[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Provincia (Čína)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa administratívneho členenia Čínskej ľudovej republiky s vyznačenými provinciami (legenda nižšie).
     Provincie
     Nárokovaná provincia
     Ostatné celky provinčnej úrovne
     Sporné územia

Provincia (čín. – šeng, pchin-jin: shěng) je jeden z druhov celkov prvej (provinčnej) úrovne v rámci administratívneho delenia Čínskej ľudovej republiky. Formálne existuje 23 provincií, ČLR ale spravuje len 22 z nich, keďže Taiwan je pod kontrolou Čínskej republiky (nárokovaná 23. provincia).

Vrcholným orgánom výkonnej moci v čínských provinciách je provinčná ľudová vláda, na ktorej čele stojí guvernér provincie, zákonodarným orgánom je provinčné zhromaždenie ľudových zástupcov. Vedľa orgánov štátnej moci ďalej existuje paralelne štruktúra provinčnej organizácie Komunistickej strany Číny a niekoľkých menších politických strán.

Provincie sa delia na celky druhej (prefektúrnej) úrovne: mestské prefektúry, prefektúry, autonómne kraje výnimočne taktiež obsahujú celky postavené vyššie než prefektúry - subprovinčné mestá, subprovinčné autonómne prefektúry a subprovinčné nové obvody.

Prvé provincie vznikli v dynastií Jüan, a odvtedy zostali jednou z najstabilnejších foriem čínskej vlády. Boli vytvorené, aby pomohli cisárskemu dvoru riadiť miestne okresné vlády, ktorých bolo veľa a veľmi vzdialené na to, aby mohli byť riadené priamo. Počet provincií počas nasledujúcich dynastií neustále rástol a v čase Čínskej republiky dosiahol počtu 28. Počas éry vojnových lordov sa provincie stali z veľkej časti alebo úplne autonómnymi a uplatňovali významný národný vplyv. Jednotky na úrovni provincií sa množili a za prvej ľudovej republiky ich bolo viac ako 50.

Zoznam provincií

[upraviť | upraviť zdroj]
GB/T 2260-2007 ISO Názov provincie Poloha Počet obyvateľov

(2020)

Hustota osídlenia

(obyv./km²)

Rozloha

(km²)

Hlavné mesto Skratka[1]
Slovenský prepis Znaky

Pchin-jin

AH CN-AH An-chuej 安徽

Ānhuī

An-chuej 61 027 171 436,29 139 879 Che-fej

Wǎn

ZJ CN-ZJ Če-ťiang 浙江

Zhèjiāng

Če-ťiang 64 567 588 615,67 104 873 Chang-čou

Zhè

QH CN-QH Čching-chaj 青海

Qīnghǎi

Čching-chaj 5 923 957 8,58 690 355 Si-ning

Qīng

FJ CN-FJ Fu-ťien 福建

Fújiàn

Fu-ťien 41 540 086 335,66 123 756 Fu-čou

Mǐn

HI CN-HI Chaj-nan 海南

Hǎinán

Chaj-nan 10 081 232 294,27 34 259 Chaj-kchou

Qióng

HA (HEN) CN-HA Che-nan 河南

Hénán

Che-nan 99 365 519 600,52 165 467 Čeng-čou

HE (HEB) CN-HE Che-pej 河北

Héběi

Che-pej 74 610 235 393,08 189 809 Š'-ťia-čuang

HL CN-HL Chej-lung-ťiang 黑龙江

Hēilóngjiāng

Chej-lung-ťiang 31 850 088 67,37 472 766 Charbin

Hēi

HN (HUN) CN-HN Chu-nan 湖南

Húnán

Chu-nan 66 444 864 313,65 211 842 Čchang-ša

Xiāng

HB (HUB) CN-HB Chu-pej 湖北

Húběi

Chu-pej 57 752 557 310,87 185 776 Wu-chan

È

YN CN-YN Jün-nan 云南

Yúnnán

Jün-nan 47 209 277 123,20 383 195 Kchun-ming 云(滇)

Yún (Diān)

GS CN-GS Kan-su 甘肃

Gānsù

Kan-su 25 019 831 54,70 457 382 Lan-čou 甘(陇)

Gān (Lǒng)

GD CN-GD Kuang-tung 广东

Guǎngdōng

Kuang-tung 126 012 510 700,02 180 013 Kanton

Yuè

GZ CN-GZ Kuej-čou 贵州

Guìzhōu

Kuej-čou 38 562 148 218,93 176 140 Kuej-jang 贵(黔)

Guì (Qián)

LN CN-LN Liao-ning 辽宁

Liáoníng

Liao-ning 42 591 407 289,59 147 076 Šen-jang

Liáo

SC CN-SC S’-čchuan 四川

Sìchuān

S'-čchuan 83 674 866 174,93 484 056 Čcheng-tu 川(蜀)

Chuān (Shǔ)

SD CN-SD Šan-tung 山东

Shāndōng

Šan-tung 101 527 453 643,78 157 704 Ťi-nan

SX (SAX) CN-SX Šan-si 山西

Shānxī

Šan-si 34 915 616 222,80 156 713 Tchaj-jüan

Jìn

SN (SAA) CN-SN Šen-si 陕西

Shǎnxī

Šen-si 39 528 999 192.24 205 624 Si-an 陕(秦)

Shǎn (Qín)

TW CN-TW Taiwan

(nárokovaný ČLR)

台湾

Táiwān

23 162 123 650,97 36 161 Tchaj-pej 台(臺)

Tái

JX CN-JX Ťiang-si 江西

Jiāngxī

Ťiang-si 45 188 635 270,69 166 939 Nan-čchang

Gàn

JS CN-JS Ťiang-su 江苏

Jiāngsū

Ťiang-su 84 748 016 847,91 99 949 Nanking

JL CN-JL Ťi-lin 吉林

Jílín

Ťi-lin 24 073 453 126,51 190 282 Čchang-čchun

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Communiqué of the Seventh National Population Census (No. 3) [online]. www.stats.gov.cn, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online.