Manul
| Manul | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Otocolobus manul Pallas, 1776 | |
| Synonymá | |
| Felis manul | |
 mapa rozšírenia manula | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Manul[2] alebo manul stepný[2] (Otocolobus manul) je zástupca malých mačiek pôvodom z oblasti Strednej Ázie.[3][4][5][6][7][8][9]
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Prvýkrát opísaný bol manul Petrom Simonom Pallasom v roku 1776 pod názvom Felis manul.[7] Po svojom objaviteľovi manul získal aj svoje meno v angličtine Pallas's cat,[9] teda v preklade do slovenčiny mačka Pallasova.
Lokálne názvy
[upraviť | upraviť zdroj]- Baškirčina - jalami[9]
- Bucharčina - malem[9]
- Kazaština - malin, sabanči[9]
- Kirgiština - madail[9]
- Ladakčina (India) - Ribilik.[5][9]
- Mongolčina - malin[9]
- Ruština - манул (manul)[9]
- Ujgurčina - molun[9]
- Uzbečtina - malin, dala mušugi[9]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Manul je rozšírený vo veľkej časti Strednej Ázie od horských oblastí v okolí Kaspického mora a časť Sibíre v okolí Bajkalského jazera, cez Pakistan, Afganistan, Mongolsko a Tibet až po Čínu. Rozšírenie siaha až do južnej časti Ázie a to do Indie.[4][3] Na území Indie sa vyskytuje len v oblasti Ladaku na území indického štátu Džammú a Kašmír.[4][3][5]
- Štáty s potvrdeným výskytom: Afganistan, Azerbajdžan, Bhután, Čína, India, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Nepál, Pakistan a Rusko (republiky Altajsko, Buriatsko, Tuviansko a Zabajkalský kraj)[8]
- Štáty s neistým výskytom: Krasnojarský kraj v Rusku, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan[8]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]- Dĺžka tela: 45 - 60 cm[4][3][5][9]
- Dĺžka chvostu: 20 - 30 cm[4][5][9]
- Výška v kohútiku: 25 - 30 cm
- Hmotnosť: 2 - 4,5 kg[5][6][9]
- Dĺžka života: približne 8 - 10 rokov[9]
Jedná sa o malú mačku, ktorá sa dá veľkostne zrovnať s mačkou domácou.[3]
Manul sa vyznačuje pomerne širokou hlavou s nízko posadenými ušami.[4][3][5][6][9] Uši sú malé a sú od seba z dôvodu nízkeho posadenia pomerne dosť vzdialené.[4][6][9] Oči sú posadené pomerne vysoko.[5] Chvost je cylindrický a pomerne hrubý.[4][3][5][9] Telesná stavba je pomerne robustná.[9] Srsť je dlhá, hustá a mäkká.[4][3][5][6][9] Na chvoste a spodných častiach tela býva až dvakrát dlhšia než na bokoch a chrbte.[6][9]
Hlava je väčšinou sivá.[5][9] Sfarbenie tela sa pohybuje od sivo-striebornej farby až po žltkastú,[4][5][6][9] pričom hrudné a brušné partie bývajú skôr hnedé.[4][9] Na bokoch sa objavujú čierne pásy.[4][9] Vrchná časť hlavy je posiata čiernymi škvrnami,[4][5][6][9] na lícach sa objavujú čierne pásiky.[4][5][6][9] Na pomerne krátkych končatinách sa tiež objavujú náznaky tmavších pásov.[4][5][6][9] Na chvoste sa nachádza 4 - 6 čiernych pásov a[4][5][6][9] koniec chvosta je čierny.[4][5][6][9]
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Zvukový prejav manula je podobný štekaniu.[6]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Obľubuje skalnatý terén a prostredie horských alpínskych lúk[4][3][5][6][8][9] v pomerne veľkej nadmorskej výške, ktorá sa pohybuje obvykle medzi 2500 - 4800 metrami nad morom.[5][9] Okrem toho sa vyskytuje aj v chladných púštnych a stepných podmienkach náhorných plošín.[9]
Spôsob života
[upraviť | upraviť zdroj]Aj keď žije vo vysokej nadmorskej výške, vyhýba sa najvyšším častiam hôr, kde sa nachádza silná snehová pokrývka.[5]
Žije samotárskym spôsobom života.[6] Napriek malej veľkosti, teritórium samcov môže mať v niektorých miestach výskytu rozlohu aj viac než 100 km².[9]
Je aktívny počas celého dňa, ale k najvyššej aktivite dochádza počas úsvitu a súmraku.[6]
Odpočíva väčšinou v jaskyniach, alebo využíva nory vyhĺbené inými zvieratami.[5][6]
