Trolejbusová doprava v Brne

Trolejbusová doprava v Brne
Škoda 26Tr Solaris na konečnej linky 32 v Královo Poli
Základné údaje
Štát	Česko
Mesto	Brno
Prevádzkovateľ	Dopravný podnik mesta Brna
Súčasť IDS	Integrovaný dopravný systém Juhomoravského kraja
Zahájenie prevádzky	30. júla 1949
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí	54,0 km (2018)
Napätie	600 V DC
Vozovne	vozovňa Husovice vozovňa Slatina vozovňa Komín
Prevádzka
Počet liniek	13 denných, 1 nostalgická
Dĺžka liniek	97,7 km (denné linky, 2018)[1]
Počet vozov	147 (k 31. decembru 2017)[2]
Počet cestujúcich	44,7 mil./rok (2017)[2]
Dopravný výkon	6,0 mil. vozokm/rok (2017)[2]
Mapa siete
Schéma trolejbusových tratí v Brne v roku 2007 (bez manipulačných tratí)
multimediální obsah na Commons

Trolejbusová doprava v Brne je trolejbusový systém v Brne prevádzkovaný Dopravným podnikom mesta Brna (DPMB). Je súčasťou brnianskej mestskej hromadnej dopravy a Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja. Ide o najväčšiu trolejbusovú sieť v Česku,^[3] ktorej história siaha do roku 1949. Prevádzková dĺžka tratí, z ktorých jedna vedie aj do susedného mesta Šlapanice, dosahuje 54,0 km,^[4] napájacie napätie činí 600 V, zázemie tvoria tri vozovne. K 31. decembru 2017 prevádzkoval DPMB celkom 147 trolejbusov určených pre pravidelnú osobnú dopravu, ktoré počas roka 2017 najazdili celkovo 6,0 miliónov kilometrov a prepravili 44,7 milióna cestujúcich.^[2] V roku 2018 bolo v prevádzke celkovo trinásť pravidelných denných liniek, ktoré mali dĺžku 97,7 km, a jedna linka nostalgická.^[1]

O zavedení trolejbusovej dopravy v meste sa uvažovalo už na konci 30. rokov 20. storočia. Bolo rozhodnuté prepojiť prvou trolejbusovou traťou stred mesta so štvrťou Černá Pole (išlo o úsek, na ktorom začala jazdiť v roku 1930 prvá brnianska autobusová linka). Dokonca bola vypísaná súťaž pre dodanie prvých trolejbusových vozov, ktorá bola ukončená 15. januára 1938. Nakoniec ale vzhľadom na vypuknutie druhej svetovej vojny nie je projekt vôbec realizovaný. Černá Pole bola za vojny s centrom spojená električkovou traťou vedúcou novo prerazenou ulicou (dnešná ulice Milady Horákové).

Po vojne boli úvahy o trolejbusoch v Brne oživené. Bolo navrhnuté šesť tratí, ale projekty týchto úsekov boli o dva roky odložené. Až v roku 1948 boli schválené tri trate (Komárov – Tuřany, Hlavná stanica – Slatina, námestí Červenej armády (dnes konečná Česká) – Královo Pole). Ihneď potom bolo skutočne začaté s výstavbou všetkých úsekov.

Prvýkrát sa cestujúci trolejbusom mohli zviezť 30. júla 1949 na trati od hlavnej stanice do Slatiny na Přemyslova námestí. Ešte na jeseň toho istého roku, 6. novembra, bola otvorená aj druhá linka z vtedajšieho náměstí Rudé armády do Králova Pole (po uliciach Jana Babáka, Dobrovského a Vodova). 31. decembra 1949 bola sprevádzkovaná aj tretiá trať vedúca z Komárova do Turany (slučka pred kostolom). Pre trolejbusy bola vyhradená časť električkovej vozovne v Husoviciach, ktorá sa nachádzala veľmi ďaleko od všetkých troch liniek. Preto bolo nutné postaviť veľké množstvo manipulačných tratí.

Pôvodná sieť zostala päť rokov bez zmien (okrem slučky Námestie Červenej armády, ktorá bola už od roku 1950 vedená okolo bloku medzi Brandlova ulicou, Žerotínovým náměstí a náměstí Červenej armády namiesto ulicami Slováková a Veveří). V roku 1954 bol postavený medzimestský úsek zo Slatiny do Šlapanic, na ktorého stavbe sa podieľali aj miestni obyvatelia. O štyri roky neskôr bola dokončená nová električková vozovňa v Medlánkoch (vtedy označovaná ako vozovňa Královo Pole), v ktorej bolo tiež počítané s trolejbusmi. Pre nich bola vyhradená jedna hala. Dôsledkom toho ale tiež vzrástla dĺžka manipulačných tratí. V roku 1959 bola predĺžená aj tuřanská linka od kostola až na koniec zástavby. V roku 1961 prebehla prestavba trati do Králova Pole. V súvislosti s výstavbou tunajšej električkovej trati bola tá trolejbusová preložená; trolejbusy odvtedy jazdí Botanickou, Chodskou, Charvátskou a Srbskou ulicou.

