Vancouverism

Vancouverism (možný slov. preklad je Vancouverizmus) je urbanistický a architektonický štýl, ktorý vznikol v kanadskom meste Vancouver. Je charakterizovaný výstavbou budov, ktorých stredne vysoká spodná časť sa využíva pre komerčné aktivity a užšia vrchná časť ako obytná zóna, s cieľom zvýšiť hustotu obyvateľstva v danej oblasti a pritom zachovať nezmenené výhľadové koridory.^[1][2][3]

S veľkým počtom obyvateľov žijúcich v strede mesta, bez diaľnic spájajúcich centrum mesta s predmestiami a s hromadným využívaním mestskej verejnej dopravy je Vancouver trocha jedinečný v porovnaní s ostatnými veľkými severoamerickými mestami. Čiastočne je to aj dôvod, prečo sa trvalo zaraďuje medzi najviac príjemné mestá k životu na svete.^[4]

Ostatné mestá začali brať na vedomie zásady tohto štýlu a začali ho začleňovať do svojich plánov územného rozvoja.^[1]

Vancouverism vznikol vo špecifických podmienkach. Keďže Vancouver sa nachádza medzi morom, horským pásmom a hranicou so Spojenými štátmi, regionálny okres Metro Vancouver nadviazal partnerstvá s okolitými mestami a obcami s cieľom udržať svoj rozvoj pod kontrolou. Len čo si miestne úrady uvedomili, že vidiecke farmárske oblasti Britskej Kolumbie budú bez snáh o ich ochranu pohltené výstavbou, iniciovali v 70. rokoch vznik Agricultural Land Reserve, zo zákona vyčlenenej pôdy s prioritným využitím pre poľnohospodárske účely. To napomohlo k udržaniu a zintenzívneniu výstavby na existujúcich stavebných pozemkoch v metropolitnej oblasti a v údolí Fraser Valley.

Architekt Arthur Erickson je niektorými ľuďmi označovaný za tvorcu konceptu, ktorý viedol až ku vzniku tohto štýlu v nikdy nezrealizovanom projekte z polovice 50. rokov, nazvanom „Project 56“.^[5]

Veľké množstvo podnetov z tohto konceptu bolo neskôr uvedených do praxe počas výstavby vancouverskej mestskej časti West End, ktorá sa v 60. rokoch stala najhustejšie osídlenou oblasťou na západnom pobreží Severnej Ameriky. Úrad mestského plánovača pod vedením Raya Spaxmana začal v 80. rokoch rozširovať a zavádzať prvotné koncepty tohto štýlu počas výstavby nových developerských projektov pozdĺž zálivu False Creek a v downtowne na území zvanom Yaletown na pozemkoch, kde sa predtým v roku 1986 konalo Expo.

Medzi jedny z princípov tohto štýlu patrí ochrana výhľadových koridorov. Smernica „View Protection Guideline“, ktorú mesto schválilo v roku 1989 a uviedlo do praxe o rok neskôr, mala zaistiť nerušený výhľad na pohorie North Shore zavedením výškových limitov. Tým sa síce podarilo zachovať scénický výhľad na pohorie, no silueta mesta sa stala plochou a chýbala jej vizuálna príťažlivosť, ktorá by odrážala duch mesta.

Po vypracovaní štúdie „Skyline Study“ v roku 1997, ktorej záver znel, že siluete mesta by zmena prospela, sa postoj mestskej rady k danej problematike zmenil.^[6] Štúdia tiež zistila, že počet miest kde by sa výškový limit dal prekročiť, je z dôvodu veľkej zástavby downtownu obmedzený.^[7]

O osem rokov neskôr bolo päť zo siedmich vytipovaných miest buď zastavaných, alebo na nich prebiehala výstavba. Najvyššou z týchto nových budov je 62-poschodový^[8], 201 metrov vysoký obytný dom/hotel Living Shangri-La, ktorý bol dokončený v roku 2008.^[9]

Nočná panoráma Vancouveru

• Neomodernizmus