Poseidón (boh)

Poseidón alebo Poseidon (starogr. Ποσειδῶν - Poseidón, lat. Neptunus, čiže Neptún) je starogrécky boh, jeden z dvanástich bohov Olympu, jedno z najstarších božstiev Grécka, ktorého meno sa objavuje už na tabuľkách z minojského paláca v Knosse. Pôvodne bol jedným z najvyšších mužských božstiev, uctievaným v južných ostrovných oblastiach, predovšetkým medzi Iónmi. Jeho meno značí manžel Zeme, alebo Pán. Neskôr boli jeho právomoci obmedzené na vládu nad morami a vodným živlom, ale tiež napríklad nad zemetrasením a koňmi.

Bol ochrancom moreplavcov a strážcom mnohých helénskych miest a kolónií. V Grécku doby bronzovej bol Poseidón uctievaný ako hlavné božstvo v Pylose a Tébach s kultovým titulom "zemetrasiteľ". V mýtoch izolovanej Arkádie je príbuzný s Démétér a Persefónou a bol uctievaný ako kôň a ako boh vôd. Považovali ho za krotiteľa alebo otca koní, ktorý úderom svojho trojzubca stvoril pramene (v gréčtine sú výrazy pre oboje príbuzné), jeho rímskym ekvivalentom je Neptún.

Homér a Hésiodos naznačujú, že Poseidón sa stal pánom mora, keď sa po zvrhnutí jeho otca Krona svet losom rozdelil medzi troch Kronových synov; Diovi pripadlo nebo, Hádovi podsvetie a Poseidónovi more, pričom Zem a hora Olymp patrili všetkým trom. V Homérovej Iliade Poseidón podporuje Grékov proti Trójanom počas trójskej vojny; v Odysei grécky hrdina Odyseus počas námornej plavby z Tróje späť domov na Itaku vyvolá Poseidónovu zúrivosť tým, že oslepí jeho syna, kyklopa Polyféma, v dôsledku čoho ho Poseidón potrestá búrkami, spôsobí úplnú stratu jeho lode a spoločníkov a oneskorí jeho návrat o desať rokov. Poseidón je tiež témou Homérovho hymnu. V Platónovom diele Timaeus a Kritias bol Poseidónovým panstvom legendárny ostrov Atlantída.

Podľa legendy sa Aténa po súboji s Poseidónom stala patrónkou mesta Atény, hoci ten zostal na Akropole v podobe svojho náhradníka Erechtea. Po súboji poslal Poseidón na attickú rovinu povodeň, aby potrestal Aténčanov za to, že si ho nevybrali.

Poseidónovou manželkou je Amfitríta, ale zaplieta sa postupne s veľa inými ženami, tak bohyňami, ako aj smrteľníčkami, a má s nimi nespočetných potomkov. Poseidón je otcom veľa gréckych hrdinov a mýtickým predkom početných kráľovských rodov.

Starí Gréci obetovali Poseidónovi býka a koňa, pretože tieto pozemské zvieratá symbolizovali dravosť, násilie, ale aj plodivú silu.

Najvýznamnejším Poseidónovým kultovým miestom bol Korint. Na jeho počesť sa v jeho blízkosti konali každý druhý rok Isthmické hry.

Ak sa dá veriť zachovaným hlineným tabuľkám lineárneho písma B, meno po-se-da-wo-ne („Poseidon“) sa vyskytuje častejšie ako di-u-ja („Zeus“). Vyskytuje sa aj ženský variant, po-se-de-ia, ktorý označuje stratenú bohyňu-konzortku, v podstate predchodkyňu Amfitrité. Poseidón nesie často titul wa-na-ka (wanax), čo v nápisoch v lineárnej B znamená „kráľ“.

