Podstatné meno

Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatne existujúce/chápané“ veci a javy.^[1] Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný spôsob pomenovania v jazyku. Podstatné meno je hlavným slovným druhom, ktorý vo vete vystupuje ako argument slovesa.

V slovenčine sú podstatné mená ohybné. Ohýbanie podstatných mien sa nazýva skloňovanie (deklinácia). V slovenčine majú podstatné mená tieto gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo, pád.

Delenie 1^[1]:

• konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) - vyjadruje určitú osobu, zviera, vec
• abstraktné podstatné meno (nehmotné podstatné meno) - vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti

Delenie 2^[1]:

• životné podstatné meno
  • osobné podstatné meno (osoby)
  • neosobné životné podstatné meno (zvieratá)
• neživotné podstatné meno (ostatné)

Delenie 3^[1]:

• všeobecné podstatné meno
• vlastné podstatné meno (napr. Peter, Slovensko)

Špeciálne skupiny podstatných mien sú^[1]:

• hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
• látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
• skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
• pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)

1. ↑ ^{a b c d e} podstatné mená. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 327.

• Wikislovník ponúka heslo Podstatné meno

Jazykový portál