Už v roku 1964 bola trolejbusová časť medláneckej vozovne prenechaná autobusom, všetky trolejbusové vozy boli teda opäť umiestnené vo vozovni husovickej. Do areálu v Medlánkoch ale bolo ponechané trolejové vedenie (zrušené v 1. polovici 70. rokov), pretože tu boli (a dodnes sú) umiestnené ústredné dielne.

V druhej polovici 60. rokov, v období všeobecného útlmu trolejbusových systémov, bola v Brne uzavretá jedna z troch vtedajších tratí. Doprava na Tuřanskej linke bola obmedzovaná už v roku 1967, trolejbusová prevádzka tu bola zrušená o rok neskôr (trolejové vedenie bolo paradoxne znesené až v roku 1972, v čase opätovného rozvoja trolejbusovej dopravy). Dôvodom sa stalo jej nevhodné ukončenie v Komárove a nutnosť prestupu na linky električkovej dopravy. V čase neexistencie priestupného tarifu preto cestujúci radšej jazdili autobusovou linkou, ktorá viedla z Turany po rovnakej trase do Komárova a ďalej do centra mesta.

Po období útlmu a pripravovaného (ale neuskutočneného) zrušenia trolejbusov v Brne a ich nahradenia autobusmi sa elektrická nekoľajová trakcia dostala do popredia záujmu dopravného podniku. Na začiatku 70. rokov sa začalo stavať mnohé sídliska a bolo rozhodnuté, že dopravu do týchto oblastí budú zabezpečovať práve trolejbusy. Z malej siete sa tak počas niekoľkých rokov stala jedna z najväčších v vtedajšom Česko-Slovensku.

Prvé sídlisko, ktoré bolo obslúžené trolejbusmi, bolo menšie sídlisko Žabovřesky. Pôvodne sem mala viesť električková trať, ale kvôli nedostatku financií dostali prednosť trolejbusy. Novo postavený úsek odbočoval z trate královopolskej na križovatke dnešných ulíc Kounicova – Zahradníková – Nerudova. Nová trať pokračovala ďalej po Kounicova a ulicami Tábor a dnešnou Zborovskou sa dostala do Žabovřesk. Trať viedla po okraji sídliska (na hranici medzi starou a novou zástavbou) po ulici Luční až k ulici Topolky, kde bola umiestnená slučka. Prevádzka tu bola slávnostne začatá v auguste 1971.

Ešte v tom istom roku bola začatá doprava na ďalšej trati do Žabovřesk. Tá odbočovala zo pol roka staršej trate a pokračovala z Kounicova ulice ďalej dnešnými ulicami Jana Babáka, Purkyňovou, Skácelovou a Královopolskou na ulici Vychodilovu v západnej časti sídliska. Na konci tejto ulice bola vystavaná slučka.

O rok neskôr (1972) boli všetky električky z husovickej vozovne (vtedy tu už boli iba historické vozidlá) presunuté do Medlánek, celá vozovňa odvtedy teda slúži už iba trolejbusom.

Na začiatku roka 1974 bol sprevádzkovaný úsek po Řípskej ulici v Slatine pozdĺž nových skladov a podnikov. Trať bola ukončená u slatinskej stanice. Už o niekoľko mesiacov neskôr bol postavený krátky úsek po ulici Tuřanka, ktorý spájal obe slatinské trate. Linka do Šlapanic bola presunutá do Řípskej ulice a pôvodná trať vedúca cez Slatinské náměstí bola zrušená. V roku 1976 bola trať vo Šlapaniciach skrátená o jednu zastávku.

Do Kohoutovic jazdí trolejbusy od konca roka 1975. Nová trať bola postavená v trase Mendlovo náměstí – Hlinky – Antonína Procházky – Libušina třída. Trolejbusy sa otáčali priamo na ceste v blízkosti u ulice Voříšková. Predĺženia sa Kohoutovice dočkali v roku 1979, kedy bola sprevádzkovaná trať až na dnešnú slučku Jírovcova. Zaujímavosťou je, že tento úsek bol postavený už v roku 1978, domy okolo predĺženého úseku ale ešte neboli dokončené, preto zostala trať viac ako rok bez využitia.