Poučnou výnimkou je archaický a lokalizovaný mýtus o žrebcovi Poseidónovi a kobyle Demeter vo Figálii v izolovanej a konzervatívnej Arkádii, o ktorej sa zmieňuje Pausanias (2. storočie), že upadla do zabudnutia; žrebec Poseidón prenasleduje kobylu-Demeter a zo spojenia sa jej narodí kôň Arión a dcéra (Despoina), ktorá mala zrejme tiež podobu kobyly. Násilná Demeter bola Demeter Erinys (zúrivá).

Zdá sa, že arkádsky mýtus súvisí s prvými grécky hovoriacimi ľuďmi, ktorí prišli do regiónu v dobe bronzovej. Ich náboženské presvedčenie sa miešalo s vierou pôvodného obyvateľstva. Je možné, že Gréci so sebou nepriniesli iných bohov okrem Dia, Éósa a Dioskúrov. Kôň (numina) súvisel s tekutým živlom a s podsvetím. Poseidón vystupuje ako zviera (kôň), ktoré je riečnym duchom podsvetia, ako sa to zvyčajne deje v severoeurópskom folklóre a nezvyčajne aj v Grécku. Poseidón "Wanax", je mužským spoločníkom (paredros) bohyne prírody. V príbuznom minojskom mýte sa Pasiphaë pári s bielym býkom a rodí hybridnú bytosť Minótaura. Býk bol starý predolympský Poseidón. bohyňa prírody a jej paredros sa zachovali v eleusínskom kulte.

V mykénskej kultúre, ktorá bola silne závislá od mora, nie je dostatok dôkazov o tom, že Poseidón bol spojený s morom. Nie je jasné, či "Posedeia" bola bohyňou mora. Homér a Hésiodos naznačujú, že Poseidón sa stal pánom mora po porážke svojho otca Krona, keď sa svet losom rozdelil medzi jeho troch synov; Diovi pripadlo nebo, Hádovi podsvetie a Poseidónovi more, pričom Zem a hora Olymp patrili všetkým trom. Walter Burkert predpokladá, že helénske kultové uctievanie Poseidóna ako boha koní môže súvisieť so zavedením koňa a vojnového voza z Anatólie do Grécka okolo roku 1600 pred Kr.

Existujú dôkazy o tom, že Poseidón bol kedysi uctievaný ako kôň, čo dokazuje jeho kult na Peloponéze. Niektorí antickí autori však zastávali názor, že pôvodne bol bohom vôd, a preto sa stal "zemetrasením", pretože Gréci verili, že príčinou zemetrasení je erózia skál vodami, riekami, ktoré podľa nich mizli v zemi a potom sa opäť vynorili. Tomu verili aj prírodní filozofi Táles, Anaximenes a Aristoteles, čo mohlo byť podobné ľudovej viere.

Každopádne raný význam Poseidóna možno ešte zahliadnuť v Homérovej Odysei, kde je hlavným hýbateľom udalostí skôr Poseidón než Zeus. V Homérovi je Poseidón pánom mora.

Poseidón bol hlavným občianskym bohom viacerých miest: V Aténach bol po Aténe druhý najdôležitejší, zatiaľ čo v Korinte a mnohých mestách Veľkého Grécka bol hlavným bohom polisu.

Vo svojom priaznivom aspekte bol Poseidón vnímaný ako ten, kto vytvára nové ostrovy a ponúka pokojné more. Keď bol urazený alebo ignorovaný, údajne udieral svojím trojzubcom do zeme a spôsoboval chaotické pramene, zemetrasenia, utopenia a stroskotania lodí. Námorníci sa modlili k Poseidónovi za bezpečnú plavbu a niekedy ako obetu utopili kone; takto sa podľa fragmentárneho papyru Alexander Veľký pred vrcholnou bitkou pri Isse zastavil na sýrskom morskom pobreží a uchýlil sa k modlitbám, "vzývajúc Poseidóna, boha mora, pre ktorého prikázal hodiť do vĺn štvorkolesový voz".

