Pittsburská dohoda
Pittsburská dohoda bola politická dohoda, ktorú 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom. Text dokumentu sformuloval v rámci svojej návštevy USA a potom aj podpísal[1] T. G. Masaryk[2] spolu s ďalšími 11 Čechmi a 17 Slovákmi.
Dohoda, jej vznik a význam
[upraviť | upraviť zdroj]Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, sľubovala Slovákom samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Na rozdiel od Clevelandskej dohody nemalo ísť o federatívne usporiadanie štátu a forma štátu mala byť republikánska.
Text dohody vznikol počas návštevy Masaryka v USA. Začiatkom mája 1918 pricestoval do USA s úmyslom najmä získať súhlas vlády Spojených štátov na oficiálne uznanie „svojho“ hnutia (reprezentovaného Česko-Slovenskou národnou radou), ktoré sa snažilo o vznik ČSR ako krajiny Čechov a Slovákov. Masaryk cestoval do USA z Japonska cez Kanadu a postupne navštívil krajanov v Chicagu a v Pittsburghu. Chicago bolo vtedy počtom Čechov druhým najväčším mestom po Prahe a v Pittsburghu žilo v roku 1918 viac Slovákov ako v Bratislave.[3]
Originálny text, ktorý navrhol Masaryk, bol jeho odpoveďou Slovenskej lige, ktorá túžila po slovenskej autonómii a federáciu ako ju požadovala Clevelandská dohoda. Masaryk potreboval okrem českej aj slovenskú podporu a preto im sľuboval, čo by v spoločnom štáte mohli dosiahnuť. V knihe Svetová revolúcia, ktorá vyšla v roku 1925 napísal Masaryk, že dohodu podpísal v snahe upokojiť „malú slovenskú frakciu, ktorá snívala o bohvieakej samostatnosti Slovenska“.[3]
Masarykov návrh (vraj na servítke)[1] bol potom prepísaný krasopisom do vtedajšej americkej slovenčiny[3] a až tak dodatočne podpisovaný.[1] (Napríklad sa v oficiálnom texte používa Česko-Slovensko alebo Česko-slovensko namiesto Československo). Masaryk podľa vlastných slov Slovákom sľúbil „vlastnú administratívu, snem a súdy“,[3] čím sa prakticky vyhol ponuke slovenskej autonómie.
Masarykovo snaženie v USA dopadlo pozitívne a jeho zavŕšením bola Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918, znamenajúca oficiálne uznania zahraničného odboja Čechov a Slovákov americkou vládou. Deklarácia vyhlásila zvrchovanú a nezávislú Československú republiku (v deklarácii uvedená ako „The Czechoslovak State [...] a republic“. Vzhľadom na okolnosti vydania je jej originálne a oficiálne znenie v angličtine a preklady do češtiny aj slovenčiny vznikli až neskôr.) Vznik Česko-Slovenska bol ukončený jeho vyhlásením 28. októbra 1918 a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému.
Spochybňovanie dohody po vzniku ČSR
[upraviť | upraviť zdroj]Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom politického zápasu v ČSR. Ako základ svojho programu boja za autonómiu ju používal Andrej Hlinka,[1][3] ktorý sa o nej dozvedel až rok po jej uzavretí, keď do ČSR zavítala delegácia Slovenskej ligy. V životopisnej knihe o Hlinkovi z roku 1934 to tvrdil Karol Sidor.[3] Niektorí českí politici ju právne, či úplne spochybňovali, napr. T. G. Masaryk spochybňoval jej platnosť a neskôr tvrdil, že nie je právne záväzná, lebo to bola len „lokálna dohoda amerických Čechov a Slovákov“.
Podľa historičky Margaret MacMillanovej českí politici, predovšetkým Masaryk, odmietali splniť dohodu o autonómii Slovákov (snem, administrácia, súdy) pretože štát bol nestabilný. Nemecká menšina (asi 3 mil.) bola nespokojná nemenej ako Slováci (asi 2,9 mil.). Autonómia pre Slovákov by viedla aj k autonómii nemeckej menšiny a nejasný nasledujúci vývoj.