Na začiatku roka 1976 bola sprevádzkovaná ďalšia trolejbusová trať, tentoraz do menšieho sídliska Komín. Nový úsek sa odpojil od druhej žabovřeskej trate na križovatke ulíc Vychodilova – Královopolská – Přívrat a po uliciach Kroftova, Štursova, Hlavnej a Kristenově sa trolejbusy dostali na námestíčko pred komínským kostolom, kde bola umiestnená provizórna slučka. Na trati zo starej zástavby do sídliska sa vtedy ešte pracovalo. Tam sa trolejbusy rozbehli koncom roka 1977, slučka bola vystavaná na ulici Řezáčová. Posledné predĺženie bolo sprevádzkované v komíne v roku 1980. Išlo o veľmi krátky úsek (cca 100 m) o jednu zastávku do dnešnej slučky.

V roku 1979 sa začala prevádzka na trati z Pisarek do Nového Lískovca, trolejbusy sa otáčali na autobusovej slučke umiestnenej v blízkosti dnešnej zastávky Raisova. Trať bola predĺžená už o pol roka neskôr (1980). Nový úsek viedol z Nového Lískovca po dnešnej ulici Kamenice k zadnej časti bohunickej nemocnice (konečná Bohunice, Chirana).

1. mája 1981 bola predĺžená trať z Mendlova náměstí po uliciach Úvoz a dnešnej Údolní na Komenského náměstí, kde bola ukončená blokovú slučkou. Úsek ulicou Úvoz bol v prevádzke už predtým, ale iba ako manipulačná trať do vozovne.

O niekoľko mesiacov neskôr bol sprevádzkovaný ďalší nový úsek. Trať vychádzala z ulice Úvoz a po uliciach Tvrdého a Barvičova sa trolejbusy dostali do Masarykovej štvrti (vtedy Jiráskovej štvrti) k vtedajšej stavebnej fakulte VUT (teraz Biskupské gymnázium Brno), kde bola umiestnená slučka.

Na konci toho istého roku sa trolejbusy objavili aj v Bystrci. Nový úsek vychádzal z komínskej trati, slučka sa nachádzala na Černého ulici blízkosti dnešnej zastávky Filipova.

Aj v roku 1982 pribúdali nové trate. Najskôr bol v septembri sprevádzkovaný krátky úsek v Novom Lískovci do sídliska k ulici Koniklecovej, ktorý bol vystavaný už o dva roky skôr. Ale podobne ako v Kohoutoviciach o niekoľko rokov skôr tu bola trať dokončená skôr ako mohli byť obývané nové domy. O necelý mesiac neskôr bola začatá doprava na novej trati v Masarykovej štvrti na novú slučku Preslova. V novembri sa trolejbusy objavili aj v sídlisku Slatina, sčasti viedla nová trať po úseku zrušenom o osem rokov skôr.

V roku 1983 bola vystavaná nová trať na okraj sídliska vo Starom Lískovcu do slučky Labská (vtedy Kalininova). Toho istého roku tiež bola preložená trať vedúca prostriedkom sídliska Žabovřesky. Z ulice Luční a časti ulice Zborovskej bola preložená do súbežnej ulice Korejskej a ukončená v slučke Přívrat. Aj keď približne 50 m od slučky viedli trolejbusové linky do Komína a Bystrce, nebola vtedy spojka medzi slučkou a touto traťou zrealizovaná. V tomto roku zároveň skončil veľký rozvoj brnianskych trolejbusov.

V roku 1984 bola sprevádzkovaná odstavná plocha pre trolejbusy v Slatine.

Nasledujúci rok sa začala prevádzka na krátkom úseku v Bystrci zo slučky Filipova do slučky Čérneho na konci rovnomennej ulice.

Ďalších nových trolejbusových tratí sa Brno dočkalo v roku 1987. Na začiatku roka začali trolejbusy jazdiť od Janáčkova divadla v strede mesta okolo Lužánek do dnešnej Štefánikovej štvrti. Táto trať bola torzom zamýšľanej trate do sídliska Lesná. Linka, ktorá na nej jazdila, bola iba minimálne využívaná (z niekoľkých dôvodov), a preto bola celá trať už o štyri roky neskôr zrušená. Ďalším novým úsekom v roku 1987 sa stala trať zo Židenic do práve stavaného sídliska Vinohrady na Pálavské náměstí. Na konci roku potom bola sprevádzkovaná spojka tratí v Žabovřeskoch.