Podľa Pausania bol Poseidón jedným zo správcov veštiarne v Delfách, kým ju prevzal olympský Apolón. Apolón a Poseidón úzko spolupracovali v mnohých sférach: napríklad pri kolonizácii delfský Apolón poskytoval povolenie vydať sa na cestu a usadiť sa, zatiaľ čo Poseidón dohliadal na kolonistov na ich ceste a poskytoval svätenú vodu na zakladanie-obetovanie. Xenofónova Anabáza opisuje, ako skupina spartských vojakov v rokoch 400 - 399 pred Kr. spievala Poseidónovi paean - druh hymnu, ktorý sa zvyčajne spieval pre Apolóna. Podobne ako Dionýzos, ktorý roznecoval maenady, aj Poseidón spôsoboval určité formy duševných porúch. V Hippokratovom texte z roku asi 400 pred Kr. O posvätnej chorobe sa píše, že ho obviňovali z niektorých druhov epilepsie.

Poseidón je dodnes uctievaný v modernom helénskom náboženstve, okrem iných gréckych bohov. Uctievanie gréckych bohov uznáva grécka vláda od roku 2017.

Podľa štandardnej verzie sa Poseidón narodil titánom Kronovi a Rhei ako piate dieťa zo šiestich, ktoré sa narodili po Hestii, Déméter, Hére a Hádovi v tomto poradí. Pretože sa Poseidónov otec bál, že ho jedno z jeho detí zvrhne, ako to urobil jeho vlastnému otcovi, Kronus zhltol každé dieťa hneď po narodení. Poseidón bol posledným, ktorého postihol tento osud, kým sa Rhea nerozhodla oklamať Krona a odviesť šieste dieťa, Dia, do bezpečia po tom, čo Kronovi ponúkla na zjedenie skalu zabalenú v prikrývke. Keď Zeus vyrástol, dal svojmu otcovi silné emetikum, ktoré ho prinútilo vyvrátiť zjedené deti. Päť detí vyšlo z otcovho brucha v opačnom poradí, čím sa Poseidón stal druhým najmladším a zároveň druhým najstarším dieťaťom. Vyzbrojený trojzubcom, ktorý preňho ukovali Kyklopi, Poseidón so svojimi súrodencami a ďalšími božskými spojencami porazil Titánov a stal sa vládcom namiesto nich. Podľa Homéra a Apollodora si potom Zeus, Poseidón a tretí brat Hádes rozdelili svet losovaním; Zeus dostal nebo, Poseidón more a Hádes podsvetie.

V zriedkavejšej - a neskoršej - verzii sa Poseidón vyhol tomu, aby ho jeho otec zožral, pretože ho matka Rhea zachránila rovnakým spôsobom ako Dia, keď namiesto neho ponúkla Kronovi žriebä, tvrdiac, že porodila koňa namiesto boha, zatiaľ čo v skutočnosti dieťa uložila do čriedy. Rhea zverila svoje dieťa jarnej nymfe. Keď si Kronus dieťa vyžiadal, nymfa Arne zaprela, že ho má, a jej prameň sa potom volal Arne (čo má podobnosť s gréckym slovom "zaprieť"). V inom príbehu Rhea dala Poseidóna Telchinom, starovekým obyvateľom ostrova Rodos. Capheira, oceánska nymfa, sa stala dojkou mladého boha. Keď Poseidón vyrástol, zamiloval sa do Hálie, krásnej sestry Telchinovcov, a splodil s ňou šesť synov a jednu dcéru Rhodos. V tom čase sa zrodila Afrodita, bohyňa lásky, ktorá vystúpila z mora a na ceste na Cyprus sa pokúsila zastaviť na Rodose. Poseidón a Haliini synovia jej odmietli pohostinnosť, a tak ich Afrodita prekliala, aby sa do seba zamilovali a znásilnili Haliu. Keď to urobili, Poseidón ich prinútil potopiť sa pod hladinu mora.

V Homérovej Odysei má Poseidón sídlo v Aege.

