Selim II.

Selim II. سليم ثانى
11. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	7. september 1566 – 15. december 1574
Predchodca	Süleyman I.
Nástupca	Murad III.
Biografické údaje
Narodenie	30. máj 1524 Konštantínopol, Osmanská ríša
Úmrtie	13. december 1574 (50 rokov) Konštantínopol, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Nurbanu Sultán
Potomstvo	Murad III. Şehzade Mehmed Şehzade Abdullah Şehzade Cihangir Şehzade Mustafa Şehzade Osman Şehzade Suleiman Ismihan Sultán Gevherhan Sultán Şah Sultán Fatma Sultán
Otec	Süleyman I.
Matka	Hürrem Sultán
Odkazy
	Selim II. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Selim II. (osm. tur. سليم ثانى Selīm-i sānī, mod. tur. II.Selim; (* 28. máj 1524, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 15. december 1574, Konštantínopol, Osmanská ríša), tiež známy ako Sarı Selim ("Selim Blonďák") alebo Sarhoş Selim ("Selim Opilec"), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1566 až 1574. Bol synom sultána Süleymana I. a jeho manželky Hürrem Sultán. Selim bol ľudom nechcený sultán, avšak jeho brat Mehmed zomrel na kiahne, jeho nevlastný brat Mustafa bol na príkaz otca uškrtený, jeho brat Cihangir zomrel na smútok z Mustafovej popravy, a jeho brat Bayezid bol zabitý na príkaz otca po jeho rebélii.

Selim zomrel 15. decembra 1574 a bol pochovaný v Hagia Sofia.

Selim bol tretí syn Süleymana I. a jeho obľúbenej manželky Hürrem Sultan (Roksolany). Vzostup mu zabezpečila jeho matka, ktorá odstránila Mustafu, Selimovho staršieho nevlastného brata.

V roku 1545 sa v Konya stala jeho manželkou Núr Bánú, benátska šľachtičná, vlastným meno Cecilia Venier-Baffo. Ako osemročnú ju uniesli piráti a vyrástla v háreme. Ako matka Selimovho nástupcu Murada III. mala neskôr titul válide sultán a de facto vládla Osmanskej ríši.

Jeho haseki (konkubíny, ktoré mu porodili synov) boli:

• Núr Bánú  – sultánova manželka :
  • syn Murad  (* 1546, Manisa – † 1595, Istanbul) – neskorší sultán Murad III.
  • dcéra Şah (* 1544, Manisa – † 1580, Istanbul)
  • dcéra Gevherhan (* asi 1544, Manisa – † 1620, Istanbul)
  • dcera İsmihan (* 1545, Manisa - 1585, İstanbul)
  • dcera Fatma (* 1559, Konya - 1580, İstanbul)
• Selimiye:
  • syn Abdullah (zavraždený 1568)
  • syn Osman (zavraždený 1574)
  • syn Mustafa (zavraždený 1574)
  • syn Süleyman (zavraždený 1574)
  • syn Mehmed († 1572)
  • syn Mahmud
  • syn Cihangir (zavraždený 1574)

V roku 1568 uzavrel Selim II. v Adrianopole mier s Habsburgovcami. V roku 1569 bojoval s Ruskom o Astrachaň, ale nedobil ho. V roku 1570 sa Turci pokúsili dobyť Cyprus a v tom istom roku dobyli Nikóziu, pobili posádku a väčšinu obyvateľov, a obliehali Famagustu. Pápež Pius V. síce založil Svätú ligu na podporu Famagusty, ale vojsko sa schádzalo pomaly a Famagusta padla.

7. októbra 1571 sa odohrala námorná bitka pri Lepante v ktorej Svätá liga rozdrvila tureckú flotilu, a ukončila tak obavy kresťanského sveta z možného skorého tureckého útoku na Apeninský polostrov a ďalšie časti Stredomoria, ale napriek tomu získali Turci od Benátok Cyprus.

Selim II. zomrel v roku 1574 na následky zránení, ktoré utrpel v nedokončenej kúpeľni paláca Topkapi.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Selim II.

• Ancestry of Sultana Nur-Banu (Cecilia Venier-Baffo)

• Patrick Balfour Kinross, Ottoman Centuries: The Rise and Fall of the Turkish Empire (1977), ISBN 0-688-08093-6
• John Julius Norwich, A History of Venice (1989), ISBN 0-679-72197-5
• John Julius Norwich, A History of Venice (1989), ISBN 0-679-72197-5
• Finkel, Caroline, Osman's Dream, Basic Books, 2005.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Selim II. na nemeckej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.