STS-116

STS-116

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-116
COSPAR ID:	2006-055A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	(39-b)
Štart:	10. december 2006 1:47:35 UTC
Pristátie:	22. december 2006 22:32:00 UTC
Trvanie:	12 dní 20 hodín 44 minút 24 sekúnd
Počet obehov:	?
Výška:	225 km
Inklinácia:	51,6 stupňov
Vzdialenosť:	?
Hmotnosť:	2 050 850 kg (pri štarte)  ? kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
vzadu (Ľ–R): Curbeam, Patrick, Williamsová, Fuglesang vpredu (L–R): Oefelein, Higginbothamová, Polansky
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-115 STS-117
Kozmonautický portál

STS-116 bola misia raketoplánu Discovery, ktorá mala pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici ďalšiu časť priehradového nosníka P5, prepojiť hlavný elektrický systém stanice a vymeniť tretieho člena posádky (Thomasa Reitera za Sunitu Williamsovú).

• Mark Polansky (2) – veliteľ – NASA
• William Oefelein (1) – pilot – NASA
• Robert Curbeam (3) – letový špecialista – NASA
• Christer Fuglesang (1) – letový špecialista – ESA Švédsko
• Joan Higginbothamová (1) – letový špecialista – NASA
• Nicholas Patrick (1) – letový špecialista – NASA

• Sunita Williamsová (1) – posádka ISS – NASA

• Thomas Reiter (2) – posádka ISS  – ESA Nemecko

v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Raketoplán Discovery má priviezť na ISS ďalšiu časť nosníka s označením ITS-P5. V porovnaní s nosníkom vynesenom pri predchádzajúcom lete Atlantis STS-115 ide o oveľa menšiu časť. Dĺžka tejto časti nosníka je len 3 metre a jeho úlohou je oddeliť časti P4 a P5. Ďalšou podstatnou úlohou tejto dvanásťdennej misie je prepojenie elektrických a chladiacich okruhov stanice z PVM-6 na PVM-4 (z nosníku ITS-P6 na nosník ITS-P4). Raketoplán tiež dovezie na ISS zásoby v module SpaceHab-SM a nového člena posádky Američanku Sunitu Lyn Williamsovú, ktorá vystrieda Nemca Thomasa Reitera. Naplánované sú tiež tri výstupy do otvoreného priestoru.

Okrem spojovacieho zariadenia pre ISS Discovery a nosníka ITS-P5 niesol vo svojom nákladovom priestore laboratórium Spacehab LSM, spojovací tunel so Spacehabom, distribučnú rozvodnú jednotku SPDU a integrovaný nosič nákladu ICC. Pozdĺž nákladového priestoru bol umiestnený ešte diaľkový manipulátor RMS a predlžovacia tyč so senzormi pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu (OBSS).

Raketoplán Discovery bol 1.novembra prepravený do montážnej haly VAB, kde ho technici pripojili k vonkajšej palivovej nádrži (Space Shuttle External Tank) a dvojici motorov SRB. Vo štvrtok 9. novembra v 6:29 začal presun raketoplánu na štartovaciu rampu 39-B. Takmer 7 kilometrov dlhú cestu prešiel špeciálny pásový transportér s Discovery za osem a pol hodiny. K štartovacej rampe dorazil o 15:03 nášho času. Prvý pokus o štart bol stanovený na 8. decembra v čase 3:35:47 stredoeurópskeho času. Malo ísť o prvý nočný štart raketoplánu po viac ako štyroch rokoch, od misie STS-113 v novembri 2002. Po havárii Columbie boli nočné štarty dočasne zrušené. Odpočítavanie sa začalo 5. decembra v čase T-43 hodín. Počasie na KSC však nevyzeralo dobre už deň pred plánovaným štartom. Pravdepodobnosť dobrého počasia bola len 40 %. Odpočítavanie prebehlo až do okamihu T-9 minút, kde došlo k bežnému plánovanému prerušeniu. Napriek tomu, že technici v MCC nepovolili štart, odpočítavanie sa opäť rozbehlo a zastavilo v čase T – 5 minút. Krátko na to bol štart z dôvodu zlého počasia v tento deň definitívne zrušený. Druhý pokus o štart sa uskutočnil v nedeľu 10. decembra o 2:47 SEČ. Hoci pravdepodobnosť dobrého počasia bola ešte menšia ako v predchádzajúcom prípade, prípravy na štart pokračovali. 9. decembra v čase 19:20 sa začala hlavná palivová nádrž napĺňať palivom. Po polnoci sa počasie nečakane zlepšilo, predpovede dávali 70 % šancu pre štart. Všetky parametre hovorili pre štart a tak po spustení odpočítavania po poslednom prerušení odpočítavanie 10. decembra prebehlo až do úplného konca. Zážihom prídavných motorov SRB o 2:47 raketoplán Discovery úspešne vyštartoval na svoju 33. misiu STS-116.