Práve v tejto dobe (1987 – 1991) tvorila brnianska trolejbusová sieť päť samostatných vetiev, ktoré boli prepojené iba manipulačnými traťami. Išlo o trate do Slatiny a Šlapanic (1. vetva), trať zo Židenic na Vinohrady (2. vetva), trať od Janáčkova divadla do Štefánikovej štvrti (3. vetva), trate vychádzajúce z dnešnej konečnej zastávky Česká(smer Královo Pole, Žabovřesky, Komín, Bystrc, 4. vetva) a trate vychádzajúce z Komenského náměstí(do Masarykovej štvrti, cez Mendlového náměstí do Kohoutovic, Nového Lískovca a Starého Lískovca, 5. vetva).

V roku 1988 bola predĺžená trať na Vinohradoch: z Pálavského náměstí v strede sídliska viedol nový úsek do slučky Novolíšeňská. Táto slučka mala byť len provizórne, počítalo sa s traťou až do zastávky Jírová v Líšni, ktorá odvtedy nebola realizovaná, hoci slučka kapacitne nepostačuje.

Prvou zmenou (ak nepočítame manipulačnej trate) sa stalo v roku 1991 zrušenie takmer nevyužívanej trate od Janáčkova divadla do Štefánikovej štvrti. Toho istého roku bola tiež v lete „dočasne“ prerušená doprava na trati z Bystrc do centra mesta. Dôvodom bola stavba kanalizácie v Hlavnej ulici v Komíne. Po ukončení výstavby ale trolejbusová doprava do Bystrc nebola obnovená, náhradná autobusová linka (jazdiaci až do znovusprevádzkovania trate v roku 2000 pod trolejbusovým číslom 140) bola presmerovaná do Králova Pole a ďalej na Lesnou.

V roku 1992 sa jedinou zmenou v sieti brnianskych trolejbusov stalo predĺženie o približne 500 m z Nového Lískovca do sídliska Kamenný Vrch.

V roku 1993 tiež došlo k jedinej zmene: koncový úsek trate v Starom Lískovci do slučky Labská (na okraji sídliska) bol preložený do stredu sídliska na konečnú Osová, kde je možnosť prestupu na električku.

Nasledujúci rok bola sprevádzkovaná trať Stará osada – Tomkovo náměstí – Provazníkova – Úvoz, kde bola napojená na úsek z Komenského námestí. Nová trať z veľkej časti viedla po už skôr postavených manipulačných úsekoch. V rovnaký deň (1. októbra 1994) bol zrušený málo využívaný koncový úsek Netroufalky – Chirana, trolejové vedenie bolo znesené až v roku 2007.

V roku 1995 došlo k poslednému predĺženiu trati v oblasti Nového Lískovca, respektíve Kamenného Vrchu. Nový úsek bol dlhý približne 500 m a viedol od provizórnej konečnej do dnešnej slučky.

Ďalšia zmena v trolejbusovej sieti sa odohrala o dva roky neskôr, v roku 1997. Vtedy bola slávnostne uvedená do prevádzky nová, moderná a dlho očakávaná vozovňa v Komíne. Základný kameň tejto budovy bol položený v roku 1994. Trať od novej vozovne cez Jundrov po Veslárskej ulici do Pisárek bola sprevádzkovaná na konci roka 1999. Dlho však bola využívaná len ako manipulačná; pravidelnej linky sa trať dočkala až v súvislosti so začatím výstavby MÚK Hlinky v roku 2004. Dočasná trolejbusová linka (č. x25) vedúca cez Jundrov bola po ukončení výluky o tri roky neskôr ponechaná pre veľký záujem cestujúcich po riadnym linkovým číslom (č. 29).

V novembri 2000 bola po deviatich rokoch otvorená trolejbusová doprava do Bystrce. Zároveň bol zatrolejováný úsek Skácelova – Slovanské námestí – Palackého – Kosmova – Královo Pole, nádraží. Tým bola trolejbusová linka (č. 140), jazdiaca pôvodne v trase Bystrc, Čierneho – Česká, presmerovaná k královopolskej stanice, kam jazdila i „náhradná“ autobusová linka rovnakého čísla. Na Slovanskom náměstí bol aj zrušený krátky úsek trate do slučky Královo Pole, Srbská vedúci skrz parčík na námestí. Od tej doby musia trolejbusy idúce po tejto trase obísť námestí po jeho obvode. Taktiež bola zrušená (už druhýkrát v histórii) trolejbusová trať vedúca po uliciach Purkyňova a Jana Babáka.

