Motýle
| Motýle | |
| 200 – 0 mil. Spodná jura – súčasnosť | |
 Heliconius hecale (Fabricius, 1775) zo Strednej a Južnej Ameriky | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Lepidoptera Linnaeus, 1758 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Motýle alebo zriedkavo lepidoptéry (lat. Lepidoptera) sú rad holometabolného hmyzu. Je to druhý najväčší rad hmyzu, hneď po chrobákoch. Sú rozšírené po celom svete okrem Antarktídy.
Odhadujeme, že motýľov bolo dosiaľ opísaných a pomenovaných vyše 180 000 druhov (cca 127 čeľadí). Rôznych foriem je nepredstaviteľné množstvo. Z tohto veľkého množstva sa udáva z územia Slovenska viac ako 3500 druhov.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Motýle sú veľmi charakteristickým radom hmyzu. Na pomerne jemne stavanom tele majú väčšinou široké blanité krídla, ktoré sú vždy aspoň sčasti kryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, ktoré vznikli premenou chĺpkov (Lepidoptera = doslova: šupinokrídlovce). Šupinky sú výrazne pigmentované – popri chemickom sfarbení majú často aj tzv. fyzikálne sfarbenie, ktoré vzniká interferenciou svetla na mikroskopických povrchových skulptúrach šupiniek. Motýle patria preto k najatraktívnejšiemu hmyzu i živočíchom vôbec. Na hlave má väčšina motýľov veľmi charakteristický ciciak (proboscis), ktorý vznikol ďalekosiahlou premenou čeľustí a dolnej pery. U niektorých čeľadí môže byť ciciak sčasti až úplne zakrpatený. Imága v prípade úplnej redukcie ciciaka vôbec neprijímajú potravu a žijú len krátku dobu z larválnych zásob. Väčšina motýľov však potravu prijíma v tekutej forme – väčšinou je to nektár, ale aj iné rastlinné šťavy.
Podtlak pri cicaní vyvoláva svalovina hltanu, ktorý pracuje ako pumpa. Iba výnimočne u najprimitívnejších motýľov (Micropterygidae) sú prítomné hryzadlá, v tomto prípade sa imága živia peľom. Larvy motýľov sú polypódne, eruciformné a nazývajú sa húsenice. Majú (na rozdiel od imág) hryzavé ústne ústroje a sú až na zriedkavé výnimky fytofágne. Vývin motýľov je typická holometabolia a prebieha obyčajne cez 4 – 5 instarov, u niektorých xylofágnych lariev však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok (Cossidae). Kukla je väčšinou múmiová (pupa obtecta), Monotrysia a primitívnejšie čeľade Ditrysia majú tzv. nedokonalú kuklu (pupa incompleta), ktorá má ešte sčasti odstávajúce nohy aj tykadlá. Len u primitívneho podradu Jugata môže byť kukla ešte typicky voľná (pupa libera), pričom u čeľade Micropterygidae je dokonca hryzavá.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Aktuálny systém
[upraviť | upraviť zdroj]Nový systém (napr. podľa Tree of Life, stav 02/2007 [posledná uvedená referencia je z r. 2005, Systema Naturae 2000 a Heppner 2003):
- ?rod Gangra Walker, 1862
- podrad Zeugloptera (Protolepidoptera):
- čeľaď potočníkovcovité (Micropterigidae)
- podrad Aglossata:
- čeľaď Agathiphagidae
- podrad Heterobathmiina:
- čeľaď Heterobathmiidae
- podrad Glossata:
- Dacnonypha v širšom zmysle – (?) nemonofyletické zoskupenie
- Dacnonypha v užšom zmysle (= nadčeľaď Eriocraniodea v širšom zmysle) – (?) nemonofyletické zoskupenie
- čeľaď Eriocraniidae (= nadčeľaď Eriocraniodea v užšom zmysle)
- čeľaď Acanthopterocletidae (=nadčeľaď Acanthopteroctetoidea)
