[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Prstencová hmlovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prstencová hmlovina
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typplanetárna hmlovina
Rektascenzia18h 53m 35,1s
Deklinácia33° 01′ 47″
Vzdialenosť2 300 ly
Zdanlivá jasnosť (V)8,8
SúhvezdieLýra
Fyzické charakteristiky
Priemer0,75 ly
Vek6000 – 20 000 rokov
Iné označeniaM57, NGC 6720
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 18h 53m 35s; 33° 01′ 47″

Prstencová hmlovina (tiež známa ako Prstenec, M57, Messierov objekt 57 alebo NGC 6720) je jedna z najznámejších planetárnych hmlovín. Leží v súhvezdí Lýra. Na oblohe sa nachádza asi v polovičnej uhlovej vzdialenosti medzi hviezdami beta Lyrae (Sheliak) a gama Lyrae (Sulafat).

Všeobecné informácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi najznámejšie a najlepšie rozoznateľné príklady planetárnej hmloviny. Je vzdialená okolo 2 300 svetelných rokov od Zeme (alebo 0,7 kpc) a objavil ju Antoine Darquier de Pellepoix v roku 1779. Jej priemer je 0,75 svetelného roka.

Je pomerne jasná (zhruba 9 magnitúd) a možno ju uvidieť aj v menšom ďalekohľade s priemerom objektívu 8 cm. Na rozoznanie tvaru prstenca však potrebujeme minimálne 15-centimetrový ďalekohľad. Z rozloženia prachových zhustnutí okolo žiariaceho prstenca usudzujeme, že hmlovina nemá tvar gule, ale valca, do ktorého zo Zeme hľadíme priamo zhora. Jej jednoduchý vzhľad je teda spôsobený len perspektívou. Tento valcovitý oblak plynu vyvrhla umierajúca hviezda, ktorej skolabované jadro doteraz žiari v centre hmloviny ako biely trpaslík jasnosti 14 - 15 magnitúd. Neuvidíme ho však menším ako 30-centimetrovým ďalekohľadom.

Modrý horúci plyn v blízkosti centrálnej hviezdy ustupuje vo väčších vzdialenostiach chladnejšiemu zelenému ionizovanému kyslíku. Na samom okraji je najchladnejší červený vodík.

Hmlovina sa rozpína rýchlosťou asi 19 km/s. Rozpínanie sa začalo asi pred 6 000 až 20 000 rokmi.

Tvarom podobná je aj Južná prstencová hmlovina, známa aj pod názvom Osmičková hmlovina.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lýra, s. 194 – 195.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]