V januári 2001 bola vzhľadom na opravu ulice Antonína Procházky sprevádzkovaná trať spájajúca slučky Kohoutovice, Jírovcova a Kamenný Vrch. Aj bola pre umožnenie otáčania vozov zatrolejována krátka odbočka v Kohoutoviciach. Po deviatich mesiacoch sa trolejbusy vrátili do svojich pôvodných trás, ale novo postavená trať zrušená nebola. Dôvodom bola chystaná výstavba mimoúrovňovej križovatky Hlinky. Od septembra 2004 bola po tejto trati (okrem odbočky k hájovni) vedená výluková trolejbusová linka (č. X25), ktorá bola ešte pred ukončením stavby (jún 2007) prečíslovaná na riadnu linku (na č. 29 v januári 2007).

V novembri 2002 bola ukončená prevádzka na krátkej a málo využívanej odbočke vo Slatine k stanici.

V roku 2007 prebehla výstavba terminálu a novej manipulačnej slučky v zastávke Nemocnica Bohunice.

Dňa 11. februára 2015 bola dokončená výstavba novej manipulačnej slučky na Konečného náměstí. Tento nový úsek bol napojený na už existujúce stopu. Týmto rozšírením manipulačných tratí na Konečného námestí je tak novo možný obrat trolejbusov idúcich od zastávky Čápkova. Teoreticky možno aj celý blok domov po uliciach Kotlářská – Veveří – Nerudova – Kounicova – Kotlářská obísť dokola.^[5] Dňa 1. augusta 2015 bol zmenený smer prejazdu slučkou Jírovcova. To umožnilo zjednotiť odjazdovú zastávku pre spoje linky 37 a 50.^[6] Dňa 13. decembra 2015 bola sprevádzkovaná odbočka v Bystrci z námestia 28. apríla do autobusovej slučky Zoologická záhrada. Trolejbusy túto zastávku obsluhujú len jednosmerne, pri ceste do Bystrce.^[7]

Aj v budúcnosti sa v brnianskej MHD počíta s trolejbusmi ako s vhodným doplnkom chrbticovej električkovej siete. Od 80. rokov sa chystá výstavba predĺžení trate z nevyhovujúcej provizórnej konečnej Novolíšeňská do slučky Líšeň, Jírová. Všetko ale závisí na financiách. Veľké rozšírenie by mohlo brnianske trolejbusy stretnúť v prípade presunu hlavnej brnianskej železničnej stanice. Štúdia počíta s trolejbusovými traťami k novej stanici zo smeru od bohunickej nemocnice, z Mendlova námestia a z Křenovej ulice.^[8]

Vo februári 2021 DPMB objednalo 40 kusov trolejbusu 27Tr. Plánuje ich nasadiť predovšetkým na linky 25, 26 a 37 náhradou starších trolejbusov 15Tr, 22Tr a 25Tr. Objednávka bude stáť 478 mil. korún a prvý trolejbus má byť dodaný koncom januára 2022.^[9]

Pravidelné trolejbusové linky v roku 2018^[10]

Č.	Trasa (trvalý bezvýlukový stav)	Dĺžka (v km)	Poznámky
25	Novolíšeňská – / Vozovna Husovice – Starý Lískovec, Osová	17,65
26	Novolíšeňská – / Vozovna Husovice – Nový Lískovec, Kamenný vrch	17,30
27	Židenice, Stará osada – Vinohrady, Pálavské náměstí	3,19
30	Bystrc, Černého – Královo Pole, nádraží	8,45
31	Hlavní nádraží – Šlapanice, Kalvodova	9,63	z toho 3,08 km na území mesta Šlapanice
32	Česká – Královo Pole, Srbská	4,22
33	Hlavní nádraží – Slatina, sídliště	6,37
34	Česká – Žabovřesky, Vychodilova	4,23
35	Masarykova čtvrť, Barvičova – Mendlovo náměstí	2,74
36	Česká – Komín, sídliště	7,16
37	Mendlovo náměstí – Starý Lískovec, Osová	11,14
38	Masarykova čtvrť, Preslova – Komenského náměstí	2,90
39	Masarykova čtvrť, Barvičova – Komenského náměstí	2,68