- Lophocoronina (= nadčeľaď Lophocoronoidea)
- čeľaď Lophocoronidae
- Dacnonypha v užšom zmysle (= nadčeľaď Eriocraniodea v širšom zmysle) – (?) nemonofyletické zoskupenie
- Myoglossata v širšom zmysle – nemonofyletické zoskupenie
- Neopseustina (=Myoglossata v užšom zmysle)
- čeľaď Neopseustidae
- Neolepidoptera
- Exoporia
- čeľaď Mnesarchaeidae (=nadčeľaď Mnesarchaeoidea)
- nadčeľaď Hepialoidea
- čeľaď hrotokrídlovcovité (Hepialidae)
- čeľaď Palaeosetidae
- čeľaď Neotheoridae
- čeľaď Anomosetidae
- čeľaď Prototheoridae
- uzdokrídle (Heteroneura, Frenata)
- Monotrysia – (?) nemonofyletické zoskupenie
- Incurvariina (=nadčeľaď Incurvarioidea)
- čeľaď Prodoxidae
- čeľaď Cecidosidae
- čeľaď blyštekovité (Incurvariidae)
- čeľaď Crinopterygidae
- čeľaď adélovité (Adelidae)
- čeľaď Heliozelidae
- Nepticulina – (?) nemonofyletické zoskupenie
- nadčeľaď Nepticuloidea
- čeľaď drobníkovité (Nepticulidae)
- čeľaď Opostegidae
- čeľaď Tischeriidae (= nadčeľaď Ticherioidea)
- čeľaď Palaephatiidae (= nadčeľaď Palaephatoidea)
- nadčeľaď Nepticuloidea
- Incurvariina (=nadčeľaď Incurvarioidea)
- Ditrysia
- zvyšné taxóny (vrátane – v niektorých systémoch – taxónov Macrolepidoptera a Rhopalocera)
- Monotrysia – (?) nemonofyletické zoskupenie
- Exoporia
- Neopseustina (=Myoglossata v užšom zmysle)
- Dacnonypha v širšom zmysle – (?) nemonofyletické zoskupenie
Ditrysia je zďaleka najväčšia a hlavná skupina motýľov.
Typické staré systémy
[upraviť | upraviť zdroj]Starý systém 1:
- drobné motýle (Microlepidoptera) – dnes nemonofyletické zoskupenie
- veľké motýle (Macrolepidoptera) – dnes pod Ditrysia
- (niekedy ďalšie taxóny)
- drobné motýle (Microlepidoptera)
- večerné motýle (Crepuscularia/Sphingidae)
- nočné motýle (Nocturna) - namiesto tohto taxónu sa niekedy uvádzalo 5 menších skupín
- denné motýle (Diurna/Rhapalocera)
Starý systém 3:
- nočné mory (Heterocera) – dnes nemonofyletické zoskupenie
- denné motýle (Rhopalocera) – dnes pod Ditrysia
Starý systém 4 (napr. Franc 2005):
- podrad jarmokrídle (Jugata, Homoneura) – dnes nemonofyletické zoskupenie
- podrad uzdokrídle (Frenata, Heteroneura)
- Monotrysia – pozri aktuálny systém
- Ditrysia – pozri aktuálny systém
Starý systém 5 (napr. Hurka & Čepická, 1978):
- podrad Zeugloptera – pozri aktuálny systém
- podrad Dacnonypha – pozri aktuálny systém (??)
- ...(zvyšok z Jugata ??)
- podrad Monotrysia – pozri aktuálny systém
- podrad Ditrysia – pozri aktuálny systém
Starý systém 6 (napr. Pastorális & Reiprich, 1995):
- podrad Zeugloptera – pozri aktuálny systém
- podrad Glossata – t. j. všetky ostatné taxóny
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o motýľ
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motýle
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Motýle
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ motýli. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 373
- ↑ Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 178 a nasl.
- ↑ Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Neunter Band, Vierte Abtheilung: Wirbellose Thiere, Erster Band: Die Insekten, Tausendfüßler und Spinnen. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., S. 341-347. [1]
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.