[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Preháňadlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Preháňadlo (iné názvy: laxatívum, laxancium, laxans, abluencium[1]) je látka podporujúca vyprázdňovanie čriev. Používajú sa preto proti zápche, ale nie pri mechanickej obštrukcii (prekážke) v črevách.

Laxatíva sú liekom voľby, keď zápcha nemôže byť odstránená zmenou životosprávy, alebo ak je spôsobená iným ochorením alebo užívanými liekmi. Správna výživa s dostatkom vlákniny, zeleniny, aspoň dva litre tekutín denne a vhodná pohybová činnosť pomáhajú normalizovať trávenie. Ak takéto opatrenia nepomôžu, je možné použiť laxatíva. Preháňadlá sú využívané aj na cielené vyprázdnenie čriev, napríklad pred vyšetrením a niektorými liečebnými procedúrami.

Laxanciá boli známe už 2500 rokov pred Kr. V Mezopotámii a starom Egypte sa na tieto účely používal olej získaný z ricínových semien. V Asýrii poznali okolo 1500 pred Kr. použitie na vlákniny bohatých potravín ako napríklad otruby, ale aj salinické preháňadlá, ktoré zvyšujú podiel vody v črevnom obsahu.

Spôsoby účinku preháňadiel

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávame tri základné spôsoby účinku laxatív, zväčšovanie objemu, ovplyvňovanie motility (pohyblivosti čriev) a sekrécie, a zlepšenie klzkosti stolice. Najčastejšie sa používajú preháňadlá ovplyvňujúce motilitu a sekréciu čriev.

Prípravky zväčšujúce objem

[upraviť | upraviť zdroj]

Účinok týchto laxancií je zvyčajne dosiahnutý tým, že zväčšia objem obsahu čreva. Tým sa zvýši tlak vnútri čreva a to zareaguje spustením peristaltických pohybov, ktoré obsah posúvajú žiadaným smerom. Tento nárast objemu je dosiahnuteľný viacerými mechanizmami.

Plniace a napúčavé látky

[upraviť | upraviť zdroj]

Napúčanie obsahu čriev naberaním vody (samotná tekutina svojou prítomnosťou zabezpečí dostatočný nárast objemu. Vlákniny v potrave naberajú tekutinu a tým zväčšujú svoj objem). Treba si dávať pozor, aby boli vlákniny prijímané s dostatkom tekutín, v opačnom prípade hrozí upchatie čreva. Pri vlákninách, v závislosti od podaného množstva, môže trvať niekoľko dní, kým sa dostaví žiadaný účinok.

Ako doplnkový zdroj vlákniny sa používajú

Osmoticky pôsobiace preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Osmóza je proces difúzie rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu do vyrovnania koncentračných rozdielov membránou oddelených kvapalín. Dôjde pri nej k vyrovnaniu koncentrácií rozpustených častíc v oboch kvapalinách. V určitých častiach tela je rôzny osmotický tlak, ktorý sa môže pohybovať len v daných hraniciach. V ľudskom tele pri rozpúšťadle ide o vodu a stena čreva v tejto súvislosti predstavuje polopriepustnú membránu.

Pri osmoticky pôsobiacich látkach ide o látky, ktoré sú len z malej časti z čreva vstrebávané do tela, a vedú v čreve k zvýšeniu osmotického tlaku. Tento zvýšený osmotický tlak je vyrovnaný naberaním vody obsahom čreva z okolitých stien, čo má z následok zväčšenie objemu, tlak na črevnú stenu a preháňavý účinok.

Salinické preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Salinické preháňadlá sú soli rozpustné vo vode, obsahujúce anióny, ktoré zadržiavajú vodu v črevách. Zvýšia v čreve osmotický tlak a spôsobia tým nárast objemu v čreve. Tieto preháňavé soli sú niekedy brané na začiatku odtučňovacích kúr, majú však často slanú alebo horkú chuť. Podľa koncentrácie a množstva prijatého roztoku môže nastúpiť účinok už po dvoch až štyroch hodinách. Bežne sa použíajú nasledovné soli:

Cukry a cukorné alkoholy

[upraviť | upraviť zdroj]

Preháňadlá vo forme cukrov a cukorných alkoholov sú z čreva vstrebávané len v malej miere. Svojou prítomnosťou zvyšujú osmotický tlak črevného obsahu, ktorý je vyrovnaný prijímaním vody. Tým sa zmäkčí črevný obsah a zväčší jeho objem. Cukry a cukorné alkoholy často spôsobujú nepríjemné nadúvanie a plynatosť. Keďže musia byť tieto látky štiepené črevnými baktériami, môže sa účinok podľa dávky dostaviť rôzne rýchlo, už po dvoch hodinách, alebo až po niekoľkých dňoch. Pri používaní cukrov a cukorných alkoholov je nutná opatrnosť u ľudí so známou neznášanlivosťou fruktóza, či laktózy, lebo sa môže táto neznášanlivosť prejaviť. K bežne užívaným cukrom a cukorným alkoholom patrí:

Polyetylénglykoly (Makrogoly)

[upraviť | upraviť zdroj]

Polyetylénglykoly sú pomerne novou skupinou medzi preháňadlami. Ich mechanizmus účinku je zhruba porovnateľný so superabsorbérmi, viažú na seba určité množstvo vody a nie sú absorbované z čreva. Tak sa dostane nabrané množstvo vody bez prekážky až na koniec čreva, kde zmäkčí stolicu a vyvolá vyprázdňovací reflex. Makrogoly sú používané pri chronických zápchach, ďalej na vyčistenie čreva pred vyšetrením ako je napríklad kolonoskopia, alebo pri príprave na operáciu. Je potrebné vypiť niekoľko litrov roztoku makrogolu, alebo je tento podaný sondou priamo do žalúdka. Názov Makrogol je skratka pre polyetylénglykol. Číslo za menom udáva priemernú molekulovú hmotnosť polyméru. Účinok nastáva v závislosti od podaného množstva za dve až desať hodín. V súčasnosti sú ako preháňadlá používané nasledovné makrgoly:

  • Makrogol 4000
  • Makrogol 3350

Plynotvorné preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto preháňadlá sú podávané vo forme čapíku do konečníka a tam vyvolávajú tvorbu plynov, ktoré tlakom na stenu čreva vyvolávajú vyprázdňovací reflex. Čapíky obsahujú účinnú látku hydrogenuhličitan sodný (sóda bikarbona) a hydrogenfosforečnan sodný bez vody. Tieto spolu reagujú vo vlhkom prostredí konečníka za tvorby oxidu uhličitého (CO2). Oxid uhličitý je produkovaný aj črevnými baktériami a dá sa preto pokladať za prirodzené preháňadlo. Účinok nastúpi spravidla za 15 až 30 minút po zavedení čapíka. Keď nedôjde k žiadanému účinku, je možné bez strachu podať ďalší čapík. Ako plynotvorné laxatíva sa používajú:

Preháňadlá ovplyvňujúce motilitu a sekréciu

[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto preháňadlá ovplyvňujú pohyb čriev a kvôli zrýchlenému prechodu črevami potom stihne byť resorbovaná len menšia časť vody. K týmto liečivám patria rastlinné antrachinónové laxanciá ako aloe, krušina, rebarbora, senna a syntetické triarylmetánové deriváty ako bisakodyl, pikosulfát sodný, natriumsulfosukcinát a fenolftaleín.

Rastlinné preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]
Rastlinné preháňadlá s obsahom antrachinónov
[upraviť | upraviť zdroj]

Antrachinónyraslinné obsahové látky, ktoré môžu mať preháňavé účinky. Najviac a najrozsiahlejších štúdií bolo robených na rastlinách rodu Senna. Obsahové látky tejto rastliny sú premenené až v hrubom čreve prítomnými baktériami na biologicky účinné látky. Tieto zlúčeniny podporujú peristaltiku a tým urýchľujú transport a znižujú resorpciu vody. V rozpore s predchádzajúcimi názormi, nie sú pri správnom dávkovaní Sennové Antrachinóny (Sennozidy) ani karcinogéne, ani nevedú k otravám, ako bolo zistené v dobre kontrolovaných štúdiách účinnosti. Čierne sfarbenie sliznice hrubého čreva pri dlhšom užívaní je neškodné ukladanie pigmentu, ktoré vymizne po ukončení užívania. Účinok nastúpi pri antrachinónových preháňadlách za 8 až 12 hodín, pri požití na lačno možno očakávať účinok už po piatich hodinách. Nakoniec ešte raz najdôležitejšie rastlinné antrachinónové preháňadlá:

Ricínový olej
[upraviť | upraviť zdroj]

Jedno z najstarších známych laxancií je ricínový olej. Pri adekvátnom dávkovaní (10 – 30 ml) pôsobí počas niekoľkých hodín a vedie k hnačkovitému vyprázdňovaniu. Môže však dôjsť k alergickým reakciám ako kožná vyrážka alebo podráždenie žalúdka. Ricínový olej pozostáva z väčšej časti z neúčinných trigliceridov kyseliny ricinolovej, z ktorých je až v tenkom čreve lipázami uvoľnená účinná kyselina ricinolová. Brzdením vstrebávania sodíka a vody z čreva a prídavným naberaním vody a elektrolytov do čreva vzniká mäkká stolica so zväčšeným objemom, ktorá spôsobí preháňavý účinok. Navyše kyselina ricinolová priamo dráždi črevnú sliznicu a podporuje tým preháňavý účinok. Ak je však narušené trávenie tukov, neprejavia sa účinky ricínového oleja, rovnako ako pri podávaní antihistaminík. Kvôli nepríjemnej chuti je dnes ricínový olej používaný zriedka.

