The House of the Rising Sun

„The House of the Rising Sun“
Skladba od rôznych umelcov
Žáner	Folk, blues
Skladateľ	ústne podanie
Text	h2g2: House of the Rising Sun - the History and the Song
Hudobný portál

„(The) House of the Rising Sun“ (niekedy aj „Rising Sun Blues“) je tradičná folková skladba. Rozpráva o ťažkom živote v New Orleanse. V mnohých jej verziách spievajúci oslovuje, nalieha na súrodenca, aby sa vyhol tomuto osudu. Najúspešnejšia verzia tejto piesne bola nahraná v roku 1964 anglickou rockovou skupinou The Animals a stala sa hitom číslo jeden v mnohých krajinách: v Spojenom kráľovstve, v Spojených štátoch, Švédsku, Fínsku, Kanade a Austrálii.^[1]

Podobne ako je to u mnohých iných klasických rockových balád aj u „House of the Rising Sun“ je autorstvo nejasné. Najstaršiu známu nahrávka tejto piesne naspievali v roku 1934 pre hudobné vydavateľstvo Vocalion Records apalačskí umelci Clarence "Tom" Ashley a Gwen Foster.^[2] Tom Ashley sa naučil túto pieseň od otca, Enocha Ashleya.

Pieseň sa nachádzala v zbierke, ktorú kompletizoval folklorista Alan Lomax, ktorý bol spolu s jeho otcom v Kongresovej knižnici kurátorom Archívu amerických folkových piesní (Archive of American Folk Song). Počas expedície v roku 1937, na ktorej bol spolu s manželkou v mestečku Middlesboro na v východe štátu Kentucky v dome speváka a aktivistu, Tilmana Cadlea nahral pieseň v podaní Georgii Turnerovej, šestnásťročnej dcéry miestneho baníka. Nazval ju vtedy „The Rising Sun Blues“.^[2] Lomax neskôr nahral rôzne verzie tejto piesne v podaní Berta Martina a tretiu, ktorú spieval Daw Henson. Obidvaja interpreti pochádzali z východu štátu Kentucky. V svojej knihe so zbierkou piesní, Our Singing Country z roku 1941, určil autorstvo textu nahrávok Georgii Turnerovej s referenciou na Martinovu verziu.^[2] Podľa jeho neskorších slov, melódia má spoločné znaky s tradičnou anglickou baladou „Matty Groves“.^[3][4]

Niekdajší žiak a priateľ Toma Ashleya Roy Acuff, tiež nahral túto pieseň pod názvom „Rising Sun“.^[2] V roku 1941 nahral svoju verziu tejto piesne aj Woody Guthrie. V nahrávke z roku 1947, ktorú vyrobil Josh White a vyšla v roku 1950 u vydavateľa Mercury Records, sú nové slová a hudba, ktoré boli následne spopularizované vo verziách od mnohých iných neskorších umelcov. Dve verzie balady pod rôznymi názvami nahral americký folkový a bluesový hudobník Lead Belly: „In New Orleans“ (1944) a „The House of the Rising Sun“ (1948).

V roku 1957 nahral „The House of the Rising Sun“ pre Elektra Records americký folkový spevák Glenn Yarbrough. Koncom 40., respektíve začiatko 50. rokov 20. storočia táto pieseň vyšla aj na albume folkovej skupiny The Weavers, pre Folkways Records ju nahral v roku 1958 Pete Seeger. Reedícia Seegerovej nahrávky vyšla v roku 2009 pod vydavateľom Smithsonian Folkways.^[2] V roku 1959 na svoj album Balladeer túto skladbu pod názvom „New Orleans“ nahral Američan Frankie Laine. Americký herec, komik a producent, Andy Griffith, nahral pieseň „The House of the Rising Sun“ v roku 1959 na kompiláciu Andy Griffith Shouts the Blues and Old Timey Songs. V roku 1960 si pridala nahrávku tejto skladby na svoj debutový album vtedy začínajúca pesničkárka Joan Baezová. Túto pieseň hrávala na koncertoch počas celej svojej hudobnej kariéry. Na svoj eponymný album nahrala v roku 1960 túto pieseň pod názvom „House of the Rising Sun“ aj Miriam Makebová. Na svoj debutový album nahral túto pieseň koncom roku 1961 aj Bob Dylan a vydal ju v marci roku 1962. Toto vydanie Dylan komentoval, že pieseň prebral od pesničkára Dave Van Ronka. V dokumentárnom filme No Direction Home sa Van Ronk vyjadril že keď mal v úmysle nahrať pieseň, Dylan mu skopíroval jeho verziu a tak aj on čoskoro nahral tútp pieseň na svoj album Just Dave Van Ronk. Američanka Nina Simone nahrala svoju prvú verziu tejto piesne na album Nina at the Village Gate v roku 1962. V októbri roku 1964 nahral pre americké turné francúzsku verziu nahrávky na singel s názvom „Les portes du pénitencier“ Johnny Hallyday. Nahrávka sa vo Francúzsku dostala Billboard Top 10. V roku 1965 pieseň v španielskej verzii pod názvom „La casa del sol naciente“ nahrali na rovnomenný album kolumbijskí rockoví hudobníci Los Speakers. Z tohto albumu predali 15 tisíc kusov a získali zaň striebornú certifikáciu. Skupina The Chambers Brothers v roku 1970 nahrala pieseň „The House of the Rising Sun“ na svoju kompiláciu Feelin' The Blues.

