Weimarský stavač

Weimarský stavač
Krajina pôvodu	Nemecko
FCI kód	7/1.1/99
Štandardy	FCI
Výška	57-65 cm (suky) 59-70 cm (psy)
Hmotnosť	25-40 kg
Pôvodné určenie	poľovný pes
Terajšie určenie	poľovný pes, spoločník
Názov v krajine pôvodu	Weimaraner
Synonymá	Weimar, weimaranský stavač
Zaužívaná skratka	WS
Zoznam psích plemien Psí portál

Weimarský stavač je plemeno psa uznané v FCI v skupine 7 pod číslom 99. Toto plemeno pochádza z Nemecka - okolia mesta Weimar.

Pôvod tohto plemena je nejasný. Existuje ohľadne toho mnoho dohadov, úvah a teórií. Jedna z verzií hovorí, že predkov weimarského stavača - sivomodrých francúzskych psov - doviezol z polovačky na konci 18teho storočia práve z Francúzska veľkovojvoda Karl August z Weimaru.^[1] Týchto psov potom začali v jeho panstve volať "Psi Karla Augusta". Túto teóriu však dodnes spochybňuje viacero odborníkov. Odmietajú túto historku s pomerne logickým odôvodnením, že vo Francúzsku sa sivé stavače nikdy nevyskytovali a ani teraz nevyskytujú.

Isté historické zdroje hovoria, že knieža Karl August získal svojich sivých psov od uhorského kniežaťa Esterházyho počas pobytu na jeho panstve v českých kúpeľoch Teplice. Zachovala sa totiž listina, v ktorej knieža Esterházy píše svojmu priateľovi o tom, ako bol Karl August očarený jeho psami. Údajne si ich od neho aj zopár kúpil a odviezol do Weimaru.

Hoci nie je úplne jasné, odkiaľ knieža tieto psi do svojho regiónu priviezol, isté je, že keď sa tam dostali, rozdával ich svojim priateľom šľachtického pôvodu. Vďaka tomu sa títo psi v najbližších rokoch rozšírili do okolia Weimaru a Durínska.

Úplne presné informácie máme až od roku 1870. Istý slobodný zemepán Wintzingerode Knorr Adelsbarn šľachtil psov, ktoré boli známe ako weimarské stavače. Výzor týchto psov je dokonca zvečnený na obraze namaľovanom na prelome rokov 1871 a 1872. Na plátne je znázornený ležiaci weimarský stavač pochádzajúci z chovu menovaného pána.^[2]

Je to stredne veľký pes, psi majú výšku okolo 59-70 centimetrov, feny cca. 57-65 cm. Farba srsti je strieborná, srnčia alebo myšia šeď. Chlpy sú krátke (pri dlhosrstom weimarskom stavčovi samozrejme dlhé, ale ten sa vyskytuje zriedkavo) a jemné. Jeho tvar a línia tela sa zhoduje s ostatnými stavačmi. Oči má v šteňacom veku modré, keď vyrastie, sfarbia sa mu do šeda až jantárova.

Ostražitý, citlivý, všestranný, ovládateľný, povahovo pevný a náruživý lovecky upotrebiteľný pes so systematickým a vytrvalým hľadaním, nie však nadmerného temperamentu. Nos pozoruhodnej kvality. Ostrý na škodnú a dravú zver; taktiež ostražitý, ale nikdy agresívny k luďom. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Miluje deti a svojho pána, nerád zostáva sám a rád pracuje.^[3]

• Slovenský klub chovateľov weimarských stavačov