Syntetické preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

K syntetickým preháňadlám patria deriváty triarylmetánu ako bysakodyl, pikosíran sodný a fenolftaleín, ale fenolftaleín pre podozrenie na karcinogenitu už dnes nie je používaný. Vo vode málo rozpustný bisakodyl je resorbovaný v tenkom čreve a v pečeni premenený sulfáciou alebo glukuronáciou na vo vode rozpustný produkt. Tento sa potom dostane žlčou opäť do čreva, takže prekonal eneterohepatálny obeh. V hrubom čreve je pôsobením baktérií uvoľnený účinný difenol, ktorý spôsobí skorej spomínaným antiresorbčným a vodu absorbujúcim mechanizmom. Pri orálnom podaní preto trvá desať až dvanásť hodín, kým nastúpi žiadaný účinok, pri užití nalačno je to asi päť hodín. Ak je však bisakodyl aplikovaný rektálne, nastúpi účinok už za 30 až 60 minút. Pikosíran sodný je štruktúrne veľmi podobný bisakodylu, ale neprechádza enterohepatálnym obehom. Pôsobí preto trochu rýchlejšie, už za štyri až 10 hodín.

Ako zmäkčovač stolice je často zaraďovaný dioktylsukcinát sodný (dukosát sodný). Bolo však už dokázané, že jeho účinok je založený na podporovaní sekrécie črevnej sliznice. Spravidla je dukosát používaný v kombinácii s glycerolom, sorbitolom alebo bisakodylom v klistíri. Tu ešte raz zhrnutie syntetických laxancií:

Klzné preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Preháňadlá používané ako klzné látky majú stolicu zmäkčiť a zlepšiť jej klznosť. Sú preto vhodné najmä pri zraneniach a ochoreniach v análnej oblasti ako hemoroidy alebo fizúra. Ku dnes ešte používaným patri:

Glycerol má okrem klzného účinku aj osmotický účinok, čím ešte viac zmäkčuje stolicu. Najčastejšie je podávaný rektálne vo forme čapíkov a klistírov. Keďže nemá skoro žiadne vedľajšie účinky, môže byť používaný aj u dojčiat. Nástup účinku je pomerne rýchly, podľa podaného množstva a koncentrácie asi za päť až šesťdesiat minút. Používa sa aj ako prísada do klistírov na zvýšenie ich účinku.

Parafín sa dnes používa len zriedka, pretože možná resorpcia z čreva môže viesť k imunitným reakciám, najmä v črevnej sliznici, lymfatických uzlinách mezentéria, pečeni a slezine. Pri vysokých dávkach môže dôjsť k vytekaniu parafínu cez ritný otvor, teda k rektálnej inkontinencii. Parafínový olej tiež znižuje vstrebávanie lipofilných (v tukoch rozpustných) liečiv, vitamínov (A, D, E, K) a potravín.

Aplikačné formy preháňadiel

[upraviť | upraviť zdroj]

Preháňadlá sú ponúkané v rôznych formách a rozlišujeme ich na orálne a rektálne podávané prípravky. Pri rektálne podávaných prípravkoch zvyčajne nastúpi žiadaný účinok už za 5 až 30 minút, keďže liečivo nemusí prechádzať celým tráviacim systémom. Pri orálnych preháňadlách nastúpi účinok v závislosti od mechanizmu za 2 až 12 hodín alebo až za niekoľko dní (plniace a napúčavé látky).

Orálne podanie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tablety alebo dražé
  • Cmúľacie pastilky
  • Ovocné kocky
  • Kvapky
  • Sirup
  • Čaj
  • Prášok alebo granulát

Rektálne podanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Preháňavé čapíky obsahujúce glycerol, ho obsahujú v hypertonickom roztoku a spôsobia zmäkčenie črevného obshu. Tým je spustený defekačný mechanizmus. Časté použitie čapíkov môže viesť k podráždeniu kože v okolí ritného otvoru a porušeniu rovnováhy vody a elektrolytov v tele. Ďalej existujú preháňavé čapíky, ktoré uvoľňujú CO2 a tým roztiahnu konečník. CO2 reflexne aktivuje peristaltiku a vyvolá vyprázdnenie zostupného čreva a konečníka.