„The House of the Rising Sun“
Singel – The Animals
z albumu 'The Animals'
Strana B	„Talkin' 'bout You“ (R. Charles)
Vydaný	19. jún 1964 (UK) august 1964 (USA)
Nahraný	18. máj 1964
Žáner	Blues rock, folk rock, psychedelický rock
Dĺžka	4:29 (UK) 2:58 (USA)
Vydavateľ	Columbia Graphophone DB7301 (UK) MGM 13264 (U.S.)
Skladateľ	tradicionál, aranžoval Alan Price
Producent	Mickie Most
URL text	House Of The Rising Sun Lyrics
The Animals chronológia singlov
„Baby Let Me Take You Home“ (1964) „House of the Rising Sun“ (1964) „I'm Crying“ (1964)
Hudobný portál

V jednom interview sa Eric Burdon vyjadril, že pieseň „The House of the Rising Sun“ prvýkrát počul v nejakom klube v anglickom Newcastle. Spieval ju tam folkový spevák z Northumbrie, Johnny Handle. Skupina The Animals bola vtedy na turné spolu s Chuckom Berrym a Eric si vybral túto pieseň, lebo sa mu zdala dostatočne výrazná.^[3] Toto interview vyvracia tvrdenie, že The Animals mali inšpiráciu od Boba Dylana. Kapela zo skladby urobila veľký hit až natoľko, že Dylanova verzia bola označovaná za jej coververziu.

Verzia piesne od The Animals rozpráva príbeh z pohľadu ženy vedenej do degradovaného života s mužom, ktorého otec je hazardný hráč a opilec. Je to v protiklade v porovnaní s predošlými zamilovanými verziami. Skupina hrala na turné „House of the Rising Sun“ v závere vystúpenia ako posledné číslo predtým ako na nich nadviazal Chuck Berry.^[5] Odlišovali sa tak od neho ako tvrdší rockeri. Tým, ako si skladbou získavali búrlivú odozvu publika presviedčali producenta Mickieho Mosta, že v tomto prípade ide naozaj o potenciálny hit^[5] a navštívili malé nahrávacie štúdio v londýnskej štvrti Kingsway^[5] kde pieseň nahrali. Nahrávanie sa konalo v jediný deň 18. mája 1964.

Skladbu začína dnes už slávna gitara na ktorej Hilton Valentine hrá arpeggio v A mole. ^[6] Vystúpenie pokračuje Burdonovým kvílivým spevom,^[7] ktorý býva označovaný aj ako „oduševnený“,^[8] no niekedy aj ako „typický hlboký štýl spevu, charakteristický pre severovýchodné pobrežie a uhliarov z Newcastle“.^[1] O plný zvuk nahrávky sa stará Alan Price, ktorý svojou hrou na elektrický organ, Vox Continental, vypĺňa jej zvukový priestor. Burdon skladbu neskôr komentoval, že „chcel nahrať pieseň, ktorá by sa vedela chopiť pozornosti ľudí...“^[9]