Prevádzka trolejbusovej dopravy v Brne bola v roku 1949 začatá vozmi Škoda 6Tr, ktorých bolo dodaných 15. Išlo o prvé česko-slovenské dvojnápravové trolejbusy, ktoré boli vyvinuté špeciálne pre Brno. Všetky boli vyradené v polovici 60. rokov 20. storočia. V roku 1953 začali v meste jazdiť prvé vozy typu Škoda 7Tr, celkom ich bolo zakúpených 16. Vylúčené boli koncom 60. rokov, posledný trolejbus tohto typu bol vyradený v roku 1971. Potom bol odovzdaný Technickému múzeu (TMB), zrenovovaný a zaradený medzi historické trolejbusy. V rokoch 1957 až 1960 bolo do Brna dodaných celkovo 11 vozov Škoda 8Tr. Vyradené boli počas 70. rokov. Prvé trolejbusy Škoda 9Tr boli zakúpené v roku 1963. Išlo o dva dvojdverové vozy, nasledujúce dodávky (až na niekoľko kusov) boli však klasické trojdverové. Celkovo bolo do Brna dodaných 121 trolejbusov typu 9Tr v rôznych variantoch (9Tr, 9TrT, 9TrH, 9TrHT). Posledný voz tohto typu bol zakúpený roku 1981, v prevádzke tieto vozy vydržali do roku 1996. Jeden trolejbus bol odovzdaný TMB a bol teda zachovaný ako historický.

V roku 1968 v Brne skúšobni jazdil jeden trolejbus Škoda T 11. Potom bol vrátený späť výrobcovi a od roku 1970 bol v prevádzke v Plzni. O 10 rokov neskôr bol tento voz odovzdaný TMB, zachovaný je ako historický, ale v plzenskom náteru.

Prvé trolejbusy Škoda 14Tr sa v Brne objavili v roku 1982. Išlo o päť vozov overovacej série. Postupne bolo do roku 1995 dodaných celkovo 123 trolejbusov typu 14Tr (vrátane 20 kusov zmodernizovanej verzie 14TrM). Väčšina prevádzkových trolejbusov 14Tr bola medzi rokmi 1999 a 2006 zmodernizovaná na typ Škoda 14TrR. Jeden z prvých vozov z roku 1983 v pôvodnom stave bol vyradený a odovzdaný TMB ako historicky voz. Osem dvojčlánkových (kĺbových) trolejbusov Škoda 15Tr bolo do Brna dodaných v rokoch 1990 a 1991. Medzi rokmi 2002 a 2006 boli všetky tieto vozy modernizované na typ Škoda 15TrR.

Štandardné nízkopodlažné trolejbusy Škoda 21Tr jazdia v Brne od roku 1999, do roku 2002 ich bolo zakúpených celkom 43 kusov, z toho štyri kusy typu 21TrIGCT. V rokoch 2003 a 2004 bolo zakúpených osem dvojčlánkových nízkopodlažných vozov Škoda 22Tr a rokoch 2007 až 2009 deväť kĺbových nízkopodlažných trolejbusov Škoda 25Tr Irisbus.^[11]

V roku 2011 bolo odkúpených päť ojazdených trolejbusov Škoda 21Tr z Jihlavy, z ktorých jeden poslúžil iba pre náhradné diely.^[12][13][14] O rok neskôr boli nadobudnuté štyri ojazdené vozy rovnakého typu z Hradca Králové^[15] a v roku 2013 ďalších päť trolejbusov 21Tr z tohto mesta.^[16] V roku 2014 došlo k nákupu ďalších troch vozov z Hradca Králové (z toho 2 kusy typu 21TrAC, prvý v Brne, určené pre prevádzku, a 1 kus 21Tr na náhradné diely)^[17] a dvoch vozov z Českých Budějovíc.^[18] V roku 2016 boli zakúpené ďalšie tri kusy 21TrIGCT z Jihlavy^[19] a posledný královohradecký voz 21TrAC.^[20] V máji roku 2018 bol zakúpený jeden voz 21Tr z Pardubíc, ktorý je určený na náhradné diely predovšetkým pre trolejbus ev. č. 3019, ktorý bol po nehode odstavený.^[21]

Celkom 30 kĺbových vozov Škoda 31Tr SOR bolo do Brna dodaných v roku 2015.^[22] Ďalšie nové vozy vydal DPMB v roku 2018, kedy zakúpil 10 parciálnych trolejbusov Škoda 26Tr Solaris s pomocným batériovým pohonom.^[23]

K 31. decembru 2017 bolo v prevádzke 147 trolejbusov určených pre osobnú dopravu^[2] a jeden voz pracovný. V brnianskej trolejbusovej sieti sú v súčasnosti v prevádzke tieto typy vozov:

Obrázok	Typ	Modifikácie a podtypy	Dodávky v rokoch (celkové dodávky)	Počet[24] (k 22. 5. 2024)
	Škoda 21Tr	Škoda 21Tr, Škoda 21TrIGCT, Škoda 21TrAC	1999 – 2016 (1999 – 2016)	27
	Škoda 31Tr SOR	Škoda 31Tr SOR	2015 (2015)	30
	Škoda 26Tr Solaris	Škoda 26Tr Solaris	2018 (2018)	10
	Škoda 27Tr Solaris	Škoda 27Tr Solaris	2021 – 2023 (2021 – 2023)	40
	SOR TNS 12	SOR TNS 12	2022 (2022)	2
	Škoda 32Tr	Škoda 32Tr	2023 – 2024 (2023 – 2024)	20

