Rozprávky barda Beedla

Boli raz traja bratia, ktorý putovali po opustenej kľukatej ceste za súmraku. Po čase bratia prišli k rieke príliš hlbokej, aby ju prebrodili. Ale keďže dobre ovládali čarodejnícke remeslo, len mávli prútikmi a urobili si most. Keď boli v polovici mosta. cestu im zahatala postava v kapucni. Bola to smrť. Cítila sa podvedená, pretože pútnici sa zvyčajne utopili v rieke. No smrť bola prefíkaná. Navonok troch bratov chválila ako vedia čarovať a povedala, že každý z nich si zaslúži odmenu za to, ako šikovne sa jej vedeli vyhnúť. Najstarší brat si vyžiadal taký mocný prútik, aký nemá nikto na svete. A tak mu smrť venovala prútik, ktorý odtrhla z neďaľekej bazy. Druhý brat sa rozhodol, že smrť ešte väčšmi poníži. Vyžiadal si preto moc vrátiť milovaných ľudí zo sveta mŕtvych. Smrť zdvihla kamienok a povedala ,že odteraz tú moc má. Napokon sa smrť obrátila k tretiemu bratovi. Ten bol z nich najskromnejší a požiadal o niečo, vďaka čomu by mohol chodiť po svete tak, aby ho smrť nenašla. A tak mu smrť len veľmi neochotne podala svoj vlastný neviditeľný plášť. Prvý brat išiel do jednej ďalekej dediny, kde bazovým prútikom zabil čarodejníka s ktorým sa kedysi pohádal. Opitý mocou, ktorú mu dal bazový prútik, chvastal sa aký je vďaka nemu nepremožiteľný. Ešte počas tej noci sa k nemu prikradol iný čarodejník, ukradol mu prútik a ešte mu pre istotu podrezal hrdlo. A tak si smrť zobrala prvého brata. Medzi tým sa druhý brat vrátil do svojho domova. Tam vytiahol kameň a tri krát ho v ruke otočil. Na jeho úžas sa pred ním objavila dievčina s ktorou sa chcel kedysi oženiť, no nečakane predtým zomrela. Bola však smutná a chladná, pretože už nepatrila do sveta živých. Napokon druhý brat od beznádejnej túžby prišiel o rozum a vzal si život, aby už mohol byť s ňou. A tak si smrť vzala aj druhého brata. Pokiaľ ide o tretieho brata, toho smrť hľadala dlhé roky, ale nájsť ho nevedela. Až keď sa najmladší brat dožil vysokého veku, zložil si neviditeľný plášť a dal ho svojmu synovi. Vtedy privítal smrť ako starú priateľku a šťastný s ňou odišiel, teraz už ako seberovný.