V čase 2:49 SEČ prebehla rotácia raketoplánu. O minútu neskôr, v čase T+126 sa od hlavnej palivovej nádrže oddelili pomocné motory SRB na tuhé pohonné hmoty. V čase T+135 boli na 118 sekúnd spustené motory OMS pre uľahčenie stúpania. V T+512 boli povelom MECO vypojené hlavné motory SSME a o desať sekúnd neskôr, v čase 2:56 nastalo oddelenie hlavnej palivovej nádrže od orbitera. Nádrž dopadla asi o hodinu neskôr do Indického oceánu. Po 8 minútach a 45 sekundách od štartu bol Discovery úspešne navedený na dočasnú obežnú dráhu okolo Zeme vo výške 220x250 km. Oficiálne sa raketoplán dostal na obežnú dráhu v čase 3:28 po dvojminútovom zážihu motorov OME.

Po navedení na obežnú dráhu boli otvorené dvere do nákladového priestoru orbitera a boli začaté testy manipulátoru RMS, pričom sa zistilo jeho mierne poškodenie – nepracovalo počítačom riadené uvoľňovanie jeho úchopného mechanizmu. Riadiace stredisko zistilo tiež nefunkčnosť výparníka FES [=Flash Evaporator System]. Potom prebehol korekčný manéver motorov OMS a o 07:47 UT posádka začala prvý odpočinok na obežnej dráhe. Nasledujúceho dňa prebehli testy tepelného štítu a ďalší korekčný manéver.

11. decembra o 23:12 prebehlo spojenie s ISS. Predtým Discovery vykonal manéver BackFlip – otočenie sa okolo kratšej vodorovnej osi, zatiaľ čo posádka ISS filmovala tepelný štít raketoplánu, aby sa vylúčila možnosť poškodenia tepelného štítu. Zachytenie spojovacích uzlov sa vykonalo o 22:12 UT a o 22:37 UT sa dokončilo pevné spojenie oboch telies. Po kontrole hermetickosti spoja sa 12. decembra po polnoci obe posádky stretli. Potom prebehlo prenesenie a upevnenie kresla v lodi Sojuz, čím nastala oficiálna výmena Williamsovej za Reitera v Expedíci 14. Následne bol nosník P5 prostredníctvom systému RMS vytiahnutý z nákladového priestoru Discovery a prebratý manipulátorom stanice. Dokončenie pripájania nosníka k stanici uskutočnili Robert Curbeam a Christer Fuglesang počas prvého výstupu do otvoreného priestoru (EVA-1), ktorého začiatok bol naplánovaný na 21:43 SEČ.

Prvý výstup do otvoreného priestoru prebehol v utorok 12. decembra, skončil sa o 4:07 SEČ a trval 6 hodín a 36 minút. Počas výstupu najprv manipulátor SSRMS prisunul nosník ITS-P5 do priameho kontaktu s ITS-P4 a potom dvaja astronauti spojili tieto časti skrutkami. Po dokončení práce s nosníkmi Curbeam a Fuglesang demontovali úchytnú kotvičku PVRGF z konštrukcie ITS-P5 a premiestnili ju na mobilnú plošinu MBS. Vzhľadom na dostatok času sa riadiace stredisko rozhodlo, že astronauti uskutočnia aj niektoré pôvodne neplánované práce. Išlo o kladenie kábeláže medzi dvoma novo spojenými nosníkmi, demontáž bočných transportných zámkov na konštrukcii ITS-P5 a príprava zámkov pre budúce pripojenie konštrukcie ITS-P6 a pod.

13. decembra bolo hlavnou úlohou stiahnutie ľavého panelu solárnych panelov. To bolo dôležité, pretože celý tento diel bude neskôr premiestnený a stane sa z neho diel P6, ktorý sa pripojí na teraz dovezený P5. Prvý pokus o stiahnutie panelov začal o 18:28 UT. Neprebiehal však tak, ako mal, preto bolo sťahovanie panelov prerušené. Ani na druhý pokus sa 35-metrový panel nepodarilo zložiť. Po množstve pokusov sa panel podarilo zložiť aspoň sčasti.

Druhý výstup do kozmu skončil v noci z 14. na 15. decembra o 1:41 a trval presne 5 hodín. Do otvoreného priestoru vystúpili opäť Curbeam a Fuglesang. Všetky úlohy naplánované na výstup sa týkali elektroinštalácie a boli úspešne splnené. Okrem prepájania kabeláže išlo aj o premiestnenie vozidla CETA-2, a inštaláciu viacvrstvovej izolácie nad rozvodmi chladiacej kvapaliny.

15. decembra mali obidve posádky voľný deň, počas ktorého sa uskutočňovalo len prekladanie zásob z raketoplánu na ISS. Večer prebiehali tlačové konferencie: 20:07 Fuglesang a Reiter, o 23:27 potom Lopez-Alegria a Tjurin. Riadiace stredisko zatiaľ začalo sériu testov s cieľom vyriešiť problém s neúplne stiahnutými slnečnými panelmi.

