[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Robert Musil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Robert Musil
rakúsky románopisec, dramatik a esejista
rakúsky románopisec, dramatik a esejista
Narodenie6. november 1880
Klagenfurt am Wörthersee, Rakúsko
Úmrtie5. apríl 1942 (61 rokov)
Ženeva, Švajčiarsko
PodpisRobert Musil, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkamusilgesellschaft.at
Projekt
Gutenberg
Robert Musil
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Robert Musil

Robert Musil (* 6. november 1880, Klagenfurt am Wörthersee, Rakúsko – † 15. apríl 1942, Ženeva, Švajčiarsko) bol rakúsky románopisec, dramatik a esejista. Jeho monumentálny nedokončený román Der Mann ohne Eigenschaften (Muž bez vlastností) je pre svoju intelektuálnu hĺbku a vysokú literárnu úroveň radený medzi diela Proustove alebo Joyceho.

Narodil sa v korutánskom Klagenfurte, veľkú časť života strávil vo Viedni alebo v Berlíne. Zomrel v emigrácii vo švajčiarskej Ženeve.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a rané roky

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do rodiny inžiniera a profesora brnianskej technickej univerzity Alfréda a Hermíny Musilových. Ako dieťa bol veľmi samotársky až hanblivý, táto vlastnosť ho sprevádzala celý život.

Jeho literárnu prvotinu ovplyvnil päťročný pobyt na Vojenskej kadetnej škole v Eisenstadte a v Hraniciach na Morave v rokoch 18921897. Tu sa tiež nadchol pre neskoršiu dráhu inžiniera.

V roku 1897 nastúpil na Technische Militärakademie (Technická vojenská akadémia) vo Viedni, odbor strojárstvo. O rok neskôr prišiel na Technickú univerzitu v Brne, ktorú ukončil po dvoch rokoch inžinierskym titulom. Potom pracoval v technických laboratóriach pri univerzite v Stuttgarte. Od roku 1903, stále pracuje ako inžinier, študoval ešte filozofiu a psychológiu v Berlíne. Bol ovplyvnený dielom nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho rovnako ako ruského spisovateľa Fiodora Michajloviča Dostojevského.

Roku 1906 bol publikovaný jeho prvý román Die Verwirrungen des Zöglings Törless (Zmätky chovanca Törlessa). Fakt, že román bol úspešne prijatý, rozhodol o jeho osude spisovateľa. V roku 1908 definitívne opustil sľubnú strojárenskú kariéru (patentoval chromatometer, tzv. „Musil'scher Farbkreisel“), napriek tomu, že mu kariéra inžiniera mohla priniesť značný úspech a hmotné zaistenie, a venoval sa iba písaniu, najmä žurnalistike. Pracoval napr. v redakcií berlínskeho kultúrneho magazínu Neue Rundschau či ako divadelný kritik.

Roku 1907 sa zoznámil s o šesť rokov staršou vydatou ženou, Marthou Marcovaldi (rod. Heimennovou, 1874 – 1949), ktorá sa roku 1911 rozviedla a skoro sa za Musila vydala. Musil s ňou vyženil dve deti, Anninu a Gaetána.

V rokoch 19141918 bojoval v rakúskej armáde na talianskom fronte. V porovnaní s inými spisovateľmi nezanechala na jeho diele prvá svetová vojna výraznejší vplyv. Počas vojny navštívil v roku 1916 Prahu a zoznámil sa s Franzom Kafkom. Ako jeden z prvých rozpoznal literárnu kvalitu jeho diela. Obdivoval nemeckého básnika Rainera Maria Rilkeho.

Obdobie zrelosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1919 – 1920 pracoval ako poradca rakúskeho ministerstva vojny, odvtedy sa definitívne venoval iba literatúre. Neskôr bol vyznamenaný Umeleckou cenou mesta Viedne (1924) a berlínskou Cenou Gerharta Hauptmanna (1929).

Medzivojnové roky trávil striedavo vo Viedni a v Berlíne, kde sa stretával s osobnosťami ako Hermann Broch, Elias Canetti, Hugo von Hofmannsthal a Thomas Mann. Vo Viedni často navštevoval salón Eugénie Schwarzwaldovej, ktorá sa stala predobrazom Diotimy v románe Der Mann ohne Eigenschaften.

V Musilovom charaktere sa snúbila povýšenosť a vojenský chlad so zdvorilosťou a eleganciou. Bol skôr uzatvorený a ku koncu života trpel pocitom osamelosti.

V roku 1921 začal pracovať na románe Der Mann ohne Eigenschaften (Muž bez vlastností), ktorého prvé dva diely vyšli v roku 1930. Dielo však neprinieslo očakávaný finančný ani spoločenský úspech. Skutočnosť, že desaťročná intenzívna práca nepriniesla očakávané plody Musila značne rozladila.

Intenzívna literárna práca bránila Musilovi dostatočne riešiť hospodársku situáciu rodiny, ktorá stála až do Musilovej smrti na pokraji existenčného krachu. V roku 1932 bola v Berlíne založená podporná spoločnosť, ktorá mala Musilovi finančne vypomôcť a umožniť mu ďalšiu tvorbu. Jedným z tých, ktorí sa výrazne zaujímal o Musilov osud, bol aj jeho veľký obdivovateľ, spisovateľ Thomas Mann.

V roku 1936 bol postihnutý záchvatom mŕtvice.