Pieseň „House of the Rising Sun“ skupina The Animals nevydala na žiadnej zo svojich edícií štúdiových albumov, ktoré vyšli v Spojenom kráľovstve. Na Britských ostrovoch vyšla iba na singli. Oficiálne skladba vyšla vo svojej skrátenej, 2:58 minútovej singlovej verzii, na ich albume The Animals, ktorý vyšiel v Spojených štátoch v roku 1964. Plná, neskrátená 4:29 minútová verzia skladby, bola v roku 1966 pridaná na ich komerčne veľmi úspešný kompilačný album, ktorý vydali tiež iba pre USA pod názvom The Best of The Animals. Plná verzia tejto piesne bola pridaná v roku 1966 aj na kompiláciu Mickie Most Presents British Go-Go.^[10] Pieseň v roku 1965 v kompletnej verzii zaznela aj v britskom hudobnom filme Pop Gear (v USA Go Go Mania).

Dave Marsh označil verziu skladby „The House of the Rising Sun“ od skupiny The Animals za „historicky prvý folk-rockový hit, ktorý prepojil prastaré tóny do nového života“.^[7] Spisovateľ Ralph McLean z BBC to potvrdil slovami, že šlo o prvú folk-rockovú melódiu a označil ju „za revolučný singel, ktorý navždy zmenil tvár modernej hudby“. Van Ronk je presvedčený, že táto verzia skladby je založená na jeho aranžmáne.^[11]

Pieseň „House of the Rising Sun“ sa stala transatlantickým hitom. Potom, ako sa v júli roku 1964 dostala na vrhol britskej hitparády UK pop singles chart, dostala sa v septembri toho istého roka v Spojených štátoch na vrchol rebríčka Billboard Hot 100. Bola to prvá nahrávka súvisiaca s Britskou inváziou, ktorá nemala spojitosť s kapelou The Beatles.^[12] Nahrávka sa stala pre kapelu The Animals prelomovým hitom a zároveň aj ich charakteristickým, tzv. „signature songom“.^[13] Hitom nebola len v USA, ale dlho znela aj v ďalších krajinách. Známa bola aj pri táborákoch vtedajšieho Česko-Slovenska, kde jej coveverziu naspieval spevák Jaromír Mayer.^[14] či Karel Gott ako „Dům u Bílých bran“.^[15] V roku 1994 túto skladbu zaradil aj Peter Lipa na svoj štúdiový album Naspäť na stromy. V texte na obale albumu sa k nej spevák vyjadruje ako o jednej zo svojich starých lások, ktorú kedysi spieval dokonca aj po rusky.^[16] Paradoxne v Írsku sa pieseň tak výrazne neuchytila. Dosiahla tam v rebríčku desiatu priečku, no po týždni z neho vypadla. V tomto čase sa až do konca 70. rokov v Írsku najväčšej popularite tešili nadupané Írske tanečno-hudobné zoskupenia a blues-rockové nahrávky boli skôr na okraji pozornosti publika.

Verzia tejto piesne od kapely The Animals je považovaná za klasiku britskej populárnej hudby. Americký žurnalista Lester Bangs, ktorý písal aj pre časopis Rolling Stone ju označil za „brilantné stvárnenie“ a „nový štandard starej kompozície“.^[17] Skladba sa nachádza na 122. mieste zoznamu Rolling Stone’s 500 Greatest Songs of All Time. V rokenrolovej sieni slávy sa nachádza medzi tými, ktoré formovali rokenrol. Asociácia RIAA umiestnila pieseň „House of the Rising Sun“ na 240. miesto zoznamu Skladieb storočia. Od roku 1999 je pieseň v sieni slávy ocenenia Grammy. Od svojho vzniku sa nahrávka „House of the Rising Sun“ stala štandardom pre označenie oldies a rozhlasový formát klasickej rockovej piesne. V roku 2005 bola v hlasovaní na britskej televíznej stanici Channel Five na vrchole štvorky najlepších britských singlov všetkých čias.

