Príslovie
Príslovie je krátky žáner ľudovej slovesnosti, ktorý v skrátenej podobe zachytáva všeobecné ľudské skúsenosti. Na rozdiel od porekadiel majú príslovia nielen obraznú platnosť, ale obsahujú aj istý poučný zámer, majú didaktizujúce poslanie.[1] Špecializovanejšie definície príslovie zachytávajú ako základný a najvšeobecnejší paremiologický útvar, ktorý zhustenou formou vyjadruje istú ľudovú múdrosť alebo skúsenosť.[2] Ich výskumom sa zaoberá paremiológia.
Príslovia majú zväčša ľudový pôvod (ktorý teda nie je jasne dohľadateľný). Neľudové príslovia sú najmä staršej a literárnej proveniencie, napríklad biblickej (Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú.) alebo antickej (Pomaly ďalej zájdeš.). Zhromažďovaniu a identifikácii prísloví sa na konci 19. storočia rozsiahlo venoval slovenský jazykovedec a zberateľ ľudovej slovesnosti, Adolf Peter Záturecký.
Druhy prísloví
[upraviť | upraviť zdroj]Rozlišujeme niekoľko druhov prísloví:
1. gnómické príslovia – obsahujú určité mravné poučenie vyjadrené neobraznou oznamovacou podobou.
- Krása netrvá dlho. Dobré deti sú najväčšia radosť rodičov. Pýcha predchádza pád.
2. metaforické príslovia – sú založené na metafore, nemožno ich chápať doslovne.
- Kto seje vietor, žne búrku. Jablko nepadá ďaleko od stromu. Bez práce nie sú koláče
3. paralelické príslovia (založené na paralelizme) – sú charakteristické symetrickou dvojčlennosťou, teda v jednej časti sa používa obrazné vyjadrenie a v časti druhej je potom táto obraznosť konkretizovaná.
- Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
4. apelatívne príslovia – sú štylizované ako rada, odporúčanie, prípadne až ako rozkaz.
- Šuster, drž sa svojho kopyta. Nelej vodu do mora. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj!
5. parodizačné príslovia – humorným spôsobom upravujú príslovia, ktoré pôsobia už banálne.
- Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa s ním začne chodiť pre pivo. Kto druhému jamu kope, je hrobár.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MLACEK, Jozef. Slovenská frazeológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. S. 127.
- ↑ príslovie. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 349.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MELICHERČÍK, Andrej. Adolf Peter Záturecký a slovenské príslovia. In: ZÁTURECKÝ, Adolf Peter. Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Bratislava : Tatran, 1974. S. 17 – 40.
- Přísloví. In: MOCNÁ, Dagmar; PETERKA, Josef, a kol. Encyklopedie literárních žánrů. Praha; Litomyšl : Paseka, 2004. ISBN 80-7185-669-X. S. 548 – 553.
- ZÁTURECKÝ, Adolf Petr. Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví. V Praze : Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, [1897]. 389 s. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Príslovie
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príslovie