Nástroje na uľahčenie vyprázdnenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Klistír je nástroj na zavedenie tekutiny do konečníka s cieľom vyprázdnenia stolice. Nájmä akútna zápcha vyžaduje čo najrýchlejšie, efektívne a cielene odstránenie za pomoci klistíra. Klistíry sú pri zápche overená pohotová metóda. Ich výhoda je, že pôsobia len vo vnútornej časti čriev, konkrétne v dolnom čreve, takže ostatné telové orgány niesu zaťažované. Pri akútnej zápche spravidla postačuje jedna až dve náplne na obnovenie normálneho vyprázdňovania. Najlepšie je použiť čistú vodovodnú vodu, vo väčšine prípadov nie je nutné použiť roztoky solí alebo glycerínu. Na jednoduché samoužívanie sa osvedčili tzv. klistírové pumpy, s ktorými sa dá tekutina ľahko zaviesť do konečníka.

Výhoda používania klistírov v porovnaní s preháňadlami

[upraviť | upraviť zdroj]

Kontrolovateľný začiatok a koniec účinku

[upraviť | upraviť zdroj]

Klistíry poskytujú výhodu v tom, že na ne môžete použiť vodu aj bez prísad. Klistíry s čistou vodou umožňujú dobrú kontrolu vyprázdňovania čreva, na rozdiel od perorálnych laxancií, kde sa účinok dá ťažko ovládať. Po zavedení vody po krátkom čase dôjde k jednorazovému vyprázdneniu, to znamená, že účinok klistíra je priamo kontrolovateľný. U mnohých laxatív je naopak potrebná voda odoberaná telu. Čas, ktorý je na to potrebný sa líši od človeka k človeku a čas nástupu účinku je tým značne nevypočítateľný. Po nastúpení účinku dôjde navyše k opakovaným hnačkám, niekedy dokonca po niekoľkých hodinách, čo je spravidla nepríjemné, najmä u ležiacich pacientov, kde to spôsobí ďalšiu záťaž pre ošetrovateľa.

Neporušuje rovnováhu vody a elektrolytov

[upraviť | upraviť zdroj]

Viacero preháňadiel môže viesť k porušeniu rovnováhy vody a elektrolytov. Výplach čreva čistou vodovodnou vodou naopak šetrí telo i črevo. Voda tu nie je odoberaná telu ale dodaná zvonka.

Nemá nežiaduce interakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Výplach čreva s čistou vodovodnou vodou nevedie k žiadnym nežiaducim interakciám s liekmi alebo potravinami, ako sa to stáva pri orálnych preháňadlách.

Medicínske použitie preháňadiel

[upraviť | upraviť zdroj]

Za zmysluplné je z lekárskeho hľadiska pokladané použitie laxancií keď je narušený normálny postup prijatých potravín črevom, a výživa zdravou a na vlákniny bohatou stravou nestačí na jeho normalizovanie. Preháňadlá sú tiež užívané pri niektorých ochoreniach, v spojení s niektorými liekmi a pred liečebným alebo diagnostickým zákrokom.

Pri ochoreniach

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri liekoch

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Keď pacient užíva opioidy (analgetiká pri stredne až veľmi silných bolestiach) napríklad pri rakovine, pretože môžu viesť k zápche.
  • Pri užívaní liekov proti močovej inkontinencii (Anticholínergiká).
  • Pri užívaní liekov na duševné ochorenie (psychofarmaká)
  • Pri užívani liekov na spanie a upokojenie
  • Pri užívaní antacíd s obsahom hliníka
  • Pri užívaní prípravkov so železom
  • Pri užívaní močopudných liekov (diuretík)
  • Pri antihypertenzívach
  • Pri antiparkinsonikách
  • Pri antiepileptikách

Pred zákrokom

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ak má byť pred vyšetrením vyprázdnené črevo, napríklad pri kolonoskopii, vyšetreniach s kontrastnými látkami a urologických vyšetreniach.
  • Pred operáciami v brušnej oblasti.

Iné použitie preháňadiel

[upraviť | upraviť zdroj]

Preháňadlá sú veľmi obľúbené na „chudnutie“. Pokles hmotnosti potom, čo boli na záchode vedie ľudí často k domnienke, že strácajú hmotnosť. V skutočnosti väčšinu rozdielu váhy „pred“ a „po“ defekácii predstavuje voda. Ak potom vypijete pohár vody, je znovu uložená a účinok je preč. Šport a dobrá strava sú lepšou metódou na stratu nedobrovoľne ukladanej vody. Ak sa však voda ukladá v dôsledku srdcovej nedostatočnosti, treba sa poradiť s lekárom, pretože preháňadlá tu môžu poškodiť.

