Mandolína

Mandolína
mandolína
V iných jazykoch
tal. mandolino
nem. Mandoline
angl. mandolin
franc. mandoline
špa. mandolina
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej praxe	Brnkacie nástroje
Podľa spôsobu vzniku tónu	Chordofóny
Tónový rozsah
Príbuzné nástroje
domra, gitara, lutna
Zvuková ukážka
Mandolína

Mandolína je brnkací strunový hudobný nástroj lutnového^[1][2] alebo mandolového^[3] typu so štíhlym, krátkym krkom s pražcami.

Objavuje sa od 16. storočia ako ľudový nástroj v Taliansku (v rôznych prevedeniach a veľkostiach).^[2] Jej predchodcom bola mandola.^[4] Jej vývoj bol ukončený v polovici 17. storočia.^[3] Od 18. storočia sa vyskytovala vo Francúzsku a v polovici 19. storočia takmer v celej Európe.

Mandolína má 4 – 6 strún, ktoré sú vedené dvojmo. Telo tvorí vypuklý korpus hruškovitého tvaru.

Existuje viacero typov mandolín^[3][4]:

• srdcová
• portugalská
• talianska
  • milánska
  • neapolská

Najobľúbenejšia je neapolská mandolína so 4 strunami, ktorá je ladená ako husle (g – d¹ – a¹ – e²).^[1]

1. ↑ ^{a b} mandolína. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 395 – 396.
2. ↑ ^{a b} mandolína. In: Malá československá encyklopedie IV M – Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 75.
3. ↑ ^{a b c} mandolína. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 529.
4. ↑ ^{a b} MICHELS, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Preklad Miroslav Srnka et al. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2000. 611 s. (Encyklopedický atlas.) ISBN 80-7106-238-3. S. 43.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandolína

Tento článok týkajúci sa hudby je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.