VY Canis Majoris
| Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
|---|---|
| Súhvezdie | Veľký pes |
| Rektascenzia | 07h 22m 58,29s |
| Deklinácia | -25° 46′ 03,5″Súradnice:  07h 22m 58s; -25° 46′ 04″
|
| Zdanlivá magnitúda (V) | 7.9607[2] 6.5 až 9.6[3] |
| Spektrálne charakteristiky | |
| Spektrálny typ | M3[4]-M5e Ia[5] |
| U-B farebný index | - |
| B-V farebný index | 2.24[4] |
| R-I farebný index | - |
| Typ premennosti | Polopravidelná[6] |
| Astrometria | |
| Radiálna rýchlosť (Rv) | 49 ± 10 km/s[4] km/s |
| Vlastný pohyb (μ) | RA: 9.84[4] mas/r Dek.: 0.75[4] mas/r |
| Paralaxa (π) | 0.83 ± 0.1[7] mas |
| Vzdialenosť | 3900 ly (1200[8] [9] pc) |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Hmotnosť | 17 ± 8[8] M☉ |
| Polomer | 1420 ± 120[8] R☉ |
| Svietivosť | 270 000[8] L☉ |
| Teplota | ~3,490[8] K |
| Metalicita | - |
| Rotácia | - |
| Vek | - rokov |
| Iné označenia | |
| Databázové referencie | |
| SIMBAD | dáta
|
VY Canis Majoris (VY CMa) je červený hyperobor v súhvezdí Veľký pes. Patrí medzi hviezdy s najväčším známym polomerom a tiež je jednou z najsvietivejších hviezd svojho typu. V priemere má približne 1 975 000 000 km (1420±120x priemer Slnka[8], 6,6 astronomických jednotiek) a od Zeme je vzdialená zhruba 1,2 kpc (3 900 ly). VY CMa je samostatná hviezda zaradená medzi polopravidelné premenné hviezdy. Jej priemerná hustota je 5 - 10 mg/m³. Ak by sme ju umiestnili do stredu slnečnej sústavy, tak jej povrch by sa nachádzal až za obežnou dráhou Jupitera.[10]
Charakteristika VY Canis Majoris
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý záznam o pozorovaní VY Canis Majoris je v katalógu Jérôme Lalandea zo 7. marca 1801. VY CMa je tu zaradená medzi hviezdy 7. magnitúdy. Neskoršie pozorovania počas 19. storočia potvrdzujú postupné znižovanie svietivosti od roku 1850.[11]
Od roku 1947 je známe, že VY CMa je purpurová hviezda.[11] Počas 19. storočia pozorovatelia zistili prinajmenšom šesť diskrétnych komponentov VY CMa, čo naznačuje možnosť, že to je viacnásobná hviezda. Tieto diskrétne komponenty predstavujú jasné oblasti v hmlovine okolo hviezdy. Pozorovania v roku 1957 a zobrazenie vo vysokom rozlíšení z roku 1998 odhalili, že VY CMa je samostatná hviezda.[11][12]
VY CMa je vysoko svietivá hviezda typu M s teplotou okolo 3000 K, čo ju umiestňuje do pravého horného rohu Hertzsprung-Russellovho diagramu a to znamená, že to je veľmi vyvinutá hviezda. Kým sa nachádzala na hlavnej postupnosti, patrila do kategórie O[13] s hmotnosťou 15 - 35 hmotností Slnka.[8]
Meranie vzdialenosti
[upraviť | upraviť zdroj]Vzdialenosti hviezd sa dajú vypočítať pomocou paralaxy počas obehu Zeme okolo Slnka, ale VY CMa má veľmi malú paralaxu s veľkou možnosťou chyby, kvôli čomu je tento spôsob výpočtu nespoľahlivý.[14]
Charles J. Lada a Mark J. Reid v roku 1976 publikovali objav jasného molekulárneho oblaku 15 uhlových minút východne od VY CMa. Na okraji jasne ohraničeného mraku pozorovali náhly pokles emisií CO a zvýšenie jasu emisií 12CO, čo naznačovalo možný zánik molekulárneho materiálu a zvýšené zahrievanie okraja mraku. Lada a Reid predpokladali, že vzdialenosť molekulárneho oblaku je približne rovnaká ako v prípade hviezd, ktoré patria do otvorenej hviezdokopy NGC 2362. Vzdialenosť NGC 2362 podľa diagramu farby a magnitúdy je 1,5 ± 0,5 kiloparseku.[13] VY CMa sa nachádza na špičke okraja molekulárneho mraku, čo naznačuje je súvislosť s molekulárnym mrakom. Navyše rýchlosť mraku je veľmi blízka rýchlosti hviezdy. To ďalej znamená súvislosť hviezdy s mrakom a následne s NGC 2362, čo znamená, že VY CMa je tiež vzdialená 1,5 kpc.[15] Výsledok neskorších meraní vzdialenosti NGC 2362 bol 1,2 kpc.[16] Súčasné VLBI priame merania paralaxy VY CMa potvrdili vzdialenosť 1,1-1,2 kpc.[7][9]
Veľkosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Profesorka Minessotskej univerzity Roberta M. Humphreysová pôvodne odhadla polomer VY CMa na 1 800 až 2 100 polomerov Slnka[17], čo by z nej urobilo najväčšiu hviezdu podľa polomeru. Ale novšie VLTI[8] priame merania udali polomer 1 420±120 slnečných polomerov.
Svietivosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2006 použila prof. Humphreysová distribúciu spektrálnej energie a vzdialenosť VY CMa na výpočet jej jasnosti. Pretože väčšina žiarenia hviezdy prechádza prachom, ktorý ju obklopuje, zjednotila celkové toky z celej hmloviny a vypočítala, že VY Canis Majoris má svietivosť 5,6 × 105 L☉. Súčasné odhady svietivosti pomocou viacerých metód udali svietivosť 3 × 105 L☉.[17][18]
Hmlovina okolo hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]VY Canis Majoris je obklopená rozľahlou hmlovinou, ktorá vykazuje znaky kondenzácie.[12] Tie boli najskôr považované za ďalšie hviezdy. Intenzívny výskum s pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu odhalil komplexnú štruktúru vlákien a oblúkov spôsobenú poslednými erupciami. Táto štruktúra je podobná tej okolo žltého hyperobra IRC+10420, čo viedlo niektorých astronómov k záveru, že VY CMa sa stane podobným objektom[19] a neskôr Wolf-Rayetovou hviezdou.[12]
Kontroverznosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Na vlastnosti VY CMa existujú konfliktné názory. Jeden pohľad je, že je to veľmi veľký a veľmi jasný červený nadobor. Rôzne odhady veľkosti a jasu boli mimo hraníc súčasnej hviezdnej teórie. Veľkosť viac ako maximálna možná veľkosť hviezdy a teplota omnoho nižšia, akú by hviezda tohoto jasu mala mať. Iný pohľad[21] hovorí, že je to normálny červený nadobor s polomerom okolo 600 slnečných polomerov, a preto pohodlne zapadá do modelov hviezdnej štruktúry a vývoja.
VY Canis Majoris tiež prestavuje koncepčný problém definície povrchu a polomeru veľmi veľkých hviezd. S priemernou hustotou 0,000005 až 0,000010 kg/m³ je hviezda tisíckrát redšia ako zemská atmosféra v úrovni mora.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Astronomers Map a Hypergiant Star's Massive Outbursts, HubbleSite NewsCenter, 2007-01-08
- "What is the Biggest Star in the Universe?", Universe Today, 2008-04-06
- American Association of Variable Star Observers
- [1] Archivované 2001-02-26 na Wayback Machine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b SIMBAD basic query result: VY Canis Majoris [online]. SIMBAD, Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2013-01-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Hipparchos catalogue: query form [online]. Cambridge Astronomical Survey Unit, 2006, [cit. 2009-03-10]. Dostupné online. Archivované 2012-06-06 z originálu.
- ↑ GCVS Query=VY CMa [online]. General Catalogue of Variable Stars @ Sternberg Astronomical Institute, Moscow, Russia, [cit. 2010-11-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e SIMBAD basic query result: VY Canis Majoris [online]. SIMBAD, Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2009-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Radio photosphere and mass-loss envelope of VY Canis Majoris. The Astrophysical Journal (The American Astronomical Society), 10 June 2005, s. 439–445. ISSN 0004-637X. DOI: 10.1086/429900.
- ↑ Temporal variations of midinfrared spectra in late-type stars. The Astrophysical Journal (American Astronomical Society), 1 August 1998, s. 833–846. DOI: 10.1086/305945.
- ↑ a b Distance and Kinematics of the Red Hypergiant VY CM [online]. [Cit. 2012-05-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Fundamental properties and atmospheric structure of the red supergiant VY CMa based on VLTI/AMBER spectro-interferometry. Astronomy and Astrophysics, 5 April 2012, s. L12. DOI: 10.1051/0004-6361/201219126.
- ↑ a b Y. K. Choi; Hirota, Tomoya; Honma, Mareki. Distance to VY VMa with VERA. Publications of the Astronomical Society of Japan (Publications Astronomical Society of Japan), 2008, s. 1007.
- ↑ Bringing VY Canis Majoris down to size: an improved determination of its effective temperature. The Astrophysical Journal, 1 August 2006, s. 1203–1208. DOI: 10.1086/505025.
- ↑ a b c ROBINSON, L. J.. Three somewhat overlooked facets of VY Canis Majoris. Commission 27 of the I. A. U., Information Bulletin on Variable Stars (Konkoly Observatory, Budapest), 7 December 1971.
- ↑ a b c Diffraction-limited speckle-masking interferometry of the red supergiant VY CMa. Astronomy and Astrophysics (European Southern Observatory), 27 October 1998, s. 39–42.
- ↑ a b CO observations of a molecular cloud complex associated with the bright rim near VY Canis Majoris. The Astrophysical Journal (American Astronomical Society), 1 January 1978, s. 95–104. DOI: 10.1086/155758.
- ↑ POGGE, Richard W.. Stellar distances [online]. Ohio State University, 31 October 2006, [cit. 2009-03-20]. Dostupné online.
- ↑ The discovery of a molecular cloud associated with VY CMa. Bulletin of the American Astronomical Society (American Astronomical Society), March 1976, s. 322.
- ↑ Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, s. 518.
- ↑ a b HUMPHREYS, Roberta. VY Canis Majoris: the astrophysical basis of its luminosity. [s.l.] : [s.n.].
- ↑ Spectrum of massive star VY Canis Majoris [online]. ESA Herschel, [cit. 2011-11-15]. Dostupné online. Archivované 2011-08-29 z originálu.
- ↑ The Asymmetric Nebula Surrounding the Extreme Red Supergiant Vy Canis Majoris. The Astronomical Journal, February, 2001, s. 1111–1125. DOI: 10.1086/318748.
- ↑ HubbleSite: Astronomers Map a Hypergiant Star's Massive Outbursts
- ↑ Bringing VY Canis Majoris down to size: an improved determination of its effective temperature. The Astrophysical Journal, 1 August 2006, s. 1203–1208. DOI: 10.1086/505025.