Preháňadlá sú často použivané na jar na "vyčistenie" tela alebo čriev. Cieľom tu má byť zbavenie tela nazbieraných odpadových látok a dať mu tým príležitosť sa regenerovať. Často po tomto prečistení nasleduje pôstenie. Zbavenie sa telesného odpadu ako je feces je pokladané za počiatočný signál pre týždeň pôstenia. Používané sú tu najmä salinické preháňadlá ako Glauberova soľ alebo síran horečnatý. Aj tu sa treba poradiť s lekárom, pretože tieto prípravky môžu mať vážne vedľajšie účinky ako pokles krvného tlaku, svalovú slabosť a poruchy reflexov.

Mnoho ľudí je tiež presvedčených o tom, že je nutné mať denne stolicu. Je však úplne normálne mať stolicu len tri razy týždenne. Najmä starši ľudia, ktorí kvôli chorobám nie sú schopní sa veľmi pohybobať a ktorí štandardne nejedia veľa alebo vyváženú stravu sa sťažujú, že majú poruchu trávenia. Preto berú preháňadlo. Potom je však črevo prázdne, kým nie je opäť dostatočne naplnené, aby bol vyvolaný defekačný reflex, čo môže chvíľu trvať. Riziko je teraz, že zoberiete na druhý deň ďalšie preháňadlo, lebo "nič nejde" a máte strach z ďalšej zápchy. Takéto správanie vedie skôr, či neskôr k návyku, črevá už nedokážu pracovať samostatne a stanete sa od preháňadiel závislý.

Na čo si dávať pozor pri užívaní preháňadiel

[upraviť | upraviť zdroj]

Najprv treba zmeniť stravu a trochu športovať (stačia sa aj polhodinové až hodinové prechádzky). Ak to nestačí, mali by ste skúsiť pridávať vlákninu, musíte ale viac piť (aspoň o dva poháre denne viac) alebo riskujete opačný účinok.

Keď vám ani to nepomôže, navštívte lekára aby ste si boli istí, že nejde o vážnejšie ochorenie ako napríklad obštrukcia čreva. Lekár potom môže aj rozhodnúť, ktorým preháňadlom je vhodné pokračovať. Preháňadlá môžu mať interakcie s inými liekmi a preto je dôležité lekárovi aspoň o užívaní preháňadiel povedať. Napríklad užívanie preháňadla a antikoncepcie môže ovplyvniť účinok antikncepcie a nemusí byť zabezpečený jej účinok.

Pri užívaní preháňadiel podľa pokynov (príbalový leták) sa nemusíte báť vedľajších účinkov ako strata sodíka alebo draslíka, lebo tieto dokáže telo doplniť z potravy. Preháňadlo by ste ale nikdy nemali užívať dlhšie ako je uvedené v príbalovej informácii. Ak sa dovtedy neupraví trávenie, môže byť príčinou vážne ochorenie a mali by ste vyhľadať lekára alebo ho aspoň o tom informovať. Navyše s dlhším užívaním riskujete návyk a potom už vaše črevá stratia schopnosť vyprázdniť sa bez pomoci.

Preháňadlá treba vyberať individuálne. Najlepšie sú "jemné" laxatíva ako vlákniny, cukorné alkoholy ako manitol, alebo cukry ako laktóza (mliečny cukor). Len ak je to nutné by ste mali pristúpiť k laxanciám pôsobiacim na motilitu a sekréciu. Tehotné ženy by sa mali vždy spýtať lekára alebo lekárnika, ktoré preháňadlá smú užívať.

Najmä pri antrachinónových laxatívach ako je Senna a od nej odvodené prípravky, alebo chemických preháňadlách ako bisakodyl, ak tieto musia byť užívané denne, treba zabezpečiť dostatočné naplnenie čriev, lebo sa inak môže vyskytnúť častá bolesť brucha a nedôjde k dostatočnému vyprázdňovaniu čriev. Osvedčilo sa tu dopĺňať stravu rastlinnými vlákninami, napríklad vo forme indického skorocelu.

Popri voľbe vhodného preháňadla je dôležité vhodné dávkovanie a čas užitia. Dávkovanie by malo byť také aby stolica bola mäkká ale so zachovanou formou. Preháňadlo by tiež nemalo vyvolávať brušné problémy ako kolikové bolesti alebo škvŕkanie brucha, pri ich výskyte treba znížiť dávku. Len ak to lekár predpíše (napríklad na vyprázdnenie čriev pred vyšetrením alebo liečbou) môžu byť potrebné vyššie dávky a môžu sa vyskytnúť predtým uvedené ťažkosti. Ak lekár neurčí inak, je vhodný čas na užitie preháňadla večer, pred spaním.

