Marika Gombitová

Marika Gombitová
Česká autogramiáda memoárov Úlomky spomienok v pražskom Paláci kníh Neoluxor v novembri 2016.
Základné informácie
Rodné meno	Mária Gombitová
Narodenie	12.9.195612. september 1956 (68 rokov) Turany nad Ondavou, Česko-Slovensko
Bydlisko	Bratislava
Pôsobenie	speváčka, skladateľka
Žáner	Pop
Hrá na nástrojoch	klávesy, gitara, conga
Roky pôsob.	1976 – súčasnosť
Vydavateľstvá	Opus
Súvisiace články	Modus
Webstránka	marikagombitovaofficial.com
Hudobný portál  Biografický portál

Marika Gombitová (* 12. september 1956, Turany nad Ondavou) je slovenská speváčka a skladateľka.^[1]

Marika Gombitová sa narodila v Turanoch nad Ondavou pri Stropkove. Vyrastala v rodine, kde hudba vždy mala svoje čestné miesto. Má sestru a troch bratov, otec hral na husliach, v kostole na organe a krásne spieval. Študovala hru na klavíri v Ľudovej škole umenia v Stropkove, vyhrala aj okresnú súťaž gitaristov, ale najviac milovala spev a svoj veľký vzor Janis Joplin. Spievať začala so svojimi bratmi ako trinásťročná v amatérskej skupine Matador.^[1]

Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach (absolvovala v roku 1976) spievala v skupine Profily (1972 – 1974) a tiež v košických tanečných orchestroch Júliusa Olajoša a Juraja Szabadoša.

V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského pripojiť sa k jeho skupine Modus a od 1. júla sa tak stala profesionálnou speváčkou.^[2] Sprvu hrala na conga a mala na starosti zbory. Bola ale trpezlivá, vytrvalo na sebe pracovala a čoskoro sa stala hlavnou speváčkou skupiny. V kapele sa okrem dobrých muzikantov zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, Miro Žbirka, Janko Lehotský – mená, ktoré sa čoskoro stali značkou kvality a poznávacím znakom Modusu. Skupine sa navyše podarilo presadiť s výhradne pôvodným repertoárom, do roku 1980 nahrala dva radové albumy a jeden anglický. Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí (Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Juhoslávia, Bulharsko, ZSSR, Vietnam a Laos). V tomto období nahrala aj Marika Gombitová svoje prvé dva radové albumy – Dievča do dažďa (1979) a Môj malý príbeh (1981). Od začiatku kariéry mala šťastie na dobré autorské zázemie. Spolupracovala s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény (Ján Lehotský, Pavol Hammel, Marián Varga, Ján Lauko) a zvlášť dlhoročným spojením s básnikom a textárom Kamilom Peterajom vytvorila štýl, prepájajúci rock a pop s šansónom a poéziou.

Samostatnou kapitolou sú úspechy na Bratislavskej lýre, v tom období najvýznamnejšom československom hudobnom festivale. So skupinou Modus sa tu predstavili prvýkrát v roku 1976 v nesúťažnej časti. Rok 1977 už priniesol kapele víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň „Úsmev“. V ďalšom ročníku (1978) súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou „Študentská láska“ a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku 1979 prezentovala baladu „Vyznanie“ a získala striebro. V roku 1980 bola ocenená bronzovou Bratislavskou lýrou za duet s Jánom Lehotským „Tajomstvo hier“.

Talent Mariky Gombitovej veľmi skoro prekročil aj hranice vlasti – jednu z cien získala na Schlagerfestivale v Drážďanoch a vrcholom bolo víťazstvo na medzinárodnom piesňovom festivale Intervízie v poľskom Sopote 1980 (s piesňami „Vyznanie“ a „Chcem sa s tebou deliť“).

V roku 1980 si zahrala hlavnú úlohu v dnes už kultovom TV muzikáli Neberte nám princeznú. Dňa. 30. novembra 1980 Marika Gombitová pri návrate z koncertu v Brne, následkom dopravnej nehody utrpela úraz chrbtice, následkom ktorého od siedmeho hrudného stavca nadol ochrnula. Napriek stavu po úraze vystúpila v nasledujúcom roku na Bratislavskej lýre, a v lete 1981 nahrala svoj tretí sólový štúdiový album, Slnečný kalendár.

Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné, Mince na dne fontán a Adresa ja, adresa ty, trvali celkovo päť sezón. Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala pražskú Lucernu. S druhým turné získala hlavnú cenu v celoštátnej súťaži koncertných programov.

Po viac ako 150 sólových koncertoch v období 1983 – 1987 sa sústredila predovšetkým na televízne a charitatívne vystúpenia. Do konca roka 1980 natočila päť desiatok televíznych programov a po nehode ďalších 110.

Ku dvom sólovým albumom, ktoré Marika Gombitová vydala ešte pred úrazom, pridala ďalších sedem a tri z nich vyšli na anglických cover verziách. Podieľala sa aj na ďalších dvoch hudobných albumoch skupiny Modus.

Na dvojalbume Mince na dne fontán z roku 1983 si prvú polovicu skladieb zložila sama a druhú Ján Lehotský. Za tento album získala Zlatý erb vydavateľstva Opus za najlepšiu nahrávku roka.

V roku 1984 jej vyšiel piaty album No. 5, na ktorom je autorkou všetkých piesní. Aranžérsky sa na jeho výrobe podieľali Laco Lučenič a Peter Breiner.

Aj na ďalších albumoch si zložila väčšinu skladieb. Piesne zo šiesteho albumu Voľné miesto v srdci (1986) tvorili základ nového koncertného turné Adresa ja, adresa ty.

Na ďalší úspešný album Ateliér duše (1987), ktorý nahrala s Vašom Patejdlom, zaradila aj duet s Karlom Gottom „Neznámy pár“. Pod názvom Ateliér duše tiež vyšla prvá hudobná videokazeta na slovenskom trhu.

Ako prvá slovenská speváčka sa Gombitová objavila v rakúskej hitparáde Die Grossen Zehn. Na pozvanie Stevieho Wondera si s ním dvakrát zaspievala počas jeho návštevy Bratislavy. V dňoch Nežnej revolúcie v spolupráci s Andrejom Šebanom nahrávala album Kam idú ľudia? (1990).

Deviaty radový album Zostaň spoločne s Vašom Patejdlom a Gabom Dušíkom nahrala Marika Gombitová v roku 1994 .

V roku 1996 Marika Gombitová získala od Zväzu autorov a interpretov cenu Grand Prix za celoživotný prínos populárnej hudbe.

V roku 2000 si Marika Gombitová zložila nielen hudbu, ale aj text k piesni „Prosba“. Nasledovali dve duetá s Miroslavom Žbirkom, „Nespáľme to krásne v nás“ (2001) a „Tajnosľubná“ (2005), a tiež pieseň z muzikálu Adam Šangala, „Tak som chcela všetkých milovať“ (2007).

V roku 2014 sa zapojila ako jediná žena medzi dvadsiatimi osobnosťami českej a slovenskej kultúry do charitatívnej akcie na podporu ľudí, bojujúcich s nepriazňou osudu. Od tohto roku sa opäť zúčastňuje aj na ďalších charitatívnych a televíznych projektoch. V roku 2015 Marika Gombitová naspievala titulnú pieseň „Ten príbeh za náš sen stál“ pre rozprávku Sedem zhavranelých bratov.

V septembri 2016 vystúpila ako hosť na turné Road to Abbey Road Mira Žbirku. V októbri 2016 sa konal v Bratislave jej narodeninový koncert nazvaný Marika Gombitová & priatelia a vyšla kniha Úlomky spomienok, ktorá prvou oficiálnou autobiografiou, na ktorej vzniku sa Marika osobne aj podieľala. V decembri v roku 2017 Marika Gombitová potešila svojich fanúšikov v Prahe vianočným koncertom nazvaným Sen Mariky Gombitovej.

V roku 2022 vystúpila na veľkom predvianočnom koncerte Vyznanie Mariky Gombitovej v bratislavskom NTC, ktorý bol vypredaný. V januári 2024 dvakrát po sebe vypredala pražskú O2 arénu a získala si pozitívne ohlasy nielen od fanúšikov ale aj od odbornej kritiky a hudobnej verejnosti. Na týchto koncertoch zároveň po dlhom čase predstavila dve autorské novinky – „Fantóm srdca“ a „Stúpanie“.