Reprodukcia
[upraviť | upraviť zdroj]K páreniu prichádza v zimných mesiacoch.[5][9]
Mačatá sa rodia po 66 - 75 dňoch obvykle v priebehu apríla - mája.[5][6][9] Rodí sa ich rôzny počet od jedného až po osem a pri narodení vážia približne 80 gramov.[6] Obvyklý počet mláďat je však 2 - 6.[9]
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Loví rôzne menšie živočíchy.[3][6] Patria k nim napríklad líšky, svište a rôzne iné druhy hlodavcov, ale aj rôzne druhy vtákov.[3][6] Kŕmi sa aj hmyzom a nepohrdne ani zdochlinou.[9] Bol zaznamenaný prípad, kedy manul ulovil aj jahňa ovce argali.[9]
Ohrozenie a ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa klasifikácie IUCN patrí k takmer ohrozeným taxónom.[7][8][9]
V rámci CITES klasifikácie je manul zaradený do CITES APPENDIX: II.[5][9]
K najväčším hrozbám patrí nelegálny lov za účelom získania kožušín.[6][9] Populácia sa považuje za klesajúcu.[6][8][9]
Predpokladá sa, že sa na planéte vyskytuje okolo 15 000 jedincov.[8] Tento počet je však len odhadovaný, keďže údaje o počte z väčšiny krajín, kde sa manul vyskytuje nie sú známe.[9] Presnejšie počty sú známe z Ruska, kde sú v rámci jednotlivých administratívnych jednotiek nasledovné:[9]
- Tuviansko: 2000 - 2200 jedincov[9]
- Zabajkalský kraj: 2100 - 3000 jedincov[9]
- Altajsko: 450 - 550 jedincov[9]
- Buriatsko: 250 - 350 jedincov[9]
Predpokladá sa, že najviac jedincov žije na území Mongolska.[9] V Aganistane a Pakistane sa populácia pravdepodobne znižuje.[9] V indickom Ladaku sú vzácne.[9]
Interakcie s človekom
[upraviť | upraviť zdroj]Pri náhodnom stretnutí s človekom neprejavuje manul strach a býva aj agresívny.[5]
Manul v slovenských Zoo
[upraviť | upraviť zdroj]Pár zvierat chová košická zoologická záhrada. V minulosti ho chovala aj Bojnická zoo, kde sa v roku 2000 podaril vôbec prvý odchov v podmienkach českých a slovenských zoo.
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu sú rozlišované tri poddruhy.[7]:
- Otocolobus manul ferrugineus (Ognev, 1928)[7] - vyskytuje sa v južnom Kazachstane, v Iráne a v Pakistane.[4][7] V minulosti bolo jeho vedecké meno udávané aj ako Felis manul ferruginea.[7]
- Otocolobus manul manul (Pallas, 1776)[7][9] - nominátny poddruh.[7][9] Vyskytuje sa v Rusku v okolí Bajkalského jazera a ďalej sa jeho rozšírenie tiahne ďalej cez Mongolsko až do provincie Kan-su v Číne.[7][9]
- Otocolobus manul nigripectus (Hodgson, 1842)[7][9] - rozšírený od Kašmíru v Indii cez Nepál a Tibet až po čínsku provinciu S’-čchuan.[4][7][9] V minulosti bolo jeho vedecké meno udávané aj ako Felis manul nigripecta.[7]
Je však možné, že poddruhy budú v budúcnosti vyhlásené za neplatné a budú všetky zlúčené v rámci nominátneho poddruhu.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Detail hlavy
-
Manul na azerbajdžanskej známke
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2019.11. Prístup 22. jún 2022
- ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 69.
- ↑ a b c d e f g h i j k ALFRED, J R.B., DAS , A.K., SANYAL, A.K.. Animals of India: Mammals. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 240 s. ISBN: 88710940. S. 103. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t TIKADER, B. K.. Threatened Animals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 1983. 308 s. S. 67. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 288 - 290. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w STUART, C., STUART, T.. Mammals of North Africa and the Middle East. Londýn: Bloomsbury Publishing Plc. 2016. 128 s. ISBN: 9781472932419. S. 56. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m biolib.cz
- ↑ a b c d e f g h iucnredlist.org
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf catsg.org