Kedy nesmiete brať preháňadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako pri všetkých ostatných liekoch existujú pri laxanciách situácie, kedy nesmú byť užité. Najmä pri neznámych brušných ťažkostiach alebo bolestiach nemá byť bez konzultácie lekára užité laxans lebo môže byť príčinou ileus (uzavretie čreva). Tiež bez vysloveného súhlasu lekára nesmú byť užité laxatíva pri ochoreniach čreva (napr. Crohnova choroba alebo Colitis ulcerosa). Tiež počas tehotenstva a kojenia je nutné sa spýtať lekára, ktoré preháňadlá je možné bez rizika užiť. Pri deťoch do 12 rokov sa treba vždy spýtať lekára, pretože nie všetky laxatíva sú vhodné pre deti. V nasledovných situáciách a stavoch nesmiete užiť laxanciá, alebo len po dohode s lekárom:

Nežiaduce účinky preháňadiel

[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako pri každom inom lieku môže aj u preháňadla dôjsť k nežiaducim účinkom. Tieto nežiaduce účinky sú závislé od viacerých faktorov, medzi nimi, najmä mechanizmu účinku a množstva užitého laxatíva. Najmä pri súčasnom užívaní diuretík môže dôjst k narušeniu rovnováhy elektrolytov. Pri používaní antrachínónových laxancií ako sú deriváty Senny môže pri rektálne inkontinentných pacientov dôjsť k podráždeniu kože stolicou, preto je tu potrebné dávať pozor na pravidelnú výmenu inkontinenčnej vložky alebo plienok. Ďalej sú uvedené najdôležitejšie vedľajšie účinky preháňadiel podľa spôsobu účinku.

Plniace a napúčavé látky

  • Pocit plnosti
  • Nadúvanie
  • Mechanická obštrukcia pri nedostatočnom príjme vody

Osmoticky pôsobiace preháňadlá

  • Nadúvanie
  • Bolesti brucha
  • Nevoľnosť
  • Zvracanie
  • Narušenie elektrolytovej rovnováhy
  • Prípadne alergické reakcie pri cukroch a cukorných alkoholoch (neznášanlivosť fruktózy alebo laktózy)

Plynotvorné preháňadlá

  • Niesu známe vedľajšie účinky

Preháňadlá ovplyvňujúce motilitu a sekréciu

  • Nadúvanie
  • Bolesť brucha
  • Kolikovité kŕče brucha
  • Hnačka
  • Reakcie u precitlivelých užívateľov
  • Alergické kožné prejavy až šokové reakcie (napríklad angioedém, anafylaktická reakcia)
  • Lokálne podráždenie ako napríklad pálenie v koncovej oblasti čreva pri čapíkoch a klistíroch
  • Porušene rovnováhy elektrolytov pri nadužívaní alebo zneužívaní laxatív
  • Neškodná pigmentácia sliznice hrubého čreva pri rastlinných preháňadlách obsahujúcich antrachinóny, najmä pri nadužívaní týchto preháňadiel
  • Podráždenie žalúdka (pri ricínovom oleji)

Klzné látky

  • Rektálna inkontinencia pri parafínovom oleji
  • Parafínový olej znižuje resorpciu lipofilných (v tukoch rozpustných) liekov, vitamínov (A, D, E, K) a esenciálnych živín.
  • Ukladanie parafínu v črevnej sliznici, mezenteriálnych lymfatických uzlinách, pečeni a slezine.
  • Lokálne podráždenie, napríklad pálenie v koncovej oblasti čreva pri glycerínových čapíkoch a klistíroch.

Interakcie s inými liekmi

[upraviť | upraviť zdroj]

U laxatív sa môžu ľahko prejaviť interakcie s inými liekmi, preto je dôležité lekárovi užívanie preháňadla oznámiť. Napríklad súčasné použitie laxans a perorálnej antikoncepcie ovplyvniť účinok antikoncepcie natoľko, že nie je zabezpečená jej účinnosť. Problémy môže spôsobiť aj kombinácia kardioglykozidov, preháňadla a diuretika. Absorpcia lieku z gastrointestinálneho traktu môže byť oneskorená. Pri diabetikoch denne užívajúcich inzulín môže byť potrebné zredukovať dávku inzulínu.