Aténa sa po súboji s Poseidónom stala patrónkou mesta Atény. Poseidón však zostal na Akropole numinózne prítomný v podobe svojho náhradníka Erechtea. Na koncoročnom sviatku v aténskom kalendári sa pod baldachýnmi do Eleusis vydávali Skira, Aténin kňazi a Poseidónov kňaz. Dohodli sa, že každý z nich dá Aténčanom jeden dar a Aténčania si vyberú, ktorému daru dajú prednosť. Poseidón udrel trojzubcom do zeme a vytryskol prameň; voda bola slaná a nie veľmi užitočná, zatiaľ čo Aténa im ponúkla olivovník.

Aténčania alebo ich kráľ Kekrops prijali olivovník a spolu s ním aj Aténu ako svoju patrónku, pretože olivovník prinášal drevo, olej a jedlo. Po boji Poseidón, rozzúrený svojou prehrou, poslal na attickú rovinu povodeň, aby potrestal Aténčanov za to, že si ho nevybrali. Priehlbina, ktorú vytvoril Poseidónov trojzubec a ktorá sa naplnila slanou vodou, obklopovala severnú halu Erechtea. "V kulte bol Poseidón stotožnený s Erechtheom," poznamenal Walter Burkert; "mýtus to mení na časovo-príčinnú postupnosť: Poseidón v hneve z prehry viedol svojho syna Eumolpa proti Aténam a zabil Erechthea".

Súboj Atény a Poseidóna bol predmetom reliéfov na západnom frontóne Partenónu, prvého pohľadu, ktorý vítal prichádzajúceho návštevníka.

Robert Graves a ďalší tento mýtus interpretujú ako odraz stretu medzi obyvateľmi v mykénskych časoch a novšími prisťahovalcami. Atény boli v čase svojho najväčšieho rozmachu významnou námornou veľmocou a v istom okamihu porazili v námornej bitke perzskú flotilu na ostrove Salamína.

Korinťania mali podobný príbeh o zakladaní svojho mesta ako o zakladaní Atén. Podľa mýtu sa Helios a Poseidón stretli, pričom obaja chceli, aby sa mesto stalo ich. Spor sa dostal k jednému z hekatoncheirov, Briareovi, staršiemu bohovi, ktorý tak dostal za úlohu urovnať spor medzi oboma bohmi. Briareus sa rozhodol udeliť Akrokorint Héliovi, zatiaľ čo Poseidónovi dal Korintský priesmyk. V tomto príbehu majú Hélios a Poseidón predstavovať oheň a vodu. Hélios ako boh slnka dostal oblasť, ktorá je najbližšie k oblohe, zatiaľ čo Poseidón, ktorý je bohom mora, dostal priesmyk pri mori.

Poseidón sa dostal aj do ďalších sporov o vplyv nad územím. S Dionýzom sa sporil o Naxos, s Apolónom o Delfy, s Hérou a Argos a s Diom o ostrov Aiginu.^[1]

Poseidón a Apolón, ktorí urazili Dia svojou vzburou v Hérinom pláne, boli dočasne zbavení božskej moci a poslaní slúžiť trójskemu kráľovi Laomedonovi. Ten ich nechal postaviť okolo mesta obrovské hradby a sľúbil im za odmenu svoje nesmrteľné kone, čo však potom odmietol splniť. Z pomsty poslal Poseidón pred trójskou vojnou morskú príšeru, aby zaútočila na Tróju. Netvora neskôr zabil Herakles.

