Tbilisi

Tbilisi
თბილისი
Hlavné mesto Gruzínska
Centrum mesta
Vlajka Erb
Štát	Gruzínsko
Rieka	Kura
Súradnice	41°42′50″S 44°47′20″V / 41,713889°S 44,788889°V / 41.713889; 44.788889
Rozloha	726 km² (72 600 ha)
Obyvateľstvo	1 118 035 (2014)
Hustota	1 539,99 obyv./km²
Časové pásmo	UTC+4
Telefónna predvoľba	+995 32
Poloha mesta v Gruzínsku.
Poloha mesta v Európe.
Wikimedia Commons: Tbilisi
Webová stránka: www.tbilisi.gov.ge
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tbilisi (gruz.: თბილისი; v minulosti, najmä stredoveku, Tiflis čo v preklade znamená „teplý“) je hlavné a najväčšie mesto Gruzínska. Leží na rieke Kura (gruz. Mtkvari). Od roku 2006 je starostom Giorgi Gigi Ugulava, ktorý bol do tejto funkcie zvolený v decembri 2013 už po tretíkrát v poradí. Počet obyvateľov je 1 175 200 (2012) a zastúpení sú okrem Gruzíncov aj iné národností, napr. Arméni, Azerbajdžanci, Sýrčania, Kurdi, Rusi a iní.

Tbilisi bolo založené gruzínskym kráľom Vachtangom I. Gorgasalim (452-502) v 5. storočí, oblasť však bola osídlená už skôr. Mesto obsadili mnohé ríše, ako napr. Arabi, Peržania a Seldžuckí Turci - v 8. storočí bolo mesto dokonca sídlom arabského emira. Gruzínci mesto dobyli opäť až v roku 1122, za vlády kráľa Dávida IV., ktorý sem potom presunul svoje sídlo z Kutaisi a Tbilisi ustanovil hlavným mestom krajiny. Na konci 18. storočia bolo mesto neustále ohrozované perzskými výbojmi a od roku 1801 sa potom natrvalo stalo súčasťou Ruského impéria.

Nezávislosť získalo opäť až po Októbrovej boľševickej revolúcii v roku 1917, avšak len do intervencie sovietskych síl roku 1920. Tie vytvorili násilným zjednotením Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska Zakaukazskú sovietsku federatívnu socialistickú republiku. Neskôr došlo k jej rozdeleniu na tri sovietske republiky, Tbilisi zostalo centrom Gruzínskej SSR. Od 9. apríla 1991 je Tbilisi hlavným mestom nezávislého a suverénneho Gruzínska. Napriek tomu ale krátko po vyhlásení nezávislosti došlo k nepokojom. V januári roku 1992 tu zúrili urputné boje, čo nakoniec viedlo k zmene politickej scény, rovnako ako revolúcie z roku 2003, ktorá zvrhla Eduarda Ševardnadzeho.

V Tbilisi sa vyrábajú poľnohospodárske stroje, lietadlá a lokomotívy. Je tu tiež zastúpený textilný priemysel, orientovaný na spracovanie vlny a hodváb a kožiarsky priemysel. Neďaleko mesta sa nachádza tepelná elektráreň.

Chrbticou Tbiliskej MHD je metro s dvoma linkami. Do roku 2006 po meste jazdili tiež električky a trolejbusy, boli ale úplne nahradené lacnejšími autobusmi. 17 km juhovýchodne od mesta sa nachádza medzinárodné letisko Tbilisi.

Na pravom brehu rieky Kura, nad starým mestom, ležia ruiny pevnosti Nariqala z 3. storočia. Nad týmto opevnením stojí monumentálna socha Kartlis Deda. Pod ňou sa rozprestiera 128 ha veľká botanická záhrada, ktorá bola zriadená v roku 1845 na priestranstve parku pevnosti.

