Prenčovská kotlina
| Prenčovská kotlina | |
| geomorfologická časť Štiavnických vrchov | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Časť | Sitnianskej vrchoviny |
| Hranice | Sitnianske predhorie, Skalka |
| Mestá | Prenčov, Beluj |
| Rieky | Štiavnica, Babí potok, Belujský potok |
| Súradnice | 48°21′29″S 18°53′49″V / 48,358°S 18,897°V |
| Najnižší bod | údolie Štiavnice |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 290 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prenčovská kotlina je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v strednej časti podcelku, na juhu okresu Banská Štiavnica.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina sa nachádza na juhu strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Zo severu, západu i juhu kotlinu obklopuje Sitnianske predhorie, východným smerom nadväzuje podcelok Skalka.[1]
Východnou hranicou kotliny tečie riečka Štiavnica, významný prítok Ipľa. Strednú a západnú časť odvodňuje Belujský potok, smerujúci južným smerom a neskôr ústiaci do Štiavnice. Z iných prítokov rieky je v rámci tohto územia najvýznamnejší Babí a Stankov potok. Na východnom okraji na rieke Štiavnici a ceste I/51 (Banská Štiavnica – Hontianske Nemce) leží obec Prenčov, ktorá dala meno tejto časti pohoria. V centrálnej časti leží obec Beluj, ktorá je prístupná cestou III/1587 z Prenčova i z obce Baďan na juhozápade.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Štiavnických vrchov je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chránené územia sa v Prenčovskej kotline nenachádzajú, severnejšie leží národná prírodná rezervácia Sitno a prírodná rezervácia Holík.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Prenčovská kotlina leží v tieni najatraktívnejšej časti Štiavnických vrchov, Sitna s rovnomenným vrchom. Samotná kotlina nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a aj turistické trasy vedú severným smerom k lákadlám oblasti. 
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online.