[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Sófilos (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický čiernofigúrový dinos, zobrazuje bohov prichádzajúcich do Péleovho paláca osláviť jeho svadbu s Thetis, postavy sú popísané menami, maliar: Sófilos (podpísaný medzi stĺpmi vpravo: ΣΟΦΙΦΟΣ ΜΕΓΡΑΦΣΣΝ, „Sófilos ma namaľoval“), cca 580-570 pred Kr., Britské múzeum, Londýn.

Sófilos (starogr. Σώφιλος) bol grécky maliar čiernofigúrových váz, činný na začiatku 6. stor. pred Kr. v Atike.[1][2]

Sófilos, pochádzajúci zrejme z východného Grécka, bol prvým známym maliarom čiernofigúrových váz, ktorý sa podpísal na niekoľko svojich diel.[3] Pripisuje sa mu 37 váz (kratéry, dinoi,[4] louterií,[5] amfor alebo pinakes[6] i s fragmentami).[7]

Sófilova raná čiernofigúrová technika zdobenia váz je špecifická. Hojne používal červenú, a to nielen na hlavy a krky mužských postáv, ale aj nápisy, ktoré sú inak zvyčajne čierne. Okrem toho červenú použil aj na kreslenie obrysov. Načrtnuté formy vyplnené bielou farbou nanášal priamo na hlinený podklad a nie štandardne na čiernu. Možno by sa to mohlo považovať za prvé použitie bielej farby ako podkladu v maliarstve atických váz (keramika s bielym podkladom).[8] Maliarove rozmanité koloristické efekty, vyznačujúce sa idiosynkratickým použitím červeného obrysu a bielej, sa dlho spájali s vplyvom korintského umenia. Sófilos celkom určite poznal čiernofigúrové korintské vázy, ktoré sa vo veľkom vyvážali a možno aj nástenné maľby z korintských chrámov alebo verejných budov (zo stien alebo z malieb na veľkých vybielených drevených panelov zavesených na stene[9]). Umeleckí historici dokonca uvažovali aj korintskom pôvode tohto majstra. V každom prípade sa Sófilos určite vyučil a pracoval v Aténach, vtedy poprednom gréckom umeleckom centre.[10]

Sófilos v čiernofigúrovom maliarstve váz významne prispel k zvýšeniu významu figurálnych výjavov. Jeho najpozoruhodnejším dochovaným dielom je čiernofigúrový dinos vystavený v Britskom múzeu v Londýne. Skoršie grécke vázy boli zdobené najmä rastlinnými motívmi, zvyčajne lotosovými kvetmi alebo palmetami a tiež zvieratami a obludami. Sófilos ich použil na spodnú časť nádoby a na stojan, ale hlavný horný priestor nádoby vyhradil pre figurálnu scénu zobrazujúcu svadobný sprievod kráľa Pélea a morskej nymfy Thetis. Ich manželstvo, zväzok medzi smrteľníkom a nesmrteľnou, zohralo kľúčovú úlohu v trójskom cykle legiend, obľúbenom námete maliarov váz. Ich syn Achilles bol najväčším hrdinom trójskej vojny a jeho mentora, múdreho kentaura Cheiróna, stvárnil Sófilos medzi svadobnými hosťami. Ďalšími hosťami sú grécki bohovia, ktorí prichádzajú na vozoch alebo pešo (bielou rozlišuje farbu tiel bohýň, ktoré prišli na svadbu, dámy či bohyne sa predsa vyhli opáleniu spojenému s prácou na poli pod žiarou slnka[11]). Thetis nie je vidieť, predpokladá sa, že je v budove s Péleom.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Barbara Patzek. Homer und seine Zeit. München : C.H.Beck, 2003. ISBN 978-34-0648-002-7. S. 85.
  2. Der Kunst-Brockhaus. Wiesbaden : Brockhaus, 1983. ISBN 978-37-6530-355-5. S. 468.
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 386.
  4. Kristen Seaman, Peter Schultz. Artists and Artistic Production in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-11-0707-446-0. S. 174.
  5. Carla Maria Antonaccio. An Archaeology of Ancestors. Lanham : Rowman & Littlefield, 1995. ISBN 978-08-4767-942-3. S. 247.
  6. Deutsches Archäologisches Institut. 1961. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1231-999-4. S. 26.
  7. a b DK. Homer und seine Zeit. London : Dorling Kindersley Ltd, 2022. ISBN 978-02-4161-346-7. S. 59.
  8. Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 162.
  9. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 396.
  10. Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 163.
  11. Patrick Doorly. Truth About Art, The. Winchester : John Hunt Publishing, 2013. ISBN 978-17-8099-841-1. S. 35.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]