Plavúňorasty
| Plavúňorasty | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Lycopodiophyta | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Plavúňorasty (oddelenie Lycopodiophyta) alebo plavúňovité rastliny (trieda Lycopodiopsida) sú taxón (spravidla oddelenie či trieda) výtrusných cievnatých rastlín. Patria sem byliny a fosílne dreviny.
Majú plnú stonku, ktorá je vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými jednožilovými listami. Listy sú ihlicovité alebo šupinovité. Na vrchnej strane listov je tzv. pajazýček (lingula) ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody. Výtrusnice vyrastajú jednotlivo, na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sú len málo odlišné od asimilačných listov, výtrusnice sú väčšinou v klasoch. Vo výtrusniciach sa tvoria buď izospórické (rovnaké) alebo heterospórické (morfologicky odlišné) výtrusy. Gametofyt izospórických plavúňorastov je valcovitého až hľuzovitého tvaru, saprofyticky žijúci, pri heterospórických druhoch je gametofyt veľmi redukovaný, vyvíjajúci sa vo vnútri samičích spór- megaspór. V zemi sú upevnené pomocou podzemku, ktorý slúži aj na nepohlavné rozmnožovanie. Fylogenetický pôvod plavúňorastov je v rýniorastoch. Vyskytovali sa najmä v silúre, karbóne a perme. Dodnes prežili iba bylinné typy. Medzi plavúňorasty sa zaraďujú 2 triedy- plavúne a plavúnky. Medzi plavúne patria bylinné izospórické typy s jednoduchými listami bez pajazýčka. Medzi plavúnky patria rôznovýtrusné- heterospórické typy, vrátane fosílnych drevín. Plavúnky majú na listoch pajazýček.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plavúňorasty
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Plavúňorasty
