Redaktor:Erik Mašlej/Haenyeo

Šablóna:Infobox Korean nameŠablóna:Transliteration (also spelled Šablóna:Transliteration) (Hangul: 해녀; lit. "sea women") are female divers in the South Korean province of Jeju, whose livelihood consists of harvesting a variety of mollusks, seaweed, and other sea life from the ocean. Known for their independent spirit, iron will and determination, Šablóna:Transliteration are representative of the semi-matriarchal family structure of Jeju.^[1]:1[2][3]

Hänjŏ (Hangul: 해녀; doslovne :„morské ženy") sú ženské potápačky v juhokórejskej provincii Čedžu, ktorých živobytie pozostáva zo zberu rôznych druhov mäkkýšov, morských rias a iných foriem oceánskeho života. Sú známe ich nezávislím duchom, železnou vôľou, odhodlaním a reprezentujú polomatriarchálnu rodinnú štruktúru ostrova Čedžu.

Praktikantky tradične začínali trénovať v plytkej vode, keď mali 11 rokov a postupne sa vypracovali do väčších hĺbok. Dievčatá boli považované za plnohodnotné hänjŏ^[4] po približne siedmich rokoch tréningu. V dnešnej dobe majú najstaršie hänjŏ cez 80 rokov a potápajú sa už viac ako 66 rokov.^[5]

Nástroje hänjŏ pozostávajú z neoprénového obleku, potápačskej masky, plutiev,^[6] rukavíc, hrudníkového závažia (na uľahčenie ponoru), plečky v tvare písmena L a siete, pripevnenej k flotačnému zariadeniu.^[7] Hänjŏ ukladajú svoj úlovok do týchto sietí, až kým nesplnia dennú kvótu.^[8]

Dĺžka ponoru hänjŏ závisí od ročného obdobia. Predtým, než mali hänjŏ k dispozícii neoprénové obleky, používali bavlnené plavky, čo ich počas zimných mesiacov limitovalo na 1 hodinu strávenú vo vode naraz. Po hodine vyliezli z vody a sedeli pri ohni 3 až 4 hodiny, aby vyschli. Následne skočili späť do vody na ďalšiu hodinu. Počas letných mesiacov však ostávali vo vode až 3 hodiny naraz, po čom následovala prestávka.^[9] Po zavedení neoprénových oblekov hänjŏ zistili, že môžu zostať vo vode päť až šesť hodín pri jednom ponore, dokonca aj počas zimy.

Pri každom ponore hänjŏ plávajú v hĺbkach, ktoré dosahujú 30 metrov a zadržia dych na viac ako 3 minúty.^{[9] [7]} Ich zber pozostáva z mušlí, lastúr, chobotníc, ježoviek, morských striekancov, hnedých rias, vrchnej lastúry, rôznych sargasov, ustríc, morských slimákov a podobne.^{[4] [9] :2350 [10] [11] [7]} Hänjŏ musia čeliť nebezpečenstvám, akými sú medúzy, nepriaznivé počasie a žraloky.^{[7] [12]}

Potápačská tradícia na Čedžu siaha až do roku 434.^[4]:100 Pôvodne bolo potápanie výlučne mužským povolaním, s výnimkou žien, ktoré pracovali po boku svojich manželov.^{[4] :101} Prvá literárna zmienka o ženských potápačkách pochádza až zo 17. storočia – monografia čedžuskej geografie ich opisuje ako džamnjǒ (doslova „potápajúce sa ženy"). ^{[4] :101}

V 18. storočí ženské potápačky – v tomto období bežne označované ako hänjŏ – prevýšili počet mužských potápačov.^{[13] :1} Pre túto zmenu existuje niekoľko rôznych vysvetlení. Napríklad v 17. storočí zomrelo na mori značné množstvo mužov v dôsledku vojny alebo nehôd pri hlbokomorskom rybolove, čo spôsobilo, že sa potápanie stalo prácou žien.^:1 Ďalším vysvetlením je, že ženy majú tendenciu mať viac podkožného tuku a vyšší prah triašky ako muži, vďaka čomu sú lepšie prispôsobené na prácu v studených vodách.^{[4] :101} Dokument z 18. storočia uvádza, že na obyčajných ľudí boli uvalené dane zo sušených mušlí, čo nútilo mnohé ženy, aby sa potápali v studených vodách aj počas tehotenstva.^[14]