Lieky na srdce a preháňadlá
Pacienti so srdcovou nedostatočnosťou, ktorí berú kardioglykozidy by mali zaobchádzať s preháňadlami veľmi optrne. Najmä laxanciá, ktoré priamo zasahujú do vodnej rovnováhy v tele, môžu posilniť účinok liekov na srdce a viesť tým k nebezbečným interakciám. Kardioglykozidy posiľňujú výkon srdca a sú často používané pri upadajúcom výkone srdca. Ich dávka je pre každého pacienta individuálne vypočítaná aby sa predyšlo vedľajším účinkom. V srdci sa viažu tam, kde normálne patrí draslík. Zmenená hladina draslíka v krvi mení preto aj účinok kardioglykozidov. Pre stabilný a kontrolovateľný účinok je preto potrebná stála hladina draslíka. Niektoré laxanciá však vedú k stratám draslíka, najmä pri dlhodobom užívaní. Preto by nemali byť užívané preháňadlá viac ako dva týždne bez lekárovho nariadenia.
Diuretiká a preháňadlá
Močopudné lieky, takzvané diuretiká môžu ďalej zosilniť straty draslíka. V dôsledku neho môže dôjsť k poruche srdcovocievneho obehu a ochabnutiu svalov, čo môže ďalej oslabiť činnosť čriev.
Lieky s obsahom kortizónu a preháňadlá
Kortizón a jemu podobné látky (kortikosteroidy) môžu sosilniť straty draslíka zo súčasného užívania preháňadiel aj pri dodržiavaní návodu na použitie a tým posilniť účinok kardioglykozidov.
Antibiotiká a preháňadlá
Antibiotiká dokážu účinok laxancií čiastočne alebo aj úplne zrušiť tým, že vyhubia biotransformujúce baktérie.
Antikoncepcia a preháňadlá
Keďže prijímanie liekov z gastrointestinálneho traktu môže byť užívaním laxatív spomalené, nesmú byť laxatíva užívané pri súčasnom užívaní perorálnej antikoncepcie. V akom časovom odstupe môžu preháňadla byť brané je napísané v príbalovom letáku lieku alebo sa na to treba spýtať lekára.

Skutočne potrebujem preháňadlo?

[upraviť | upraviť zdroj]

Preháňadlá ako všetky ostatné lieky môžu byť zneužité. Chornické užívanie laxatív a ich zneužívanie sú niekedy pokladané za to isté, tento prístup však nie je oprávnený. Zneužitie je užitie preháňadla, ak nie je prítomná adekvátna indikácia ako napríklad zápcha, alebo užitie pri adekvátnej indikácii v zbytočne vysokej dávke. Na rozdiel od iných liekov však je možné ľahko posúdiť zneužitie z výslednej hnačky. Vedomé zneužitie preháňadla treba odlíšiť od nechcenej chyby pri užívaní. Chyby v užívaní sú zvyčajne spôsobené nepochopením normálnej činnosti čriev a individuálnych defekačných zvykov. U takýchto ľudí je užitočné a potrebné objasnenie.

Pri skutočnom zneužití laxancií cieľom užitia nie je odstránenie zvyčajne neprítomnej zápchy, vo všeobecnosti preto nie je praktizovaný psychicky zdravými ľuďmi trpiacimi zápchou. Zneužívanie sa často zistí u mladých žien, ktoré pokladajú preháňadlo za prostriedok na chudnutie (pričom tento účinok laxans nemá), alebo u ľudí s psychickými problémami a poruchami jedenia, ktoré sa prejavujú ako Anorexia nervosa alebo Bulimia nervosa.

Nakoniec ešte existuje skupina psychicky chorých pacientov, ktorí s pomocou preháňadiel vyvolávajú chronickú hnačku, aby dosiahli pozornosť a starostlivosť druhých. Títo podstupujú dlhoročne nemocničné liečby, nákladnú diagnostiku a operácie. Vo všetkých prípadoch, ktoré súvisia s psychickými problémami sú laxatíva užívané tajne, pričom v niektorých prípadoch sú požívané extrémne dávky (až stonásobok dennej dávky) a pacienti neprestanú ani po vysvetlení následkov.

Veľmi často sú spolu s laxatívami zneužívané ďalšie lieky, napríklad lieky podporujúce tvorbu moču (diuretiká). Vo všeobecnosti je možné zneužiť hociktoré preháňadlo. Skupina ľudí zneužívajúcich vedome laxanciá však zvyčajne uprednostňuje liekové formy ako malé tabletky a kvapky, ktoré môžu byť diskrétne konzumované vo veľkých množstvách. Napriek exrémnemu zneužívaniu môže trvať roky, kým sa prejaví výraznými chorobnými stavmi.

