Prelát (rímskokatolícka cirkev)

Prelát (lat. praelatus Ecclesiae) je v katolíckej cirkvi:

• cirkevný hodnostár zastávajúci úrad, s ktorým je spojená riadna jurisdikcia vo vonkajšom fóre (lat. in foro externo), t. j. najmä:
  • vyšší prelát: biskup, titulárny biskup, arcibiskup, patriarcha, pápež a pod.
  • nižší prelát: predstavený kláštora (opát), predstavený katedrálnej či kolegiátnej kapituly (prepošt) a pod.
• čestný prelát (titul udeľovaný pápežom)
• vyšší vatikánsky úradník/duchovný, slúžiaci pápežovi
• novšie aj: predstavený osobnej prelatúry (napr. Opus Dei)

Najčastejšie sa dnes vyskytujú čestní preláti.

Preláti pôvodne patrili k magnátskemu stavu, ale v 13. storočí sa neho oddelili, takže v Uhorsku odvtedy istý čas existovali dva stavy: preláti (prvý stav) a svetská šľachta (druhý stav).

V najstarších dobách preláti používali i titul dedičných grófov – dedičných hradných županov ako už v roku 1270 je takto zaznamenaný ostrihomský arcibiskup. Aj nitriansky arcibiskup bol hradným županom (Comes castris), neskôr iba županom Nitrianskej stolice. Okrem toho bolo dedičné županstvo spojené nielen s určitými biskupstvami, ale aj s určitými hradmi, akými bolo dedičné županstvo v Trenčianskej stolici (1302 pre rod Matúša Čáka), Bratislavské hradné županstvo, či Turčianske spojené s hradom Sklabiňa.

Z právneho hľadiska mali preláti tieto prerogatíva: beneficium annuae prorogationis, svedecká prísaha jedného preláta sa rovnala prísahe desiatich šľachticov, nemali plnú testovaciu spôsobilosť a homágium sa rovnalo 400 zlatým. Poddaní (a do 15. storočia aj šľachtici) im museli odvádzať cirkevný desiatok, ktorý pre prelátov predstavoval významný zdroj príjmov.

Preláti sa delili na dve triedy:

• vyšší preláti – arcibiskupi a biskupi s privilégiom šľachtických výsad, a pri listinách opatrených ich pečaťou mohli ustanoviť procesných zástupcov;
• nižší preláti – k týmto sa zaraďovali opáti a prepošti. Mali rovnaké práva ako šľachtici.

Preláti boli členmi Kráľovskej rady a zastávali mnohé vysoké krajinské úrady. V uhorskom sneme tvorili prvý stav. Od roku 1608 boli arcibiskupi a biskupi automaticky členmi Hornej tabule snemu a ostatní preláti členmi Dolnej tabule snemu.

Od roku 1792 sa do prelátskeho stavu zaraďovali aj metropoliti a biskupi pravoslávnej cirkvi.