Volframit

Volframit je spoločný názov pre minerálne členy izomorfného radu volfrámanov železa a mangánu s koncovými členmi hübnerit (MnWO₄) a ferberit (FeWO₄). Volframit, rovnako ako jeho členy kryštalizuje v monoklinickej sústave a spolu so scheelitom je hlavnou rudou volfrámu.

Názov pochádza pravdepodobne z nemeckých slov wolf – vlk a rahm – pena, čo bolo nemecké označenie pre cínovo-volfrámové rudy, v ktorých prítomnosť volfrámu sťažovala extrakciu cínu. Pod názvom volgramit spomenul prvýkrát tento minerál v roku 1832 A. Breithaupt.

Volframit vytvára hrubé tabuľkovité, krátko stĺpcovité alebo ihlicovité kryštály. Bežne s vertikálnym ryhovaním rovnobežným s najdlhšou kryštalografickou osou. Niekedy lupeňovitý, lúčovitý či stĺpcovitý. Nezriedka tiež masívne a celistvé kusy.^[1] Obyvkle čiernej čiernej, sivočiernej až tmavohnedej farby. Má kovový lesk, niekedy až mastný. Patrí medzi opakné minerály, má čierny až čiernohnedý vryp. Štiepateľnosť je dokonalá podľa {010}, lom nerovný. Tvrdosť 4 až 4,5. Je krehký. Hustota sa pohybuje od 7,1 do 7,5 g/cm³.

• Fe 9,21 %
• Mn 9,06 %
• W 60,63 %
• O 21,10 %

*(pri pomere Fe:Mn 1:1)

Železo a mangán sa môžu ľubovolne zastupovať a tvoriť tak tuhý roztok medzi ferberitom (FeWO₄) a hüberitom (MnWO₄). Často obsahuje mikroskopické inklúzie nióbu a tantalu. Rozpustný je v horúcej kyseline chlorovodíkovej a sírovej. Ťažko sa taví, pri tavení vzniká magnetická gulička.

Vzniká vo vysokotermálnych ložiskách, kde v kremenných žilách asociuje s turmalínom, kasiteritom ale aj molybdenitom. Častý je na kontaktoch granitoidov s karbonátmi, kde dochádza k reakcii fluíd unikajúcich z tuhnúcich granitov s vápencovými komplexmi za vzniku skarnov. Kovy sa magmatickou frakcionáciou presúvajú do vrcholových častí intruzívnych telies, kde sa frakcionované taveniny nasycujú vodou. Vznik volframitu je tu obmedzovaný teplotami okolo 300 – 350 °C. Horniny vznikajúce vo vrcholových častich granitoidných intrúzii sa označujú ako graizeny. Volframit môže byť súčasťou ich volfrámovo-cínovej a volfrámovo-molybdénovej mineralizácie. V anglosaskej literatúre sú tieto ložiská označované ako W-porfýrové. Vzniká tiež zo zvyškových tavenín v pegmatitoch.

Obvykle sa nachádza v pegmatitoch a v kremenných žilách spojených s granitmi. Riedkejšie sa vyskytuje pri iných rudných minerálov ako napr. sfalerit, galenit, kasiterit. Môže sa tiež nachádzať v náplavoch okolo primárnych ložísk.

V Česku je známy z okolia Horního Slavkova a predovšetkým z Cínovca. V Nemecku sú známe lokality Oberwolfach a Zinnwald. Nachádza sa tiež na ložiskách cínu v Španielsku a Portugalsku.

Volframit možno na Slovensku nájsť greizenizovaných rulách pri Hnilci^[2] alebo v Gemerskej Polome.

Tento minerál ostával dlhú dobu bez zúžitkovania, lebo je ťažko taviteľný. Z tohoto dôvodu bol tiež prvok volfrám objavený až v roku 1781. Volframit je spolu so scheelitom hlavná volfrámová ruda, z ktorej sa vyrába čistý volfrám. Volfrám sa používa na výrobu vlákien do žiaroviek a farieb. Ďalšie využitie je v metalurgii, kde sa pridáva ako pevnostný prvok do zliatin a tepelne stálych ocelí. Vyrába sa z neho aj karbid volfrámu, ktorý je približne 3x tvrdší ako oceľ.

• Columbit

• DUĎA, Rudolf; REJL, Luboš. Minerály. 1. české vyd. Praha : AVENTINUM, 1997. 520 s. (Velký průvodce.) ISBN 80-7151-030-0.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku wolframit na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Wolframit na webu mindat.org (anglicky)
• Wolframit na webu Webmineral (anglicky)
• Wolframit v atlasu minerálů (německy)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volframit