Nemecké Rakúsko

Nemecké Rakúsko Deutsch-Österreich, Deutschösterreich ←  1918 – 1919 ↓ vlajka
Geografia Nárokované územia
Hlavné mesto	Viedeň
Rozloha	118 311 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	10 370 000
Štátny útvar
Štátne zriadenie	parlamentná republika
Mena	rakúska koruna
Vznik	12. novembra 1918 (vyhlásenie republiky)
Zánik	10. septembra 1919 (ratifikácia saintgermainskej zmluvy)
Predchádzajúce štáty: Rakúsko-Uhorsko Nástupnícke štáty: Prvá rakúska republika Prvá česko-slovenská republika Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Druhá poľská republika

Nemecké Rakúsko (nem. Deutsch-Österreich, Deutschösterreich) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení prvej svetovej vojny ako pohrobok Predlitavska na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom.

V Rakúsko-Uhorsku bolo označenie Nemecké Rakúsko používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi Nemcami. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s Nemeckom (konštituovalo sa ako jeho časť).^[1]

Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: 118 311 km², na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné Rakúsko (s výnimkou Burgenlandu), k tomu navyše Južné Tirolsko a mesto Tarvisio (oboje dnes v Taliansku); južné Korutánsko a južné Štajersko (dnes v Slovinsku; a Sudetenland a Nemecké Čechy (oboje sa neskôr stali súčasťou Sudet) v dnešnom Česku. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.

V Rakúsko-Uhorsku bolo označenie Nemecké Rakúsko používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi Nemcami. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (Ríšska rada, posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu (21. október 1918), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k Česko-Slovensku (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená Nemecko-rakúska republika, názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.^[1] Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie Nemecko-rakúska a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (Anschluss).^[1]

Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (Provinzen):

1. Horné Rakúsko (Oberösterreich), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus Šumavská župa (Böhmerwaldgau) v dnešnom Juhočeskom kraji;
2. Dolné Rakúsko (Niederösterreich), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus Nemecká južná Morava (Deutschsüdmähren), dnes v Česku rozdelená medzi Juhomoravský kraj, Kraj Vysočina a Juhočeský kraj;
3. Nemecké Čechy (Deutschböhmen), územie západných a severných Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá Cheb (Eger), Karlovy Vary (Karlsbad), Ústí nad Labem (Aussig), Liberec (Reichenberg);
4. Sudetsko (Sudetenland), časti severnej Moravy, Rakúskeho Sliezska a východných Čiech. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením Sudet;
5. Štajersko (Steiermark), vrátane Mariboru (Marburg an der Drau) a Dolného Štajerska (dnes v Slovinsku);
6. Salzbursko (Salzburg), dnešná spolková krajina;
7. Korutánsko (Kärnten), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
8. Tirolsko (Tirol), vrátane južného Tirolska, ale nie mesto Trentino;
9. Vorarlbersko, celá dnešná spolková krajina;
10. Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - Einschlussgebiete) na Morave - jazykové ostrovy okolo Brna (Brünn), Jihlavy (Iglau) a Olomouca (Olmütz) obklopené českojazyčnými územiami.^[2] Nemecká menšina v mestách ako Praha, České Budějovice, Plzeň takisto žila v enklávach, ale nároky na odlúčené oblasti v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.^[2] Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.^[2]

Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti Uhorska, ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako Burgenland žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina Burgenland), s výnimkou oblasti Šopronu (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska.

• Nemecké Čechy
• Zánik Rakúsko-Uhorska

• Veľký znak Nemeckého Rakúska a krajiny Koruny českej 1918-1919

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republic of German Austria na anglickej Wikipédii.