Väčšina historických trolejbusov v Brne je majetkom brnianskeho Technického múzea (TMB), ktoré je príležitostne vypravuje na zvláštne jazdy alebo historickú linku. Z brnianskych vozidiel sú v jeho zbierke zachované vozy Škoda 7Tr (č. 31), Škoda 9Tr (č. 3076), Škoda 14Tr (č. 3173), Škoda 15TrR (č. 3501) a voz Škoda T 11, ktorý bol v Brne pod č. 55 krátko skúšaný.

Dopravný podnik mesta Brna má v pláne vytvoriť súbor vlastných historických vozidiel.^[25][26] Vytipovaný je trolejbus 15Tr č. 3501 z roku 1990 a jeden z dvadsiatich dodaných vozov 14TrM z roku 1995. Nakoniec bol však k renovácii pristavený voz 15Tr č. 3502.^[27] V apríli 2019 bol z ukrajinského Rovna odkúpený pôvodne brniansky trolejbus 9TrHT pôvodného ev. č. 3136. Do Brna dorazil 7. mája 2019. V pláne je jeho renovácia do pôvodného stavu a zaradenie do zbierky vozidiel DPMB.^[28][29]

Historické trolejbusy DPMB

Obrázok	Typ	Ev. č.	Rok výroby	Historický od	Poznámky
	9TrHT	3136	1980	2019	V roku 1996 predaný do Rovna (Ukrajina), kde mal č. 128. V Rovne bola nahradená tyristorová regulácia výkonu reguláciou odporovou. V apríli 2019 odkúpený späť DPMB, následne prevezený späť do Brna.[28][29]
	14TrM	3283	1995	2022	V prevádzke do roku 2022, kedy bola zahájená renovácia do pôvodného stavu, ktorá bola dokončená roku 2023.[30][31]
	15Tr	3502	1990	2017	V roku 2004 modernizovaný na 15TrR (15TrM), v prevádzke do roku 2017. V rokoch 2017 – 2018 renovácia do pôvodného stavu.[32][33]
	21Tr	3030	2001	2023	V prevádzke do roku 2023, kedy bol v poslednom prevádzkovom stave (po generálnej oprave v rokoch 2019–2020) zaradený medzi retro vozidlá.[34]
	22Tr	3601	2003	2022	V prevádzke do roku 2021, v rokoch 2022–2023 renovácia do pôvodného stavu.[35][36]

Trolejbusy využívajú v Brne celkom tri vozovne, pričom slatinská má prevažne charakter odstavnej plochy, kde možno vykonávať len dennú údržbu.

• Vozovňa Husovice (od 1949)
• Vozovňa Medlánky (1958 – 1964, v tej dobe sa areál nazýval vozovňa Královo Pole)
• Vozovňa Slatina (od 1984)
• Vozovňa Komín (od 1997)

