Vlha obyčajná

Vlha obyčajná
Vlha obyčajná – samec.
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) letce (Neognathae) Rad (ordo) vrabcotvaré (Passeriformes) Čeľaď (familia) vlhovité (Oriolidae) Rod (genus) vlha (Oriolus) Druh (species) vlha obyčajná ( O. oriolus)
Vedecký názov
Oriolus oriolus Linné, 1758
Synonymá
vlha hájová
Mapa rozšírenia vlhy obyčajnej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Migrujúca       Nehniezdiaca       Pravdepodobne vyhynutá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Vlha obyčajná alebo vlha hájová^[3] (lat. Oriolus oriolus) je vták veľkosti drozda. Na Slovensku je to pravidelne sa vyskytujúci vták nižších a stredných polôh do 600 – 800 m n. m. (výnimočne zistený v roku 1997 začiatkom júna 1 500 m n. m. v Nízkych Tatrách alebo počas migrácie 1 100 m n. m. vo Vysokých Tatrách), s celkovou početnosťou 7 000 – 15 000 hniezdiacich párov.^[4][5][6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vlha obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je hodnotená ako stabilná.^[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov bol trend vlhy obyčajnej v Európe za roky 1982  – 2017 stabilný.^[7]

Samec má výrazné žlté sfarbenie tela, kontrastujúce s čiernym sfarbením krídiel a chvosta. Zobák je červený, okolo oka je čierna škvrnka. Samica je vyfarbená nenápadne, jej telo je na chrbte olivovo zelené, spodina tela je šedá s pozdĺžnymi prúžkami. Mladé jedince sú zospodu biele a slabo prúžkované, krídelné perá majú svetlý lem.^[6] Lieta vlnovite ako ďatle. Väčšinu času sa zdržuje v korunách stromov a zazrieme ju najčastejšie keď preletuje medzi stromami alebo sa spúšťa strmo dole k vode, prípadne keď odháňa vrany alebo dravé vtáky.^[8][9]

• váha: 62 – 85 g^[6]
• dĺžka tela: 23 – 25 cm^[8][9]
• rozpätie krídel: 14 – 16 cm

Pravdepodobne sa v minulosti šírila zo Stredomoria (čomu napovedá výrazné sfarbenie samca) smerom na sever. V súčasnosti je severná hranica areálu v južnej Škandinávii. Prenikla aj do strednej Ázie, tamojšie populácie zimujú v Prednej Indii.

Vlha obyčajná je sťahovavý druh, ktorý do Strednej Európy prilieta na prelome apríla a mája.^[5][6] Zimoviská európskych populácií sa nachádzajú v južnej a juhovýchodnej Afrike.

Dokázané hniezdenie bolo v 73 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998^[5] a 2001^[10] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.^[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.^[5]

Trend početnosti vlhy obyčajnej na Slovensku bol podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009 neistý s pozitívnou tendenciou.^[13]

Vlha žije v svetlých listnatých lesoch, sadoch, hájoch, stromoradiach v parkoch, na cintorínoch a pod. V Borskej nížine sa vyskytuje aj v borovicových lesoch.^[6] Potrebuje vysoké listnaté stromy v otvorenej krajine, obľubuje lužné lesy brehové porasty vôd.^[5]

Hniezdenie začína koncom mája. Hniezdi len do nadmorskej výšky 600 m n. m. Hniezda si splieta z trávy v korunách stromov, vo vidlici nejakej vetvy. Samica kladie 3 – 5 bielych vajec s niekoľkými čiernymi škvrnami. Pri inkubácii vajec sa striedajú obaja rodičia. Po dvoch týždňoch sa liahnu mláďatá, ktoré za ďalších 14 dní vylietajú. Na zimovisko vlhy obyčajné odlietajú koncom augusta začiatkom septembra.^[6]

Rôzne bezstavovce a dužnaté plody, napr. moruša, čremcha, vinná réva, čerešňa.^[6] všežravec

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[14] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) .^[15]

Volanie vlhy obyčajnej je všeobecne známe flautovité melodické pískanie, rôzne variácie "strýco juró", "flüareóió"^[9] alebo "dü-de-dlió". Medzi to vplieta ostré škrekľavé "kšrék"^[9] či "chrää"^[8] Samotný spev je málo známe tiché švitorenie.^[16]

• 
  Samec
• 
  Samica
• 
  Hniezdo
• 
  Vajíčka
• Film – kŕmenie mláďat
• 
  Mláďa

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2021.1. Prístup 27. novembra 2021
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
4. ↑ Atlas vtákov Slovenska
5. ↑ ^{a b c d e} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Vlha obyčajná, str. 562 – 563, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
6. ↑ ^{a b c d e f g} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
7. ↑ Species trends of Oriolus oriolus (Eurasian Golden-oriole) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (En)
8. ↑ ^{a b c} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
9. ↑ ^{a b c d} PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
10. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
11. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
12. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
13. ↑ SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-27].
14. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
15. ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Oriolus oriolus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (En)
16. ↑ FEIGE, Klaus-Dieter. Der Pirol. Wittenberg-Lutherstadt : Ziemsen, 1985. ISBN 3-89432-247-0. (nemecký jazyk)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlha obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vlha obyčajná

• Hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý den
• Hlas vlhy obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Oriolus oriolus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Oriolus oriolus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žluva hajní na českej Wikipédii.