Keďže sa z morského potápania stalo odvetvie, v ktorom dominovali ženy, mnohé hänjŏ nahradili svojich manželov v úlohe hlavného živiteľa rodiny.^{[13] [15]} Tento trend sa ešte posilnil a stal sa lukratívnejším po japonskej kolonizácii Kórejského polostrova v roku 1910.^[10] Do tejto doby bola totiž väčšina úlovkov hänjŏ posielaná čǒsonskej vláde ako tribut.^[10] Keď však kontrolu prevzali Japonci, túto tradíciu zrušili a umožnili hänjŏ predávať svoj úlovok na trhu a zarábať.^[10] Okrem toho, japonskí a kórejskí obchodníci najímali hänjŏ, aby pre nich pracovali v Japonsku a na kórejskej pevnine ako námezdní robotníci, čím sa výrazne zlepšila ich finančná situácia. Na Jǒnpchjǒngdo, ostrove neďaleko Inčchonu, kde pracovalo mnoho hänjŏ, predstavovali ich mzdy v priemere 40 až 48 % celkového príjmu priemernej rodiny.^[10] Popredné miesto hänjŏ v čedžuskej ekonomike aj v jednotlivých rodinných jednotkách pokračovalo dlho po japonskej kolonizácii. Začiatkom 60. rokov 20. storočia úlovky hänjŏ predstavovali 60 % príjmov z rybolovu na Čedžu a 40 % manželov hänjŏ zostalo nezamestnaných.^{[4] [16]}

Rovnako ako mnoho iných historických kultúrnych praktík, aj odvetvie morského potápania sa stalo obeťou industrializácie. Počnúc 60. rokmi 20. storočia hľadala kórejská vláda spôsoby, ako naštartovať ekonomiku krajiny vo všetkých provinciách a keďže Čedžu nebolo praktické miesto na výstavbu tovární, kórejská vláda sa rozhodla premeniť ostrov na vývozcu mandarínok. Do roku 1969 sa k tomuto novému odvetviu pridala väčšina pracovníkov z vidieka a približne 2 % čedžuskej pôdy bolo venovanej pestovaniu mandarínok. V sedemdesiatych rokoch spustila vláda ďalší program na posilnenie turistického priemyslu na Čedžu a do roku 1978 prekonal cestovný ruch poľnohospodárstvo ako najväčší priemysel na ostrove.^[10]

Všetky tieto zmeny mali významný vplyv na počet hänjŏ – keďže mali alternatívy k tejto mimoriadne náročnej práci v úbohých podmienkach, v húfoch opúšťali potápanie.^[10] Medzi rokmi 1965 a 1970 počet potápačiek klesol z 23 081 na 14 143.^[10] Ďalší faktor, ešte viac zatracujúci tradíciu potápačiek, boli nové možnosti vzdelávania a atraktívne pozície v rozvíjajúcich sa odvetviach, odradzujúce mladšie dievčatá od toho, aby sa stali hänjŏ.^{[10] [11] :2350} V roku 1970 bolo 31 % hänjŏ vo veku 30 a menej rokov, 55 % bolo vo veku 30 až 49 rokov a iba 14 % malo 50 alebo viac rokov. Avšak od roku 2014 bolo 98 % hänjŏ starších ako 50 rokov.^{[13] :2}

Pretože veľké množstvo rodín sa po finančnej stránke spoliehalo na hänjŏ, na Čedžu sa vyvinula polomatriarchálna spoločnosť s potápačkami na čele domácností.^{[9] [10]} Na malých ostrovčekoch pri pobreží Čedžu, ako je ostrov Mara, kde bolo potápanie jediným zdrojom príjmu, sa tento obrat tradičných rodových rolí prejavil najsilnejšie, muži sa starali o deti a chodili nakupovať, zatiaľ čo ženy do domácnosti prinášali peniaze.^[9] Ďalšie ukážky čeďžuskej jedinečnej spoločnosti boli muži dávajúci veno rodine nevesty (obrátenie zvyku na kórejskej pevnine) a rodiny oslavujúce narodenie dievčat. ^[17]

Aj keď sa na Čedžu objavili určité prvky matriarchálnej spoločnosti, nestačili na úplné prekonanie prevažujúceho konfucianizmu . Výsledkom bolo, že mimo domácností sa čedžuská spoločnosť takmer nelíšila od tej na kórejskej pevnine – muži zastávali všetky vedúce politické posty; boli jediní, ktorí mohli vykonávať obrady uctievania predkov, dediť majetok a rodovú líniu. Okrem toho, počas éry koloniálnej nadvlády zostali hänjŏ na spodku sociálneho rebríčka, nikdy sa nestali vlastníkmi malých podnikov alebo manažérmi závodov na výrobu morských plodov.^[10] V domácnostiach zastávala väčšina hänjŏ úlohu hlavných opatrovateliek a starali sa aspoň o polovicu domácich prác.^{[4] :107}