Poseidón mal údajne mnoho milencov oboch pohlaví. Jeho manželkou bola Amfitrité, nymfa a staroveká morská bohyňa, dcéra Nerea a Doris. V jednej správe, ktorá sa pripisuje Eratosthenovi, sa Poseidón chcel s Amfitritou oženiť, ale ona pred ním utiekla a ukryla sa u Atlasa. Poseidón vyslal mnohých, aby ju našli, a bol to delfín, ktorý ju vystopoval. Delfín presvedčil Amfitrité, aby prijala Poseidóna za svojho manžela, a nakoniec sa ujal vedenia ich svadby. Poseidón ho potom ako odmenu za dobré služby umiestnil medzi hviezdy. Oppián hovorí, že delfín prezradil Poseidónovi, kde sa Amfitríta nachádza, a ten si Amfitrité proti jej vôli odniesol, aby sa s ňou oženil. Spolu mali syna Tritóna, morského muža.

Poseidón bol otcom mnohých hrdinov. Predpokladá sa, že je otcom slávneho Thesea.

Smrteľná žena menom Tyro bola vydatá za Krétea (s ktorým mala jedného syna, Aisóna), ale milovala Enipea, riečneho boha. Prenasledovala Enipea, ktorý jej návrhy odmietol. Jedného dňa sa Poseidón, naplnený túžbou po Tyro, prezliekol za Enipea a z ich zväzku sa narodili hrdinovia Pelias a Néleus, dvojčatá. Poseidón mal tiež pomer s Alope, svojou vnučkou cez Cerkyóna, svojho syna a kráľa Eleusiny, a splodil attického hrdinu Hippothoóna. Cerkyón dal svoju dcéru pochovať zaživa, ale Poseidón ju premenil na prameň Alope pri Eleusiny.

Poseidón zachránil Amymóné pred chlípnym satyrom a potom s ňou splodil dieťa, Nauplia.

Po znásilnení Kainei Poseidón splnil jej žiadosť a premenil ju na mužského bojovníka. Poseidón sa raz zamiloval do fókijskej ženy, dcéry Coronea, keď sa prechádzala po pobreží. Pokúsil sa jej dvoriť, ale ona ho odmietla a utiekla. Poseidón ju potom prenasledoval s cieľom znásilniť ju. Aténa, ktorá bola svedkom toho všetkého, sa nad dievčaťom zľutovala a premenila ju na vranu.

Smrteľníčka menom Kleito žila kedysi na izolovanom ostrove. Poseidón sa do ľudskej smrteľníčky zamiloval a vytvoril jej obytnú svätyňu na vrchole kopca neďaleko stredu ostrova a obydlie obklopil kruhmi vody a zeme, aby ju chránil. Porodila päť dvojčiat; prvorodený Atlas sa stal prvým vládcom Atlantídy.

Nie všetky Poseidonove deti boli ľudské. V archaickom mýte Poseidón raz prenasledoval Démétér. Tá odmietla jeho návrhy a premenila sa na kobylu, aby sa mohla ukryť v stáde koní. On prehliadol jej trik a stal sa žrebcom, dostihol ju a znásilnil. Ich dieťaťom bol kôň Arión, ktorý bol schopný ľudskej reči. Podľa Hésiodovej Teogónie Poseidón "ľahol na mäkkú lúku medzi jarné kvety" s Gorgónou Medúzou a keď hrdina Perzeus odsekol Medúze hlavu, narodili sa dvaja potomkovia, okrídlený kôň Pegas a bojovník Chrysaor.

Medzi jeho ďalšie deti patrí Polyfémos (kyklop) a napokon Alebion a Bergion a Otos a Efialtae (obri).

Poseidón si za milenca vzal aj mladého Nerita, syna Nerea a oceánidky Doris (a teda brata Amfitrity). Nerites bol tiež Poseidónov vozataj a svojou rýchlosťou ohromoval všetky morské tvory. Jedného dňa však boh slnka Hélios premenil Nerita na mäkkýša. Claudius Aelianus, ktorý zaznamenal tento príbeh, ako si ho rozprávali námorníci, hovorí, že nie je jasné, prečo to Hélios urobil, ale teoretizuje, že sa mohol nejako uraziť alebo že s Poseidónom boli rivali v láske a Hélios chcel, aby Nerites cestoval medzi súhvezdiami namiesto morských príšer.