Roky v emigrácií

[upraviť | upraviť zdroj]

Po pripojení Rakúska k Tretej ríši v roku 1938 utiekol Musil s rodinou do Zürichu a v tom istom roku boli jeho diela zakázané. O rok neskôr presídlili do Ženevy. Zatiaľ čo predchádzajúci život vo Viedni a Berlíne znamenal pre Musilovcov „iba“ existenčné obavy, švajčiarska emigrácia predstavovala vyslovenú chudobu a biedu.

V Ženeve 15. apríla 1942 Musil pri poludňajšej kondičnej rozcvičke (veľké kruhy pažami, tzv. Armkreise) zomrel. Hovorí sa, že bol nájdený so sarkastickým úsmevom na tvári. Pri poslednej rozlúčke bolo prítomných iba osem osôb. Vdova potom rozprášila jeho popol do opustenej záhrady a urnu vhodila do rieky Aare.

O rok neskôr vydala Musilova vdova Martha nedokončený tretí diel románu Der Mann ohne Eigenschaften. Zomrela v Ríme v roku 1949.

Robert Musil patrí k popredným rakúskym a európskym spisovateľom 20. storočia. Je považovaný za jedného z čelných predstaviteľov modernizmu, nepripojil sa však umelecky k žiadnemu z veľkých estetických hnutí medzivojnovej Európy.

Musil nevenoval prílišnú pozornosť presnému zachyteniu konkrétnych udalostí a osôb (preto je väčšina jeho románových postáv fiktívna a dej je jeho fabulačnou invenciou). Musilovým cieľom bolo vystihnúť atmosféru spoločnosti, v ktorej sa príbeh odohráva (napr. v oboch svojich románoch). Často ale využíval vlastné zážitky a spomienky na udalosti i osobnosti, s ktorými sa stretol. Svoju pamäť však pretváral podľa špecifickej literárnej potreby, takže sa v jeho tvorbe stretávame aj s takými javmi, ako sú napr. homosexuálne praktiky na chlapčenskom gymnáziu (Zmätky chovanca Törlessa) či incestná láska brata a sestry (Muž bez vlastností), ktoré nevychádzajú z jeho osobnej skúsenosti.

Musilov beletristický štýl (najlepšie zrejmý práve na Mužovi bez vlastností) sa veľmi blíži eseji. Próza sa prelína s úvahou, román s traktátom. Musil bol perfekcionista, pasáže či celé kapitoly neustále znova prepisoval (väčšinou písal rukou, nie na stroji); napr. Muž bez vlastností má desať odlišných rukopisných verzií. Preto, napriek tomu, že sa písaniu venoval naplno niekoľko hodín denne, bolo jeho pracovné tempo veľmi pomalé.

  • Die Verwirrungen des Zöglings Törless, 1906 (po slovensky Zmätky chovanca Törlessa), román.
  • Vereinigungen, 1911 (Die Vollendung der Liebe, po slovensky Naplnenie lásky; Die Versuchung der Stllen Veronika, po slovensky Pokušenie tichej Veroniky, vyšlo v cykle Poviedky. Pozostalosť zo života. Pozri Nachlass zu Lebzeiten). Poviedky.
  • Die Schwärmer, 1920 komédia.
  • Drei Frauen, 1923 (po slovensky jednotlivé poviedky Grigia, Tonka, Portugalka, vyšlo v cykle Poviedky. Pozostalosť zo života. pozri Nachlass zu Lebzeiten). Poviedkový cyklus s čiastočne autobiografickými rysmi.
  • Vinzenz und die Freundin bedeutender Männer, 1923 komédia.
  • Der Mann ohne Eigenschaften, 1930 – 1943 (po slovensky Muž bez vlastností, Musilovo životné dielo, nedokončená románová trilógia vykresľujúca posledné okamihy rakúsko-uhorského cisárstva, na ktorej Musil pracoval viac ako dvadsať rokov.
  • Nachlass zu Lebzeiten, 1936 (po slovensky Poviedky. Pozostalosť zo života.

Súvislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Thomas Mann (1875), Hermann Hesse (1877), Robert Musil (1880), Franz Kafka (1883), Hermann Broch (1886) patrili k rovnakej literárnej generácií. Írsky spisovateľ James Joyce sa rovnako narodil v tejto dobe 1882 a zomrel rok pred Musilom, obaja vo Švajčiarsku.

Román Muž bez vlastností priniesol svojmu autorovi po svojom vydaní iba primeranú slávu, čo Musil chápal ako nedocenenie a nepochopenie svojho diela. Závistivo pozeral na svojich úspešnejších kolegov Thomasa Manna a Hermanna Brocha, ktorí sa snažili uchrániť jeho a jeho rodinu od najhlbšej biedy a podporovali ho v ďalšej tvorbe.

Po Musilovej smrti boli jeho diela takmer zabudnuté. Zvýšený záujem o Musilove dielo možno pozorovať od 50. (u nás od 60.) rokov, kedy kritika aj verejnosť docenili význam a dosah Musilovho Muža bez vlastností, ktorého Milan Kundera označuje za jeden z najlepších románov vôbec.

  • Berghahn, Wilfried (1996): Robert Musil. Olomouc (Votobia).
  • Corino, Karl (2003): Robert Musil: eine Biographie. Reinbek: Rowohlt.
  • Fischer, Ernst (1965): Kafka, Musil, Kraus. Praha (Československý spisovatel).
  • Kosatík, Pavel (2001): Menší knížka o německých spisovatelích z Čech a Moravy. Praha (Nakladatelství Franze Kafky).
  • Magris, Claudio (2001): Habsburský mýtus v moderní rakouské literatuře. Brno (Barrister a Principal).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]