Marika Gombitová naspievala celkom 237 piesní a je podpísaná ako autorka hudby 66 skladieb. Dodnes sa Marike Gombitovej predalo viac než milión hudobných nosičov. V exkluzívnej ankete 100 najlepších slovenských albumov je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov – deviatimi albumami. Marika Gombitová viackrát bodovala v anketách popularity – Zlatý slávik (3x striebro, 2x bronz), Slovenský slávik (2x zlato), Slávik (5x striebro, 2x bronz), OTO (zlato, 2x striebro, bronz, Sieň slávy).

Marika Gombitová sa stala sa hudobnou ikonou, získala mnohé ocenenia ako Speváčka storočia alebo Žena 21. storočia. Jej pieseň „Vyznanie“ zvíťazila v ankete Hit storočia a je asi najemotívnejšou skladbou v histórii slovenského popu. Marika Gombitová je živým príkladom, že pieseň sa nemusí len odspievať, ale dá sa aj prežiť. Je nazývaná „nekorunovanou kráľovnou slovenskej populárnej hudby“ a právom patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej kultúry.

V roku 2018 prevzala Marika Gombitová z rúk prezidenta Andreja Kisku Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby. V tom istom roku sa stala aj prvou ženou, ktorá získala Veľkú cenu SOZA za celoživotné dielo. V roku 2019 Marika Gombitová získala Cenu Prešovského samosprávneho kraja. V roku 2024 sa stala laureátkou Krištáľového krídla a získala Mimoriadnu cenu.

Sólová diskografia

• 1979 – Dievča do dažďa
• 1981 – Môj malý príbeh
• 1982 – Slnečný kalendár
• 1983 – Mince na dne fontán
• 1984 – Marika №5
• 1986 – Voľné miesto v srdci
• 1987 – Ateliér duše
• 1990 – Kam idú ľudia?
• 1994 – Zostaň

Sólová diskografia (anglicky)

• 1981 – Rainy Day Girl
• 1984 – My Friend the Tree
• 1985 – Marika №5

EP

• 1987 – Slávnosť úprimných slov

So skupinou Modus

• 1979 – Modus
• 1980 – Modus (anglická verzia)
• 1980 – Balíček snov
• 1981 – 99 zápaliek
• 1983 – Záhradná kaviareň

So skupinou Collegium musicum

• 1979 – On a ona

Muzikál

• 1978 – Smoliari – naspievala ústrednú postavu, ktorú hrala Alena Michalidesová
• 1981 – Neberte nám princeznú – hrala hlavnú postavu Katku

Kompilácie

• 1985 – Moje najmilšie
• 1993 – Polnočné otázky (16 naj 1984 – 1993)
• 1998 – The Best of the Best
• 2005 – Gold
• 2007 – Vyznanie
• 2010 – Duetá
• 2021 – Zem menom Láska
• 2024 – Nevy(í)dané rarity

Single

• 1977 – „Úsmev“/ „Deň ako z pohľadnice“
• 1977 – „Boľavé námestie“/ „Ty vieš, mama
• 1978 – „Študentská láska“ (orchester G. Broma)/ „Podnájom“
• 1978 – „Študentská láska“ (skupina Vivat)/ „Podnájom“
• 1979 – „Vyznanie“/ „Malý veľký vlak“
• 1980 – „Kufor a šál“/ „Nostalgia“
• 1980 – „Domy na zbúranie“/ „Vieš byť zlá“
• 1980 – „Svet stromov“/ „Tajomstvo hier“
• 1981 – „Klaun z domu č. 6“/ „V slepých uličkách“
• 1981 – „Cirkusový kôň“/ „Deň letí“
• 1981 – „Chcem sa s tebou deliť“/ „Výmeny“
• 1982 – „Srdcia dievčat“/ „Slnečný kalendár“
• 1983 – „Aký som“/ „Záhradná kaviareň“
• 1986 – „Nenápadná“/ „Mami, mami“
• 1990 – „Tváre pred zrkadlom“/ „Ave Maria“
• 1994 – „Paradiso“/ „Peklo milencov“ (promo)
• 2000 – „Prosba“ (promo)
• 2001 – „Nespáľme to krásne v nás“ (promo)
• 2005 – „Tajnosľubná“ (promo)
• 2007 – „Tak som chcela všetkých milovať“ (promo)
• 2015 – „Ten príbeh za náš sen stál“
• 2024 – „Fantóm srdca“ / „Stúpanie"

• Modus (hudobná skupina)
• Bratislavská lýra

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marika Gombitová

• Oficiálna stránka Mariky Gombitovej
• Marika Gombitová v Česko-Slovenskej filmovej databáze