Extrémnym zneužívaním laxatív spôsobené straty vody a elektrolytov nie je možné nahradiť normálnym príjmom potravín a tekutín. Môže dôjsť k hypokalémii, sekundárnemu hypoaldosteronizmu a návyku, ktorý má za následok oslabenie preháňavého účinku v dôsledku hormonálnej protiregulácie. Dôsledkom je ešte lenivejšie črevo a ďalšie zvyšovanie dávok môže viesť k poruchám srdcového rytmu a zlyhaniu obličiek.

Ľudia, ktorí zneužívajú laxanciá by sa mali obrátiť na svojho lekára, alebo využiť poradňu pre závislosti.

Sú preháňadlá toxické?

[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpečnosť laxancií, najmä pri dlhodobom užívaní bola v minulosti opakovane predmetom debát. Ako to však vyzerá pri extrémnom predávkovaní, teda zneužívaní, môže toto viesť k otravám?

Väčšina laxatív je už v predaji dlhú dobu, ale toxikologické štúdie, zodpovedajúce súčasným požiadavkám sú pre väčšinu dostupné len sčasti alebo vôbec. Výnimkou sú deriváty a účinné látky Senny a makrogol.

Pri pokusoch na zvieratách sa ukázalo, že až veľmi vysoké dávky sennozidov, bisakodylu alebo pikosíranu sodného sa prejavia toxicky na myšiach a potkanoch (až 2 g/kg). Skúšky chronickej toxicity o dĺžke najviac šesť mesiacov na potkanoch a psoch sú dostupné len pre senosidy. Tieto však nevykazujú žiadne špecifické toxické účinky a ani žiadne neuronálne zmeny v intestinálnych nervových plexoch. Pri pokusoch na zvieratách ani pri chronickom podávaní vysokých dávok vyvolávajúcich silnú hnačku nebola pozorovaná hypokalémia ani návyk.

Tieto výsledky teda hovoria za to, že príjem elektrolitov a tekutín prijímaním normálneho množstva vyrovnanej stravy pri normálnej činnosti bličiek stačí na vyrovnanie hnačkou spôsobených strát a zabránenie sekundárnym následkom. Pri bisakodyle však u potkanov po troch týždňoch podávania bol pozorovaný pokles preháňavého účinku. Skúšky na zvieratách zamerané na embryotoxicitu, fetotoxicitu, teratogenitu, postnatálny vývin a fertilitu sú zatiaľ kompletné len pre senozidy a v obmedzenej miere pre bisakodyl, pikosíran sodný a fenolftaleín. S vínimkou fenolftaleínu, ktorý je pre svoje mutagénne účinky pochybný sú všetky nálezy negatívne. Špeciálne elektromyografické doplnkové skúšky neukázali žiadnu stimuláciu kontrakcie maternice pôsobením sennozidov u tehotných zvierat. Nepodarili sa preto nájsť snámky rizika potratu pri užívaní senny a sennozidy preto môžu byť pokojne použité u tehotných žien.

Nález karcinogénnych účinkov dantronu, ľahko resorbovateľného syntetického antrachinónu a u fenolftalenu spôsobil, že celá skupina trifenylmetánov a antrachínónov bola v posledných rokoch testovaná na genotoxické a kancerogénne účinky. Dantron bol celosvetovo a fenolftaleín v USA a ďalších krajinách stiahnutý z trhu.

Senozidy, ako aj ich aktívny metabolit reín boli potvrdené širokou škálou testov ako bezpečné. Dlhodobé štúdie kancerogenity so sennovým extraktom alebo reínom neukázali žiadne karcinogénne riziko. Aktívne metabolity ostatných antrachinónových preháňadiel (Aloeemodín, emodín) sa však z časti in-vitro prejavili mutagénne, nie však v živom organizme. Vo viacerých štúdiách sa dokonca u reínu, emodínu a aloeemodínu prejavili antimutagénne a antikarcinogénne účinky.

Celkovo sú dostupné experimentálne dáta pre sennu dostačujúce na vylúčenie genotoxického a kancerogénneho účinku. Pre látky príbuzné fenolftaleínu ako bisakodyl a pikosíran sodný toho času riziko definitívne posúdiť, zatiaľ dostupné výsledky však na žiadne riziko nepoukazujú.

V závere môžeme povedať, že dnes na trhu dostupnými stimulačnými preháňadlami (sennozidy, bisakodyl, pikosíran sodný) nedá otráviť. Ani pri extrémnom predávkovaní sa to dá vylúčiť. Vychádzajúc z výsledkov by osoba o 75 kilogramoch musela dennú dávku prekonať 15000-krát (denná dávka 10 mg), čo predstavuje pri 5 mg dražé 30 000 dražé.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jan Kábrt, Vladislav Valach. Stručný lekársky slovník. Osveta, 1979