Nördliche Kalkalpen

Nördliche Kalkalpen
pohorie
pohľad z Grosser Schobersteinu na Schafberg, Drachenwand, Mondsee a Attersee
Štáty	Nemecko,   Rakúsko
Časť	Východné Alpy
Povodie	Rýn, Dunaj
Najvyšší bod	Parseierspitze
- výška	3 036 m n. m.
Wikimedia Commons: Northern Limestone Alps
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp. Na západe sú ohraničené tokom Rýna a Bodamským jazerom, na severovýchode potom Dunajom pri Viedni.

Nördliche Kalkalpen sú tvorené rozsiahlymi prevažne vápencovými a dolomitovými príkrovmi austroalpinika, ktoré boli tlakom spôsobeným adriatickej platne tlačené 100 až 120 km smerom na sever. Horniny budujúce Severné Vápancové Alpy tvorili v minulosti šelf a severný okraj adriatickej platne. Zvyšky zarovnaného povrchu vyskytujúce sa tu v rôznych nadmorských výškach svedčia o tom, že pozdĺžne údolia charakteristické pre dnešnú riečnu sieť vznikli až po miocéne. Od konca pliocénu došlo k výzdvihu o najmenej 1 000 m a k vytvoreniu pozdĺžnych údolí (napr. Inn, Salzach, Enns). Charakteristický je tu značný rozvoj krasových tvarov. Rozsiahle krasové náhorné plošiny pôsobia dojmom kamenistých púští - napr. Totes Gebirge, Hochkönig, Steinernes Meer. Početné sú tu ponorné toky a krasové pramene - napr. z krasových vyvieračiek v pohoriach Schneeberg, Raxalpe a Hochschwab získava pitnú vodu mesto Viedeň. V pohorí Tennengebirge sú najväčšie ľadové jaskyne na svete - Eisriesenwelt (42 km chodieb).^[1]

Severné vápencové Alpy sa členia na 24 základných oblastí:

1. ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. 349 s. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-karpatská oblast, s. 134, 140 − 142.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nördliche Kalkalpen

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severní vápencové Alpy na českej Wikipédii.