1. ↑ ^{a b} Návrh dodatku č. 22 ke Smlouvě o závazku veřejné služby a kompenzaci z veřejné přepravy cestujících uzavřené mezi Statutárním městem Brnem a Dopravním podnikem města Brna, a.s [online]. Brno.cz, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d e} Výroční zpráva 2017 [online]. Dpmb.cz, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online. Archivované 2019-03-06 z originálu.
3. ↑ KOLÍNKOVÁ, Eliška. Nejdelší trolejbusovou trať v republice má Brno, „trajfy“ zde jezdí od roku 1949 [online]. Idnes.cz, 2009-07-30, [cit. 2009-08-19]. Dostupné online.
4. ↑ KOCMAN, Tomáš. Současnost brněnské MHD – 1. část. Městská doprava, 2011, čís. 4, s. 17 – 20.
5. ↑ Janatak. Manipulační smyčka Konečného náměstí dokončena [online]. Bmhd.cz, [cit. 2016-03-18]. Dostupné online.
6. ↑ Miky. Změna organizace provozu ve smyčce Jírovcova [online]. Bmhd.cz, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
7. ↑ Miki. Změny od 13. prosince 2015 [online]. Bmhd.cz, 2015-11-30, [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.
8. ↑ http://www.europointbrno.cz/index.php?nav01=6299&nav02=8068&nav03=8097
9. ↑ TOMALOVÁ, Jana. Nové modely trolejbusů pro Brno: osmnáctimetroví obři uvezou 123 cestujících [online]. brnensky.denik.cz, 2021-02-01, [cit. 2021-03-12]. Dostupné online.
10. ↑ Návrh dodatku č. 22 ke Smlouvě o závazku veřejné služby a kompenzaci z veřejné přepravy cestujících uzavřené mezi Statutárním městem Brnem a Dopravním podnikem města Brna, a.s [online]. Brno.cz, [cit. 2017-11-07]. Dostupné online.
11. ↑ Bmhd.cz, [cit. 2009-08-10]. Dostupné online.
12. ↑ Eda; Verusha. Nová posila trolejbusového vozového parku v Brně [online]. Bmhd.cz, 2011-07-26, [cit. 2011-07-30]. Dostupné online.
13. ↑ Eda. I druhá jihlavská 21Tr již v Brně [online]. Bmhd.cz, 2011-07-28, [cit. 2011-07-30]. Dostupné online.
14. ↑ Eda. Další trolejbusy z Jihlavy v Brně [online]. Bmhd.cz, 2011-10-18, [cit. 2011-10-19]. Dostupné online.
15. ↑ Verusha; Eda. Nákup 4 ojetých trolejbusů 21Tr z DPmHK a.s. [online]. Bmhd.cz, 2012-8-31, [cit. 2012-09-04]. Dostupné online.
16. ↑ manil. Nákup dalších ojetých trolejbusů 21Tr z Hradce Králové [online]. Bmhd.cz, 2013-09-09, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.
17. ↑ Lukin. Nákup dalších ojetých trolejbusů 21Tr z Hradce Králové [online]. Bmhd.cz, 2014-05-24, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.
18. ↑ Lukin. Letní trolejbusové aktuality [online]. Bmhd.cz, 2014-06-23, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.
19. ↑ Lukin. Nákup ojetých trolejbusů Škoda 21Tr z Jihlavy [online]. Bmhd.cz, 2016-01-22, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
20. ↑ Vůz DPMB 3064II (21Tr) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2016-03-30]. Dostupné online.
21. ↑ Lukin. Odkoupení trolejbusu 21Tr od DPMP [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-05-03]. Dostupné online.
22. ↑ Škoda Electric dodá do Brna 30 trolejbusů za 400 milionů [online]. E15.cz, 2014-08-22, [cit. 2015-01-18]. Dostupné online.
23. ↑ Lukin. První parciální trolejbusy Škoda 26Tr v Brně [online]. Bmhd.cz, 2018-03-21, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
24. ↑ Evidence vozidel DPMB [online]. Bmhd.cz, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
25. ↑ Jakub S.; Manil. Rekapitulace změn ve vozovém parku DPMB v roce 2015 a výhled na rok 2016 [online]. Bmhd.cz, 2016-01-13, [cit. 2016-01-13]. Dostupné online.
26. ↑ Vůz DPMB 3501 (15Tr) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
27. ↑ Lukin. Podzimní trolejbusové aktuality [online]. Bmhd.cz, 2017-10-05, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online.
28. ↑ ^{a b} Miky. 9Tr 3136 po 23 letech zpět v Brně [online]. Bmhd.cz, 2019-05-08, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
29. ↑ ^{a b} Vůz DPMB 3136 (9TrHT28) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
30. ↑ Vůz DPMB 3283 (14Tr17/6M) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2023-11-09]. Dostupné online.
31. ↑ Rekapitulace změn ve vozovém parku DPMB v roce 2022 a výhled na rok 2023 [online]. Bmhd.cz, 2023-01-06, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
32. ↑ Vůz DPMB 3502 (15Tr) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online.
33. ↑ Manil. Retro trolejbus Škoda 15Tr ev. č. 3502 po renovaci [online]. Bmhd.cz, 2018-11-29, [cit. 2018-12-06]. Dostupné online.
34. ↑ Vůz DPMB 3030 (21Tr) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online.
35. ↑ Vůz DPMB 3601 (22Tr) [online]. Bmhd.cz, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online.
36. ↑ DPMB má nový retro trolejbus ve sbírce, stejný typ skončil v provozu letos [online]. Zdopravy.cz, 2023-05-15, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trolejbusová doprava v Brně na českej Wikipédii.

• 80 elektrické dráhy v Brně, 50 let autobusové dopravy. [s.l.] : Dopravní podnik města Brna a Technické muzeum v Brně, 1980.
• 120 let městské hromadné dopravy v Brně. [s.l.] : Dopravní podnik města Brna, 1989.
• 130 let městské hromadné dopravy v Brně 1869 – 1999. [s.l.] : Dopravní podnik města Brna, 1999.
• FIALA, Petr; MRKOS, Jiří. Trolejbusy v Brně. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF, 2000.