Staré mesto so svojimi úzkymi, mačacími hlavami dláždenými ulicami, má byť prijaté za kultúrne dedičstvo UNESCO. V starom meste s nachádza aj Katedrála Sioni z 5. storočia, kostol gruzínskych kráľov z 13. storočia, bazilika Ančischati zo 6. storočia a synagóga. Cez staré mesto viedla kedysi hodvábna cesta. Domy sú prevažne drevené s vyrezávanými predsadenými balkónmi. V kúpeľnej štvrti Abanotubani sa nachádzajú sírne kúpele zo 17. storočia a mešita.

Na staré mesto nadväzuje mestská časť Garetubani s okázalými budovami z 19. storočia. Srdce tvorí platanmi lemovaná promenáda Rustaveli-Boulevard. Na nej sa okrem iného nachádza kostol Kašveti, štátna obrazáreň, historické múzeum, štátne divadlo Rustaveli, opera a budova parlamentu. Rieka Kura je lemovaná z oboch strán nábrežím s viacprúdovými cestami.

Z hory Mtacminda vedie dole do mesta stacionárna lanová dráha z roku 1905, ktorá tohto času nie je v prevádzke. V polovici dráhy sa nachádza Panteón, cintorín, na ktorom sú pochovaní významní Gruzínci. Na plochom vrchole hory bol založený rozsiahly park, ktorý bol v roku 2009 rozšírený na zábavný. Televízna veža tu stojí ako z diaľky viditeľná dominanta, ktorá je v noci zaujímavo nasvietená.

Na ľavom brehu rieky sa nachádzajú v 20. storočí postavené kultúrne a štátne inštitúcie. Medzi nimi je aj Katedrála Najsvätejšej Trojice v Tbilisi, štátna lekárska univerzita a iné vedecké inštitúcie, štadión a stanice.

• Mirza Fatali Achundov (* 1812 – † 1878), azerbajdžanský spisovateľ, verejný činiteľ, filozof a osvietenec.
• Alexej Alexejevič Brusilov (* 1853 – † 1926), ruský a sovietsky generál a vojvodca
• Aram Chačaturjan (* 1903 – † 1978), arménsky hudobný skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg
• Jakov Josifovič Džugašvili (* 1907 – † 1943), syn Josifa Vissarionoviča Stalina
• Grigol Abašidze, (* 1914 – † 1994), básnik, prozaik a verejný činiteľ
• Tengiz Jevgenievič Abuladze (* 1924 – † 1994), scenárista a filmový režisér
• Tigran Vartanovič Petrosian (* 1929 – † 1984), šachový veľmajster
• Gia Kančeli (* 1935), skladateľ vážnej hudby
• Micheil Saakašvili (* 1967), bývalý prezident
• Nino Salukvadzeová (* 1969), športová streľkyňa
• Nikolay Tsiskaridze (* 1973), baletný majster
• Sergej Movsesian (* 1978), slovenský šachista
• Giorgi Lacabidze (* 1978), klavírny virtuóz
• Vachtang Murvanidze (* 1979), gruzínsky krasokorčuliar, tréner a choreograf
• Irakli Labadze (* 1981), tenista
• Tejmuraz Besikovič Gabašvili (* 1985), ruský tenista
• Anna Tatišviliová (* 1990), tenistka
• Elene Gedevanišviliová (* 1990), krasokorčuliarka

• Ankara, Turecko
• Astana, Kazachstan, 2005
• Atény, Grécko
• Atlanta, USA, 1988
• Bilbao, Španielsko, 1989
• Bristol, Spojené kráľovstvo, 1987
• Innsbruck, Rakúsko, 1982
• Jerevan, Arménsko
• Kyjev, Ukrajina, 1999
• Ľubľana, Slovinsko, 1979
• Nantes, Francúzsko, 1979
• Palermo, Taliansko, 1987
• Paríž, Francúzsko, 1997
• Saarbrücken, Nemecko, 1975

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tbilisi
• Wikislovník ponúka heslo Tbilisi

Pohľad na Tbilisi

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tbilisi na českej Wikipédii.