[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Mišpuľka horská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mišpuľka môže byť aj zdrobnenina slova mišpuľa, pozri mišpuľa.
Mišpuľka horská

Mišpuľka horská; listy a kvety v chocholíku (máj)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mišpuľka horská[2] (iné názvy: jarabina mišpuľková[3], mišpuľka[3][4], staršie: jarabina mišpuľka[5]; lat.Chamaemespilus alpina, Sorbus chamaemespilus[6]) je jediný druh rodu mišpuľka (Chamaemespilus); alternatívne sa zaraďuje ako jeden z druhov rodu jarabina (Sorbus) v širšom zmysle [7]. Je to opadavý ker vysoký do troch metrov.

Staršie sa za súčasť (poddruh) tohto druhu často považoval aj taxón mišpuľka sudetská/jarabina mišpuľka sudetská (Sorbus chamaemespilus subsp. sudetica), ktorý sa dnes zaraďuje ako samostatný druh jarabina sudetská (Majovskya sudetica, Sorbus sudetica).[3][5][8]

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh sa zaraďuje buď ako jediný zástupca rodu mišpuľka (Chamaemespilus); alternatívne (najmä staršie) sa zaraďuje ako jeden z druhov rodu jarabina (Scorbus) v širšom zmysle. Rod Chamaemespilus resp. Sorbus je súčasťou tribusu Maleae, ktorý patrí do čeľade ružovité (Rosaceae).[9][10][11][12][13][14]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mišpuľka horská je ker vysoký 1,5 až 3 m s pologuľovitou korunou. Kôra je tmavopopolavá, hladká, najmladšie konáriky sú zelenkasté, bieloplstnaté, neskoršie lysavejúce, staršie sú červenohnedé. Púčiky sú holé a šupiny brvité.[15][4]

Listy sú krátkostopkaté, so stopkami dlhými 3 až 6 mm. Čepeľ je elipsovitá, alebo obrátene vajcovito podlhovastá, dlhá 5 až 9 cm, na báze široko až zaokrúhlene klinovitá. Je drobno jeden až dvakrát pílkovitá, tuhá, na líci holá, tmavozelená, so 4 až 8 (9) pármi žíl, na rube je tenko plstnatá a svetlozelená.[15][4]

Súkvetím je priamy chocholík s bielo plstnatými konárikmi a opadavými úzkymi listeňmi. Kališné zuby sú úzko trojuholníkovité, vzpriamené, na líci holé, na rube bieloplstnaté. Koruna je ružová, lupienky vzpriamené, obrátene vajcovité, veľké do 5 mm. Tyčiniek je dvadsať, piestiky sú dva.[15][4]

Plodom je šarlátovočervená, vajcovito guľatá malvica, veľká 10 až 13 mm. Semená sú štyri, hnedé, hruškovité, s veľkosťou do 6 mm.[15][4]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mišpuľka horská je prirodzene rozšírená v strednej Európe vo Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a Slovensku. Na západe je jej areál ohraničený Španielskom a Francúzskom, na severe Nemeckom a Poľskom, na východe Bulharskom a Rumunskom a na juhu sa vyskytuje v Taliansku a na Balkánskom polostrove.[6]

Na Slovensku rastie v Malej a Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Nízkych, Západných a Vysoké Tatrách a na Muránskej planine. Najnižší zistený výskyt 674 m n.m. a najvyšší 1 810 m n.m.[15][4]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Mišpuľka horská je horský až subalpínsky európsky druh. U nás rastie hlavne na karbonátoch ale aj žulách. Najčastejšie sa vyskytuje na veľmi plytkých, humóznych a hlinitopiesočnatých pôdach. Je to svetlomilný druh, uprednostňuje nízke, uvoľnené, krovité alebo trávnaté zárasty hrebeňov alebo prudších svahov a prázdne miesta v kosodrevine, na ktorých rastie najhojnejšie. Kvitne v máji a júni a plody dozrievajú koncom augusta a v septembri.[4][15]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Mišpuľka horská je v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN zaradená pod kritériom LC, čo je kategória najmenej ohrozených druhov. Avšak už tým, že je zaradená v zozname znamená, že je monitorovaný jej vývoj, aby sa zabránilo jej ohrozeniu v budúcnosti.[1] Podľa slovenských právnych predpisov je považovaná za chránený rastlinný druh.[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Beech, E. & Rivers, M.C. 2017. Sorbus chamaemespilus (amended version of 2017 assessment). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T83774084A121845599. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T83774084A121845599.en. Accessed on 22 January 2023.
  2. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 168
  3. ↑ a b c ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 430
  4. ↑ a b c d e f g Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/3, s.442-444. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1992. ISBN 80-224-0077-7.
  5. ↑ a b NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 75
  6. ↑ a b Chamaemespilus alpina (Mill.) K.R.Robertson & J.B.Phipps [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online. (anglicky)
  7. ↑ Pozri kapitolu Zaradenie v systéme
  8. ↑ Majovskya sudetica (Tausch) Sennikov & Kurtto [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  9. ↑ Sennikov, A. N. & Kurtto, A. 2017. A phylogenetic checklist of Sorbus s.l. (Rosaceae) in Europe, Memoranda Societatis pro Fauna et Flora Fennica, vol. 93, pp. 1-78 .
  10. ↑ Ulaszewski, B.; Jankowska-Wróblewska, S.; Świło, K.; Burczyk, J.. Phylogeny of Maleae (Rosaceae) Based on Complete Chloroplast Genomes Supports the Distinction of Aria, Chamaemespilus and Torminalis as Separate Genera, Different from Sorbus sp. [online]. MDPI AG, 4052 Basel, Switzerland, 2021-11-21, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ Tang, C., Chen, X., Deng, Y. et al.. Complete chloroplast genomes of Sorbus sensu stricto (Rosaceae): comparative analyses and phylogenetic relationships. [online]. BMC - BioMed Central, Plant Biology, Springer Nature, 2022-10-22, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ Kurtto, A., Sennikov, A.N. & Lampinen, R. (eds.) 2018. Atlas Florae Europaeae.Distribution of Vascular Plants in Europe. 17. Rosaceae (Sorbus s. lato).. Helsinki : Helsinki University, Finland, 2018. ISBN 978-951-9108-18-6. (anglicky)
  13. ↑ Sorbus [online]. europlusmed.org, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  14. ↑ Chamaemespilus Medik. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.473. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5.
  16. ↑ ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN [online]. Slov-Lex, Právny a informačný portál, Bratislava, Námestie slobody, 1, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mišpuľka_horská&oldid=7927665“