Príjmová nerovnosť

Príjmová nerovnosť sa vyskytuje v každom štátnom zriadení a označuje nerovné rozdelenie príjmov domácností či jedincov v rámci celej spoločnosti. Často sa uvádza ako percento príjmov v pomere na percento populácie.^[1] Existuje mnoho spôsobov ako zmerať výšku príjmovej nerovnosti. Medzi najznámejšie spôsoby patria:

1. Lorenzova krivka
2. Giniho koeficient
3. Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20
4. Index Robina Hooda
5. Atkinsonov index nerovnosti
6. Theilov index nesúladu
7. Variačný koeficient

Lorenzova krivka dostala pomenovanie po americkom ekonómovi Maxovi O. Lorenzovi, ktorý ako prvý v roku 1905 graficky znázornil nerovnomerné rozdelenie bohatstva v populácií. Ide o jedno z najpoužívanejších grafických zobrazení príjmovej nerovnosti (viď. obrázok).

Ak by bolo rozdelenie bohatstva v spoločnosti dokonalé (t. j. neexistovala by žiadna nerovnosť a všetci by mali rovnaké bohatstvo) krivka by bola priamka s uhlom 45°. Naopak v prípade absolútnej nerovnosti, kedy by jedna osoba vlastnila všetko bohatstvo sveta by krivka kopírovala osi grafu. V realite sa Lorenzova krivka pohybuje v rozmedzí pod krivkou 45°a nad osami grafu. Na priloženom obrázku môžeme je znázornená situácia, keď 60 % populácie vlastní približne 30 % celkového bohatstva sveta (jedná sa o ilustráciu). Čím viac sa krivka vzďaľuje od priamky absolútnej rovnosti tým väčšia je v spoločnosti príjmová nerovnosť.^[2]

Giniho koeficient je Giniho index vynásobený sto.

V jednotkovom štvorci na predchádzajúcom obrázku môžeme definovať Giniho index pomocou Lorenzovej krivky, ktorá označuje pomer kumulatívneho bohatstva spodných x percent populácie k celkovému bohatstvu zobrazenému na osi y. Giniho koeficient je definovaný ako pomer plochy medzi čiarou dokonalého rozdelenie príjmu a Lorenzovou krivkou (A) k celkovej ploche pod dokonalou distribučnou krivkou (A + B), teda: GC = A/(A + B).

Tento index nadobúda hodnoty od 0 (znázornené krivkou absolútne rovnosti) až po 1 (krivka absolútnej nerovnosti).^[3] Čím viac sa index blíži k 1 tým je nerovnosť v spoločnosti väčšia.

Často sa tento index publikuje v percentách ako aj desatinných číslach. Giniho index je ale často kritizovaný, že nezachytáva šedú ekonomiku, a teda jeho hodnoty môžu byť skreslené.

Tento koeficient je determinovaný ako pomer objemu príjmov 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami (5. kvintil) k objemu príjmov 20 % obyvateľstva s najnižšími príjmami (1. kvintil). Čím je koeficient vyšší tým je vyššia aj nerovnosť. Tento koeficient nemá obmedzenie a môže nadobúdať hodnoty <1,∞). Často sa využívajú aj iné jeho variácie (napr. S90/S10), obsah je však ten istý.

Označovaný tiež ako Hoover index. Zatiaľ čo Giniho index zachytáva výšku nerovnosti, index Robina Hooda sa snaží nájsť v Lorenzovej krivke bod, v ktorom je najväčší rozdiel medzi ideálnym a skutočným rozdelením dôchodku (majetku). Graficky znázorňuje najdlhšiu absolútnu vzdialenosť medzi skutočnou a teoretickou Lorenzovou krivkou (ideálneho rozdelenia). Index nám hovorí aké veľké množstvo dôchodkov by malo byť prerozdelené smerom od bohatých k chudobným aby nastal stav absolútnej rovnosti v spoločnosti.^[4]

Medzi základné príčiny patria rozdiely medzi jednotlivcami obecne, ktoré sú dlhodobé a je nemožné týmto príčinám zabrániť v rámci štátu. Často vychádzajú z vrodených rozdielov ako napr. nižšie popísané. Existujú však aj príčiny, ktoré ovplyvniť možno. Hovoríme o rôznej miere distribúcie vlastníctva výrobných faktorov (t. j. distribúcií majetku).^[5]

Ľudia majú odlišné schopnosti a vedomosti, s ktorými sa rodia. Tieto rozdiely nutne vedú k rozdielom v možnosti vykonávanej práce, a teda odmeny za ňu danú.

Rozdielne prístupy k vzdelaniu môžu spôsobiť diskrimináciu jedincov na pracovnom trhu a ovplyvniť ich budúci zárobok a teda výšku ich príjmov.

Diskriminácia, či už na základe veku, pohlavia, príslušenstva k určitej sociálnej skupine, kultúre alebo náboženstvu, tvorí ďalší bod, ktorý prispieva k nerovnosti. Príkladom môžu byť štatistiky, že ženy zarábajú v priemere o 17 % menej ako muži.^[6]

Niektorí jedinci sa rodia už s určitou výškou bohatstva a tak ich schopnosti a vedomosti nie sú úplne zodpovedné za výšku bohatstva, ktorou disponujú. Zároveň majetok dokáže v mnohých prípadoch generovať ďalšie dodatočné príjmy jedinca. Práve nerovnomerné rozdelenie príjmov z kapitálu sa považuje za jednu z hlavných príčin rastu príjmovej nerovnosti za posledných 30 rokov.