• Eric Burdon – spev
• Chas Chandler – basová gitara
• Hilton Valentine – gitara
• Alan Price – elektrický organ Vox Continental
• John Steel – bicie nástroje
• Mickie Most – producent

V roku 1969 americká kapela z Detroitu,Frijid Pink nahrala psychedelickú verziu piesne „House of the Rising Sun“. Táto nahrávka sa stala v nasledujúcom roku medzinárodným hitom. Bola podstatne odlišná, v rýchlejšom tempe a ťažkým prebudeným zvukom gitary (Gary Ray Thompson) so všetkými zvukmi a efektami zvýrazňujúcimi jej zvuk: zvuková distorcia, fuzzing či využitie kvákadla („wah wah efekt“). Podkladom tohto ťažkého zvuku sú frenetické bicie nástroje v podaní Richarda Steversa a pulzujúca basová gitara.^[19]

Dňa 6. januára 1970 sa nahrávka dostala na 29. miesto hitparády amerického rádia WKNR a vydržala tam sedem týždňov. Po vydaní singla vo februári toho istého roku sa v rebríčku Billboard Hot 100 debutovala na 73. mieste, no postupne sa do apríla vyšplhala na siedmu priečku. Pieseň mala celosvetový úspech: v Kanade bola jej nahrávka na 3. mieste, v Rakúsku tretia, v Belgicku šiesta, v Dánsku tretia, v Nemecku bol prvá, v Grécku a Írsku siedma, úspech zanamenal aj v Izraeli (#4), Holandsku (#3), Nórsku (#1), Poľsku (#2), Švédsku (#6), Švajčiarsku (#2), Spojenom kráľovstve (#4), ale aj v Austrálii (#14), Francúzsku (#36) a Taliansku (#54)... dňa 31. mája 1970 dostal singel za milión predaných nosičov od RIAA zlatú certifikáciu.

Pieseň „House of the Rising Sun“ vyšla aj ako country nahrávky. Na americkom hudobnom trhu z nej svoje samostatné verzie nahrala aj Jody Millerová, či Dolly Partonová. Dolly ju vydala aj ako tretí singel k jej albumu 9 to 5 and Odd Jobs. V country rebríčku sa so singlom umiestnila na štrnástom mieste, v hlavnom popovom Billboard Hot 100 bola na 77. mieste. Dolly Partonova s touto piesňou rada vystupuje aj na koncertoch.

Vo februári 2014 vydala na singli svoju verziu nahrávky „House of the Rising Sun“ aj americká heavy metalová kapela Five Finger Death Punch. Bol to druhý singel z ich piateho štúdiového albumu The Wrong Side of Heaven and the Righteous Side of Hell, Volume 2. V ich verzii bol New Orleans zmenený na Sin City. Singel sa dostal do topten v americkom mainstreamovom rockovom rádiu.

V priebehu rokov bolo ne celom svete nahratých veľké množstvo coververzií skladby „The House of the Rising Sun“. Okrem spomenutých ich nahrali napríklad aj:

• 1944 – Leadbelly (In New Orleans) ^[21] (coververziu tejto nahrávky nahrala aj Nirvana na albume MTV unpluged)
• 1941 – The Almanach Singers (účinkujú v nej: Woody Guthrie, Pete Seeger…)
• 1964 – Bobby Fuller Four^[22]
• 1965 – Marianne Faithfull na albume Come My Way .
• 1964 – The Supremes na album A Bit of Liverpool
• 1967 – The Everly Brothers^[23]
• 1970 – Jimi Hendrix^[24]
• 1970 – The Doors ^[25]
• 1969 – Tim Hardin – na album Tim Hardin 4
• 1972 – Alton Ellis – verzia reggae rasta, album Land Call in Africa
• 1974 – kapela Geordie nahrala prepracovanú vokálnu verziu aj so spevákom Brianom Johnsonom (neskôr AC/DC)
• 1978 – Santa Esmeralda (verzia disco)
• 1981 – Dick Dale
• 1982 – Demis Roussos s Vangelisom na albume Attitudes.
• 1983 – Colette Magny na album Chansons pour Titine
• 1984 – Misako Honjō na album Trigger
• 1987 – Buster Pointdexter
• 1987 – Hank Williams, Jr.
• 1988 – Tangerine Dream
• 1988 – Andy Griffith
• 1990 – Eric Burdon a Robby Krieger^[26]
• 1990 – Tracy Chapman^[27]
• 1994 – Sinéad O’Connor singel „Fire on Babylon“
• 1994 – Peter Lipa^[16]
• 1995 – B. B. King a Mary Travers
• 1995 – Jon Bon Jovi
• 2001 – Wyclef Jean
• 2001 – Tori Amos
• 2002 – Toto na album Through the Looking Glass
• 2006 – The Spencer Davis Group
• 2008 – Walls of Jericho
• 2010 – Muse – NME In Association With War Child Presents 1 Love