Szekszárd
| Szekszárd | |||
| mesto so župným právom | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Maďarsko
| ||
|---|---|---|---|
| Obec | mesto so župným právom | ||
| Rieka | Dunaj | ||
| Súradnice | 46°21′21″S 18°42′11″V / 46,35583°S 18,70306°V | ||
| Najnižší bod | hladina Sió | ||
| Rozloha | 96,27 km² (9 627 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 34 004 (2008) | ||
| Hustota | 353,21 obyv./km² | ||
| Primátor | Horváth István (FIDESZ) | ||
| PSČ | 7100 | ||
| Telefónna predvoľba | 0036 74 | ||
  Poloha mesta v rámci Maďarska
| |||
| Wikimedia Commons: Szekszárd | |||
| Webová stránka: szekszard.hu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Szekszárd je mesto so župným právom v Maďarsku a hlavné mesto Tolnianskej župy. Má rozlohu 96,27 km² a 34 000 obyvateľov (2008), čo je počtom obyvateľov najmenšie sídlo župy a rozlohou druhé najmenšie, po meste Tatabánya.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Szekszárd sa prvý raz spomína už v roku 1015. V roku 1061 tu uhorský kráľ Belo I. založil benediktínsky kláštor V roku 1485 bol už veľmi významným a veľkým mestom s trhmi, jeho ďalší rozvoj však prerušila turecká okupácia. Po nej bol opustený a kláštor zbúraný. Obroda nastala až v 18. storočí, Szekszárd sa stal centrom stolice a mal aj svoj znak. V roku 1794 mesto poškodil veľký požiar, ale prudký rozvoj mesta nezastavil. Vznikla dnešná radnica, kostoly a budova na správu župy. Vtedy tu žilo 14 000 obyvateľov.
Charakter mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Oddávna celému mestu dominovalo vinohradníctvo. Sú tu tiež továrne na výrobu chemikálií, nábytku a strojov.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Becse, Srbsko
Bezons, Francúzsko
Bietigheim-Bissingen, Bádensko-Württembersko, Nemecko
Făget, Rumunsko
Ravenna, Taliansko
Tornio, Fínsko
Waregem, Belgicko
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Szekszárd
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Maďarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