K ďalším mužským milencom patrili Pelops a Patroklos.

V gréckom umení Poseidón jazdí na voze, ktorý ťahal hipokampus alebo kone, ktoré mohli jazdiť po mori. Bol spájaný s delfínmi a trojzubými rybími kopijami (trojzubcami). Žil v paláci na dne oceánu, ktorý bol postavený z koralov a drahokamov.

V Iliade je Poseidón priaznivo naklonený Grékom a pri viacerých príležitostiach sa aktívne zúčastňuje na boji proti trójskym vojskám. V XX. knihe však zachráni Aineia po tom, čo trójskeho princa položí na lopatky Achilles.

V Odysei sa Poseidón vyznačuje nenávisťou voči Odyseovi, ktorý oslepil jeho syna, kyklopa Polyféma. Poseidónovo nepriateľstvo bráni Odyseovi dlhé roky v návrate domov na Itaku. Odysseus sa dokonca dozvedá, že napriek jeho konečnému bezpečnému návratu si upokojenie Poseidónovho hnevu vyžiada ešte jednu plavbu z jeho strany.

V Eneide Neptún stále pociťuje nevôľu voči putujúcim Trójanom, ale nie je taký pomstychtivý ako Juno a v prvej knihe zachráni trójsku flotilu pred pokusmi bohyne zničiť ju, hoci jeho hlavnou motiváciou je rozčúlenie nad tým, že Juno zasiahla do jeho domény.

Hymnus na Poseidóna zaradený medzi Homérove hymny je krátkou invokáciou, sedemriadkovým úvodom, ktorý oslovuje boha ako "hýbateľa zeme i neplodného mora, boha hlbín, ktorý je aj pánom hory Helikón a šírych Aegy", a špecifikuje jeho dvojakú povahu ako olympského boha: "krotiteľa koní a záchrancu lodí".

V novoveku sa Poseidón (prípadne Neptún) objavuje ako figurálna ozdoba fontán, príkladom môže byť Neptúnova fontána vo Florencii (1560), Neptúnova fontána v Bologni (1563 - 1567), Neptún s Tritónom v Londýne (1620), Neptún v Petrodvorci (1716), Triumf Neptúna a Amfitrité v parku vo Versailles (1740).^[2]

Vďaka svojmu postaveniu gréckeho boha sa Poseidón viackrát objavil v modernej a populárnej kultúre.

Poseidón sa objavil v modernej literatúre, najmä v sérii Percy Jackson (autor Rick Riordan), v ktorej hrá úlohu otca titulnej postavy. Poseidón sa objavuje v adaptácii Odysea od Garetha Hindsa z roku 2010.

Poseidón sa objavil v komikse Rachel Smytheovej Lore Olympus z roku 2018.

Poseidón bol veľmi populárny najmä vo filmoch súvisiacich s bohmi. John Putch režíroval v roku 2005 film Dobrodružstvo Poseidonu. Wolfgang Petersen tiež sfilmoval román Paula Gallica a režíroval film Poseidon z roku 2006.

Poseidón sa objavuje vo filme Percy Jackson - Zlodej blesku a Percy Jackson - More príšer, obe adaptácie knižnej predlohy. Objavuje sa aj v seriáli televízie ABC Once Upon a Time.

Poseidón sa viackrát objavil vo videohrách, napríklad v hre God of War 3 od spoločnosti Sony.

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

Uranos

Gaia

Uranove genitálie

Kronos

Rheia

Zeus

Héra

Poseidón

Hádes

Démétér

Hestia

a[3]

b[4]

Ares

Héfaistos

Metis

Aténa[5]

Léto

Apolón

Artemis

Maia

Hermes

Semelé

Dionýzos

Dione

a[6]

b[7]

Afrodita

• Zoznam postáv gréckej mytológie
• Isthmické hry

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poseidón (boh)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Poseidon na anglickej Wikipédii.