V sobotu 16. decembra bol hlavnou úlohou tretí výstup do otvoreného priestoru. Výstup sa začal o 19:42 UT a skončil o 02:56 UT. Astronauti Robert Curbeam a Sunita „Suni“ Williamsová pri ňom pokračovali v prepájaní káblov medzi slnečnými panelmi ITS-P3/P4 a neúplne stiahnutými panelmi P6. Po skončení prepojenia riadiace stredisko opäť zapojilo energetický systém americkej časti stanice. Ďalšou úlohou bol inštalácia dodatočných kábelov pre prenos elektrickej energie z amerického na ruský segment stanice. Taktiež došlo k premiestneniu protimeteorických panelov na modul Zvezda. Na konci výstupu sa astronauti pokúšali opraviť ešte stále neúplne stiahnuté panely P6. Curbeam dosiahol čiastočný úspech, pretože panely boli opäť o malú časť stiahnuté, ale pre nedostatok času sa problém s panelmi nevyriešil. NASA preto dala povolenie na 4. výstup (EVA-4) do otvoreného priestoru. Počas tohoto výstupu okolo 22:00 UT riadiace stredisko na diaľku úspešne aktivovalo chladiaci systém energetického systému na priehradovej konštrukcii ITS-P4.

Štvrtý, posledný a pôvodne neplánovaný výstup EVA-4 sa uskutočnil 18. decembra. Výstup trval od 20:00 do 2:38 SEČ. Astronauti Robert Curbeam a Christer Fuglesang strávili vo vesmíre celkove 6 hodín a 38 minút. Napriek veľkým problémom sa im nakoniec podarilo ľavobočnú časť slnečného panelu P6 zložiť. Posledný segment panelu bol zasunutý o 23:55 UT a o 00:34 UT boli obidve schránky SABB [=Solar Array Blanket Box] so zloženými slnečnými panelmi uzamknuté. Štvrtým výstupom sa posunul plán celej misie. Odlet od ISS sa posunul o jeden deň na 19. decembra, pristátie sa uskutočnilo 22. decembra.

19. decembra sa raketoplán Discovery odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Pred odpojením sa na palubu raketoplánu preložili posledné položky zo stanice, medzi inými aj skafandre pre výstup do otvoreného priestoru a demontovalo sa potrubie na prečerpávanie kyslíka z raketoplánu na stanicu. O 20:25 SEČ sa obidve posádky rozlúčili a uzavreli prielez. O 23:10 sa Discovery odpojil od ISS a začal jej inšpekčný obeh. Po troch separačných manévroch sa definitívne vzdialil od ISS.

V stredu 20. decembra boli hlavnou úlohou raketoplánu testy tepelného štítu za pomoci OBSS. V noci na 21. decembra boli tiež vypustené tri minidružice: O 1:06 minidružica MEPSI a o 2:37 minidružice RAFT-1 a MARSCom. Predpovede počasia na piatkové pristátie zatiaľ neboli veľmi dobré. 21. decembra prebiehali intenzívne prípravy na pristátie. Okrem toho boli z nákladového priestoru vypustené dve minidružice ANDe, od ktorých sa po vypustení Discovery vzdialil úhybným manévrom a konala sa tiež tlačová konferencia. 22. decembra bolo stále nepriaznivé počasie tak na KSC (Kennedy Space Center), ako aj v Kalifornii na Edwardsovej leteckej základni. Stále však pokračovali prípravy na pristátie. O 18:00 začala posádka uzatvárať dvere do nákladového priestoru. Pôvodne sa pristátie plánovalo na 21:56 SEČ, ale bolo odložené o jeden obeh Zeme. O 18:05 UT astronaut Steven Lindsey, veliteľ misie STS-121 vyštartoval v cvičnom lietadle Gulfstream 2 STA, aby preveril možnosť pristátia na KSC. Vzhľadom na zlepšenie počasia NASA o 22:22 vydala súhlas na pristátie na KSC na Floride o 23:26.

Po otočení do polohy pre brzdiaci manéver v čase 22:27 raketoplán previedol približne štvorminútový zážih motorov OMS, čím sa začal jeho zostup. O 22:37 raketoplán začal začiatok orientácie pre vstup do atmosféry a zároveň z bloku FRCS vypustil prebytočné pohonné hmoty. Oficiálne Discovery vstúpil do zemskej atmosféry o 23:00 vo výške 122 km. O 23:28 Discovery začal okruh nad miestom pristátia HAC (Heading Alignment Cylinder) a začal navádzanie na pristávaciu dráhu. O 23:32 sa zdvihol nos raketoplánu a vysunul sa podvozok. Zadným podvozkom raketoplán dosadol na pristávaciu dráhu v čase 20:32 a o niečo neskôr aj predným. Stroj sa zastavil o 23:34:52 a tým úspešne ukončil misiu STS-116.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-116

• podrobný priebeh misie STS-116 na stránkach Antonína Vítka (po česky)
• STS-116 na oficiálnej stránke NASA Archivované 2008-01-02 na Wayback Machine (po anglicky)