Giniho index uvádza Svetová banka, Eurostat, FAO, OECD, CIA ale aj ďalšie finančné inštitúcie.^[7][6][8][9] Eurostat definuje Giniho koeficient ako vzťah kumulatívnych podielov obyvateľstva usporiadaných podľa úrovne ekvivalentného disponibilného príjmu k kumulatívnemu podielu ekvivalentného celkového disponibilného príjmu, ktorý dostávajú.^[7] Eurostat počíta index z výsledkov každoročného štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností (eu-silc – Survey on income and living conditions of EU SILC households)^[10] a nazýva ho Gini koeficient ekvivalentného disponibilného príjmu.^[7] CIA vyhodnocuje Gini Index koeficient – ​​rozdelenie príjmov rodín.^[8] Podľa všetkých uvedených zdrojov je Slovensko krajinou s najnižším Giniho indexom v roku 2023 na svete a to dokonca podľa Eurostatu za posledné vykazované tri roky od 2021 do 2023.^[11] V starších štatistikách z roku 2018 sú na úrovni Slovenska ešte Faerské ostrovy.^[9]

Nízky Giniho koeficient znamená nízku diverzitu príjmov obyvateľov, ktorá sa môže interpretovať aj ako vysoká majetková spravodlivosť. Slovensko by teda malo byť najspravodlivejšou krajinou zo všetkých porovnávaných avšak z rovnakého zdroja vyplýva, že Slováci sa spravodlivo necítia. Až 9 z 10 opýtaných je presvedčených, že rozdiely v príjmoch v spoločnosti sú príliš veľké a úlohou vlády by malo byť ich zmierňovať.^[9][12]

Giniho koeficient príjmovej nerovnosti na Slovensku aj v Česku je nízky. Dlhodobo sa pohybuje tesne nad úrovňou 0,2 avšak neprekročil 0,3. Podobne je na tom susedné Maďarsko a Poľsko, ktoré však v posledných rokoch a na prelome tisícročia (1999 – 2005) zaznamenali mierny nárast v súlade s globálnym trendom nad 0,3 (napr. v rokoch 2005 a 2006). V roku 2023 podľa Svetovej banky mal Giniho index na Slovensku hodnotu 0,24, čo bolo najmenej (spolu so Slovinskom a Bieloruskom) v celej Európe. V Európe sa pomer príjmovej nerovnosti v rokoch 2015 až 2019 pohyboval medzi 0,2 a 0,4. Medzi krajiny s vysokou príjmovou nerovnosťou v roku 2023 v Európe sú Bulharsko, Litva, Rusko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Portugalsko. Aj v týchto krajinách je však index menší ako 0,4. Je zaujímavé, že rovnaká nerovnosť (rovnosť) príjmov na úrovni 0,32 v roku 2023 vládla vo Francúzsku, Nemecku, Spojené kráľovstve, Estónsku a Lotyšsku.^[13]

Celosvetovo sa hodnota Giniho index v jednotlivých krajinách časom veľmi nemení. Napriek tomu môžeme napríklad pozorovať jeho postupný pokles vo Francúzsku a naopak nárast nerovnosti v USA a Číne. Vysoké hodnoty sa dosahujú najmä v krajinách Južnej Afriky a Južnej Ameriky. Najvyšší koeficient meraných krajín bol zaznamenaný v Južnej Afrike, kde v roku 2014 dokonca presahoval hodnotu 0,6. Nerovnosť vyššia ako 0,5 v roku 2023 však už bola len v nasledovných krajinách: Kolumbia, Brazília, Zambia a Angola.^[14][15]

V roku 2023 bolo Slovensku s 0,232 (spolu so Slovinskom a Bieloruskom) s indexom 0,24 krajinou s najmenšou príjmovou nerovnosťou nielen v celej Európe al aj na celom svete (podľa Eurostatu 0,216^[16]). Najbližšie k týmto trom krajinám majú ďalšie štyri európske: Ukrajina, Moldavsko, Holandsko a Česko, ktoré majú Giniho index 0,26.^[14]

V opačnom prípade, ak by 1 % populácie vlastnilo f = 50 % všetkého bohatstva, Giniho koeficient by bol najmenej 49 %. Vyplýva to zo zjednodušenia celého modelu na prípad len s dvoma úrovňami príjmu: nízky a vysoký príjem. Ak skupina s vysokými príjmami je podielom obyvateľstva u a zarába časť f všetkých príjmov, potom Giniho koeficient je f − u. V reálnom svete je Giniho koeficient vždy vyšší ako f − u. Napríklad, ak najbohatší u = 20 % populácie majú f = 80 % všetkých príjmov (pozri Paretov princíp), Giniho koeficient je najmenej 60 %. (V Južnej Afrike v roku 2017 najbohatších 20 % obyvateľov skutočne získavalo 68 % príjmov a druhá najbohatšia skupina ďalších 15% príjmov.^[15])

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príjmová nerovnosť