Larsa

Larsa, Berossom označovaná aj ako Larancha/Laranchon (Λαραγχων) a spájaná s biblickým Ellasarom, bol významný mestský štát starovekého Sumeru, centrum kultu boha slnka Utu. Leží asi 25 km juhovýchodne od Uruku v irackom gubernáte Dhikar, pri východnom brehu kanála Šatt-en-Nil na mieste modernej osady Tell as-Senkereh alebo Sankarah.

Historická Larsa existovala už za vlády Eannatuma z Lagašu (vládol približne 2500 – 2400 pred Kr.), ktorý ju pripojil k svojej ríši.

Mesto sa stalo politickou silou počas obdobia Isin-Larsu. Po páde Tretej urskej dynastie asi 2000 pred Kr. sa Ishbi-Erra, úradník posledného kráľa Tretej dynastie urskej, Ibbi-Sina, presťahoval do Isinu a zriadil vládu, ktorá sa vydávala za nástupcu Tretej dynastie urskej. Išbi-Erra odtiaľ znovu dobyl Ur, ako aj mestá Uruk a Lagaš, ktoré boli podriadené Larse. Nasledujúci vládcovia Isinu vymenovali guvernérov, ktorí vládli nad Larsou; jedným z takýchto guvernérov bol Amorejčan menom Gungunum. Ten sa nakoniec s Isínom rozišiel a v Larse založil nezávislú dynastiu. Aby legitimizoval svoju vládu a zasadil Isinovi ranu, Gungunum dobyl mesto Ur. Keďže oblasť Larsa bola hlavným centrom obchodu cez Perzský záliv, Isin stratil nesmierne výnosnú obchodnú cestu, ako aj mesto s veľkým kultovým významom.

Dvaja Gungunumovi nástupcovia, Abisare (asi 1841 – 1830 pred Kr.) a Sumuel (asi 1830 – 1801 pred Kr.), podnikli kroky na úplné odrezanie Isinu od prístupu ku kanálom. Isin rýchlo stratil politický a hospodársky vplyv.

Larsa sa stala mocnou, ale nikdy nezískala veľké územie. Na svojom vrchole za vlády kráľa Rim-Sina I. (asi 1758 – 1699 pred Kr.) Larsa kontrolovala len asi 10 – 15 ďalších mestských štátov, čo sa ani zďaleka nepribližovalo územiu, ktoré kontrolovali iné dynastie v mezopotámskych dejinách. Napriek tomu možno archeologicky zistiť obrovské stavebné projekty a poľnohospodárske podniky. Po porážke Rim-Sina I. babylonským kráľom Chammurabim sa Larsa stala menej významným miestom, hoci sa predpokladá, že bola sídlom prvej babylonskej dynastie Ľudu mora.^[1] O Larse sa vedelo, že bola aktívna počas novobabylonského obdobia na základe stavebných tehál, ako aj niekoľkých klinopisných textov z larsského chrámu Šamaša, ktoré sa našli v Uruku.^[2]

Larsa je považovaná za zdroj viacerých tabuliek zahŕňajúcich babylonskú matematiku vrátane tabuľky Plimpton 322, ktorá obsahuje vzory pytagorejských trojíc.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Larsa

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Larsa na anglickej Wikipédii.