- Češi, kteří dominovali domácí politice, odmítali dát Slovensku tu autonomii, kterou Masaryk tak lehkomyslně rozdával v Pittsburgu, s odůvodněním, že Slováci ještě nejsou dostatečně zralí, aby si mohli vládnout sami. A snad ještě důležitější bylo, že nechtěli dávat záminku Němcům, Rusínům nebo Maďarům, kteří by mohli požadovat podobná práva.[4]
Ústava ČSR, ktorú Revolučné národné zhromaždenie ČSR prijalo 29. februára 1920, neobsahovala nič o vlastnom slovenskom správnom systéme ani o vlastnom zákonodarnom orgáne a vlastnom súdnictve na Slovensku. Ústava dokonca stanovila, že „československý jazyk“ sa stane oficiálnym na celom zemí ČSR.[3] Podľa tejto ústavy bolo Česko-Slovensko unitárnym štátom riadeným z Prahy. "Vládcom" Slovenska sa stal Vavro Šrobár ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska, pôsobiaci ako stúpenec národnej jednoty Čechov a Slovákov, žijúci v Prahe.[1]
V rokoch 1918 – 1928 bolo Česko-Slovensko administratívne rozdelené na 5 samosprávnych krajín/zemí Českú zem, Moravskú zem, Sliezsku zem, Slovenskú krajinu a Podkarpatskoruskú zem. V roku 1928 bola krajina Sliezska spojená s Moravskou, aby sa oslabil vplyv nemeckého obyvateľstva, čo znamenalo, že v rokoch 1928 – 1939 sa ČSR delila na 4 samosprávne krajiny/zeme: Českú zem, Moravsko-sliezsku zem, Slovenskú krajinu (1928 - 1938) a Podkarpatskoruskú. Administratívna zmena, ktorá 1. júla 1928 nahradila župy, bola Prahou prezentovaná ako plnenie pittsburských požiadaviek slovenských autonomistov (najmä HSĽS).[1] Krajinské zriadenie znamenalo vytvorenie Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny, ktoré malo 54 členov, z toho 36 volených a 18 vymenovaných pražskou vládou na návrh krajinského prezidenta. Prvým krajinským prezidentom bol Ján Drobný, člen HSĽS. V roku 1938 bola Slovenská krajina transformovaná na rovnomenné autonómne územie Slovenská krajina (1938 – 1939), po ktorom vznikol v marci 1939 Slovenský štát.
Obsah a originál dohody
[upraviť | upraviť zdroj]Originál bol na Slovensko prinesený zástupcami amerických Slovákov na krátky čas v roku 1938 a v roku 1991. V roku 2018 bol krátko vystavený ako exponát v rámci Česko-slovenskej / Slovensko-českej výstavy na Bratislavskom hrade. Zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike odovzdali originál dohody 9. septembra 2007 do pittsburského historického múzea Heinz History Center.
|
Česko-Slovenská Dohoda, uzavretá v Pittsburghu, Pa., dňa 30. mája, 1918. "Predstavitelia slovenských a českých organizácií vo Spojených Štátoch Amerických, Slovenskej Ligy, Českého Národného Združenia a Sväzu Českých Katolíkov, porokovali za prítomnosti predsedu Česko-Slovenskej Národnej Rady, profesora Masaryka, o Česko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a usniesli sa nasledovne:
(Podpísaní na ľavej strane (Slováci)[5]:)[upraviť | upraviť zdroj]
(podpísaní na pravej strane (Česi)[5]:)[upraviť | upraviť zdroj]
|
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f KOSATÍK, Pavel. Slovenské století. Praha : [s.n.], 2021. (Vydání první.) Dostupné online. ISBN 978-80-7215-686-3.
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87, 88, 169
- ↑ a b c d e f g Pittsburgh, máj 1918: Nenaplnená dohoda [online]. Pravda.sk, 2018-05-29, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
- ↑ MACMILLANOVÁ, Margaret. Jak nás vidí jiní [online]. [Cit. 2024-11-11]. (český preklad) preložil Jiří Staněk. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Our Sister Society: Michael Bosak Society [online]. [Cit. 2013-12-01]. Dostupné online. (anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Pittsburská dohoda
