Temešvár

O obci v Česku pozri Temešvár (okres Písek).

Temešvár
mesto
Erb
Prezývka: Malá Viedeň (Mica Vienă)
Štát	Rumunsko
Župa	Timiș
Nadmorská výška	90 m n. m.
Súradnice	45°45′35″S 21°13′48″V / 45,75972°S 21,23000°V / 45.75972; 21.23000
Rozloha	130,5 km² (13 050 ha)
Obyvateľstvo	331 927 (2016)
- okresu	468 162
Hustota	2 543,5 obyv./km²
prvá písomná zmienka	1019
Primátor	Dominic Fritz (2020) (USR-PLUS)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Telefónna predvoľba	+40 256
EČV	TM
Poloha mesta v Rumunsku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Temešvár (rum. Timişoara, maď. Temesvár) je mesto v západnom Rumunsku. Má rozlohu 130,5 km² a s počtom obyvateľov cez 331 927 (2016) je štvrtým najľudnatejším mestom v Rumunsku. Temešvár je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu.

Prvá zmienka o oblasti dnešného Temešváru pod menami ako Dibiscos, Bisiskos, Tibiskos, Tibiskon, Timbisko pochádza z roku 1019 z písomností byzantského cisára Basilea II., aj keď nie všetci historici sa zhodujú s identifikáciou spomínaných názvov so súčasným Temešvárom.^{[chýba zdroj]} V dekréte uhorského kráľa Ondreja z roku 1212 sa taktiež spomína pevnosť Castrum Temesiensis a mesto samotné sa nachádza v dokumentoch z roku 1474.

V roku 1552 bol Temešvár dobytý Turkami, pod kontrolu monarchie sa dostal až v roku 1716. Po znovuobsadení Habsburgovcami nastáva rozmach mesta. V roku 1718 bol v Temešvári otvorený prvý pivovar v Banáte a Transylvánii a neskôr aj prvá továreň na spracovanie tabaku (taktiež aj prvá tabaková továreň v dnešnom Rumunsku). V rokoch 1728 až 1771 bol postavený kanál Bega, spájajúci mesto s Dunajom.

Mesto Temešvár bolo prvým v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj prvým v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Po prvej svetovej vojne bolo krátko obsadené Srbmi, ktorí Temešvár opustili 26. júla 1919 a následne bol Trianonskou zmluvou prisúdený Rumunsku.

• Katedrála svätého Juraja – rímskokatolícka katedrála
• Katedrálny chrám Troch hierarchov – katedrála Rumunskej pravoslávnej cirkvi

Rumuni – 85,52 %
Maďari – 7,64 %
Nemci – 2,25 %
Srbi – 1,98 %
Rómovia – 0,96 %
Bulhari – 0,38 %
Ukrajinci – 0,23 %
Slováci – 0,17 %
Židia – 0,11 %
a iní

pravoslávni – 80,67 %
rímski katolíci – 10,15 %
pentekostalisti – 2,61 %
reformovaní – 1,95 %
baptisti – 1,48 %
grécki katolíci – 1,22 %
luteráni – 0,10 %
a iní.

• Nikolaus Lenau (* 1802 – † 1850), rakúsky básnik
• Károly Kerényi (* 1897 – † 1973),maďarsko-švajčiarsky psychológ, religionista a mytológ
• Herta Müllerová (* 1953), nemecká spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny
• Tőkés László, kňaz maďarskej národnosti, poslanec európskeho parlamentu, osobnosť rumunskej revolúcie.

• Cancún, Mexiko
• Faenza, Taliansko
• Gera, Nemecko
• Karlsruhe, Nemecko
• Mulhouse, Francúzsko
• Nový Sad, Srbsko
• Rueil-Malmaison, Francúzsko
• Sassari, Taliansko
• Segedín, Maďarsko
• Šen-čen, Čína
• Treviso, Taliansko
• Zrenjanin, Srbsko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Temešvár

• Máp Timisoara
• Timisoara Tourism Archivované 2018-05-01 na Wayback Machine En

Tento článok týkajúci sa geografie Rumunska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.