Sýkorka belasá

Sýkorka belasá
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) sýkorkovité (Paridae) Rod (genus) sýkorka (Cyanistes) Druh (species) sýkorka belasá (C. caeruleus)
Vedecký názov
Cyanistes caeruleus Linnaeus, 1758
Synonymá
Parus caeruleus
Mapa rozšírenia sýkorky belasej       Hniezdiaca, celoročný výskyt       Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sýkorka belasá^[3] (lat. Cyanistes caeruleus alebo Parus caeruleus) patrí do čeľade sýkorkovitých (Paridae). Hniezdi v západnej palearktíde. Spolu so sýkorkou veľkou patrí medzi najrozšírenejšie sýkorky na Slovensku. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 96,70 % mapovacích kvadrátov.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka belasá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa následkom zväčšovania areálu rozšírenia. Populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla.^[1]

Sýkorka belasá meria 11 – 11,5 cm^[5][6] a váži 10 – 12 g^[7]. Samec má belasý vrch hlavy, modrý pásik cez oko a okolo hrdla. Medzi belasým vrchom hlavy a modrým pásikom cez oko je biely pás, líca sú tiež biele. Od modrého pása okolo krku vybieha čiernomodrý klin ku spodku zobáka. Chrbát je žltozelený s nádychom do modra a smerom ku chvostu s nádychom do žlta. Na krídle majú žltobiely priečny pás. Brucho a hruď sú svetložlté. Letky a chvostové perá sú tmavohnedé so sivým nádychom, okraje letiek majú svietivo belasý nádych. Samica je podobná, len menej žiarivo belasá. Mláďatá majú hnedozelený vrchy hlavy, celkovo sú so žltým nádychom. Zobák a nohy sú tmavosivé.^[7]

Sýkorka belasá je rozšírená na celom území Slovenska od nížin do 1 500 m n. m.. Nesťahuje sa, v nižších polochách (do 300 m n. m.) sú dospelé vtáky celý rok v hniezdnom teritóriu, vo vyšších polohách robia menšie potulky za potravou.^[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 000 – 1 400 000, zimujúcich jedincov 1 500 000 – 3 000 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.^[8] V roku 2014 LC – menej dotknutý.^[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.^[4]

Sýkorka belasá obľubuje listnaté lesy od lužných lesov po horské bukové lesy 1200 – 1 400 m n. m.. V lužných lesoch riek Dunaj a Morava dosahuje maximálnu hustotu 7 párov/10 ha, v horských zmiešaných lesoch len 2,3 páru/10 ha.^[4]

Sýkorka belasá hniezdi v dutinách stromov 2-krát do roka. Do hniezda z machu znáša samička 10 - 12 bielych vajíčok s červenohnedými škvrnami, na ktorých sedí sama 13 - 15 dní. Výchova na hniezde trvá 17 - 18 dní.^[7]

Živí sa hmyzom, bobuľami a semenami.^[7]

Sýkorka belasá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).^[12]

Tento druh môže mať každoročné výkyvy ovplyvnené užívnosťou biotopu, úspešnosťou hniezdenia, úmrtnosťou v zime a tiež aj vplyvom sýkorky veľkej.^[12] Na Slovensku nie je ohrozená. V mestách a obciach, kde je málo bútľavých stromov, je možné zvýšiť jej populácie vyvesovaním vhodných búdok. Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.^[4]

Spieva zvučne popevok "psitsi-sirrrrrrr". Ozýva sa aj drsným hlasom "tjerr err err err" (viď aj video v galérii), prerušovaným "tji-di-di-di" alebo "ptsi-tsi-di-di-di", "cici-cää" a jemno "psii".^[6]

• Krátke video, drsný hlas "tjerr err err err"
• 
  Hniezdo s vajíčkami
• 
  Sýkorka belasá sedí na znáške
• 
  Vyliahnuté mláďatá pýtajú potravu
• 
  Staršie mláďatá v hniezde
• 
  Kŕmenia väčších mláďat priamo vo vchode do hniezdnej búdky
• 
  Mapa rozšírenia sýkorky belasej a sýkorky modrokrídlej (Cyanistes teneriffae)

       Sýkorka belasá

       Sýkorka modrokrídla
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
• 
  Sýkorka belasá na strome
• 
  Cyanistes caeruleus caeruleus

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2021.2. Prístup 1 novembra 2021.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d e} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka belasá, s. 547 - 548.
5. ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. ↑ ^{a b} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
7. ↑ ^{a b c d} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
9. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
10. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
11. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
12. ↑ ^{a b} Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. BirdLife International (2020) Species factsheet: Cyanistes caeruleus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online. (En)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýkorka belasá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sýkorka belasá

• Hlas sýkorky belasej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Cyanistes caeruleus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Cyanistes caeruleus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)