Dnes sú hänjŏ oslavované ako jeden z najcennejších pokladov ostrova Čedžu. Kórejská vláda prejavuje uznanie za jedinečný prínos potápačiek hänjŏ do kultúry ostrova Čedžu tým, že im dotuje vybavenie a dáva im jedinečné práva na predaj čerstvých morských plodov.^[9] Navyše, v marci 2014 vláda požiadala UNESCO o zaradenie hänjŏ do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Hänjŏ sú od roku 2016 zapísané do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a od roku 2017 zapísané aj ako Juhokórejské nehmotné kultúrne dedičstvo .

• 
  hänjŏ nosiaca košíky smerom k moru vUlsane
• 
  hänjŏ predávajúca morské plody na pobreží ostrova Čedžu po vynorení sa z vody
• 
  hänjŏ v minulosti na výstave v múzeu na Čedžu

• My Mother, the Mermaid - film z roku 2004 o matke (ktorá bývala hänjŏ) a jej dcére.
• Tamra, the Island – televízny seriál z roku 2009 zasadený do 17. storočia, ktorého hrdinkou je hänjŏ.
• Swallow the Sun – televízny seriál z roku 2009, v ktorom je matka hlavného hrdinu hänjŏ.
• Haenyeo: Women of the Sea – krátky film z roku 2013 o Pak Čche-war, aktívnej 82-ročnej hänjŏ. Skúmajúc jej každodennú rutinu, ako aj jej minulosť, Pak objasňuje jedinečnú matriarchálnu kultúru, ktorá sa od 19. storočia príliš nezmenila. ^[18]
• My Neighbor, Charles – 2015, epizódy 24, 25 a 26 (dokumentárny televízny seriál); japonská imigrantka trénuje, aby sa stala hänjŏ.
• Canola – film z roku 2016, v ktorom hrá Youn Yuh-jung staršiu sanggun hänjŏ (kapitánku námorníčiek).^[19]
• Our Blues – kórejský dramatický seriál z roku 2022, ktorý zobrazuje pracovnú atmosféru medzi hänjŏ rôzneho veku.

• Epizóda 1, South Korea: Earth's Hidden Wilderness, BBC 2018, obsahuje časť o voľnom potápaní hänjŏ po lastúry a obsahuje rozhovor s potápačkou, ktorá má 94 rokov.
• White Chrysanthemum, román z roku 2018 od kórejsko-americkej autorky Mary Lynn Bracht predstavujúci hänjŏ, ktorú japonská armáda v druhej svetovej vojne zajala ako tzv. comfort woman.
• The Island of Sea Women, román americkej autorky Lisy See z roku 2019, je o priateľstve a živote dvoch hänjŏ počas japonskej okupácie Kórey.
• Soft Sounds from Another Planet – album od Japanese Breakfast z roku 2017, ktorý odkazuje na ostrov Čedžu a používa hänjŏ ako metaforu, konkrétne pieseň „Diving Woman“.^[20]
• Endlings – hra od Celine Song z roku 2018/2019, ktorá zobrazuje tri staršie hänjŏ a dotýka sa tém rodiny, imigrácie a divadla. Hra debutovala v bostonskom American Repertory Theatre vo februári 2019 ^[21] a s ďalšou produkciou v New York Theatre Workshop vo februári 2020.^[22]
• Three Moons of Biyangdo, z roku 2022, je dokument o troch sestrách – Kjǒng-mi, Kǔm-mi a Čǒng-mi –, ktoré žijú na ostrove Pijang pri ostrove Čedžu a posledných 25 rokov venovali spoločnému freedivingu ako hänjŏ. Teraz, po šesťdesiatke, sú posledné z ich radov. Scenár / réžia: Lucy McIntosh a Jon Cleave. Producenti: Jon Cleave a Jay Kim.
• V televíznej adaptácii Pachinko Kim Son-dža, mladé dievča, pracuje ako hänjŏ.

• Ama (diving) – japonskí potápači
• Skandalopetra diving – freediving
• Culture of Korea

• Culture+Travel magazine feature about the haenyeo of Jeju-do

[[Kategória:Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva]]