Lazisko

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Lazisko
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Nadmorská výška	670 m n. m.
Súradnice	49°01′30″S 19°32′22″V / 49,025000°S 19,539444°V / 49.025000; 19.539444
Rozloha	23,99 km² (2 399 ha) [1]
Obyvateľstvo	365 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	15,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1396
Starosta	František Púčik[3] (SNS, SMER-SD)
PSČ	032 11 (pošta Svätý Kríž)
ŠÚJ	510581
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Lazisko 140
E-mailová adresa	oulazisko@alconet.sk
Telefón	5570497
Fax	5592621
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lazisko
Webová stránka: lazisko.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lazisko je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Obec sa nachádza v južnej časti Liptova na úpätí pohoria Nízke Tatry, asi 3 km západne od Demänovskej doliny. Je vzdialená 10 km od Liptovského Mikuláša a 18 km od Ružomberka. Najlepšie spojenie je autobusom z Liptovského Mikuláša. V obci sa nachádza drevený kostol. V okolí sú miesta pre zbieranie hríbov i rôzne cyklotúry či pešie výlety.

Obec je členom Združenia obcí stredného Liptova Ekológ, Združenia miest a obcí Liptova (ZMOL), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Združenia obcí Liptova (združenie založené na odkanalizovanie obcí stredného a dolného Liptova), Spoločného obecného úradu pre regionálny rozvoj a cestovný ruch v Liptovskom Mikuláši, Spoločného obecného úradu sociálnej pomoci v Liptovskom Mikuláši a Spoločného obecného úradu územného plánovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši.

Na území obce žije 405 obyvateľov. Vzhľadom na to, že v obci sa nenachádzajú aktivity výrobného charakteru, takmer všetci odchádzajú za prácou mimo obce. Vo výhľadovom období je potrebné počítať s rozvojom služieb, hlavne v oblasti cestovného ruchu.

Obec je na 99 % slovenskej národnosti, takmer 60 % obyvateľstva je Evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania, 28 % občanov Rímskokatolíckeho vyznania a 10 % je bez vyznania.

V obci je 126 rodinných domov, z ktorých je 122 trvale obývaných. V posledných dvoch rokoch tu pribudlo, alebo je v súčasnosti rozostavaných 6 nových domov. Mladí ľudia čoraz viac prejavujú záujem zostať žiť v obci vo vlastných rodinných domoch. Obecný úrad tieto aktivity občanov podporuje a hľadajú spoločné riešenie pri získavaní nových stavebných pozemkov.

Obec Lazisko leží v južnej časti Liptovskej kotliny, juhozápadne od okresného mesta Liptovský Mikuláš a južne od vodného diela Liptovská Mara, v nadmorskej výške 660 m n. m., s rozlohou 23 km².

Obec sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Nízkych Tatier. Územie, na ktorom vzniklo Lazisko patrilo do konca 13. storočia zemanom z Okoličného ako súčasť ich dediny Črmnô. Jeho južný okraj využívali poddaní z Črmného ako kopanice (lazy). Osada, ktorú tu postavili, dostala názov Lazište. Najstaršia správa o nej je z roku 1396, hoci jej vznik sa kladie do skoršieho obdobia. V písomných prameňoch sa uvádza ako Lasische (1396), Lazistye (1773), Lazysste (1808) a od roku 1920 ako Lazisko.

Dejiny v obci zaznamenávali kronikári. Boli to väčšinou učitelia, poverení touto funkciou Obecným zastupiteľstvom. Svoje poznatky si zaznamenávali do príručných zošitov a informácie získavali od obyvateľov obce.

Prvým kronikárom bol Ján Böhmer, správca ľudovej školy, poverený touto funkciou 1. 1. 1935. Narodil sa 10. 9. 1900 v Nižnej Boci. Po skončení štúdií pôsobil vo Vyšnej Boci, ako učiteľ. Po dostavaní tunajšej školy dňa 7. 9. 1927 bol vymenovaný dekrétom Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe def. správcom školy v Lazisku, ktorej správu viedol až do 31. 8. 1936, t. j. plných 9 rokov. Bol preložený na vlastnú žiadosť na novovybudovanú Štátnu ľudovú školu v Podturni.

Po odchode Jána Böhmera na miesto správcu Štátnej ľudovej školy bol vymenovaný Michal Jurík, ktorý dňa 1.1.1937 prevzal funkciu kronikára. Narodil sa 13.8.1911 v Pribyline. Od roku 1930 pôsobil ako učiteľ na Štátnej ľudovej škole v Harhove. Záznamy z príručného zošita, doplnené záznamami zo školskej kroniky a vlastnými poznatkami počas svojho účinkovania v obci, zapísal do Pamätnej knihy obce Laziska.

Na záznamy v Pamätnej knihe, písané Michalom Juríkom nadväzuje Miloš Šuna, toho času riaditeľ školy. Pamätnú knihu viedol do 17.3.1951, keď bol zapísaný posledný zápis.

Od tohoto dátumu sa začala viesť Obecná kronika obce Lazisko. Ďalším kronikárom v poradí bol Vasil Nestor – správca národnej školy. Narodil sa 13.1.1924 vo Vyšnej Jablonke (okres Humenné). Dňa 25.9.1951 nastúpil ako učiteľ do Lipovského Kríža a odtiaľ 25.3.1953 bol určený okresným inšpektorom v Liptovskom Mikuláši učiť do obce Lazisko. Pre onemocnenie predchádzajúcej učiteľky Boženy Pivovárovej bol 1.4.1953 definitívne vymenovaný za správcu tunajšej školy.

Posledný zápis v Obecnej kronike je 1.1.1956. V ďalšom období funkciou kronikára nebol nikto poverený a ďalšie roky života obce nie sú písomne ani ináč podchytené.

Pri tvorbe erbu obce Lazisko nebolo možné vychádzať z historickej obecnej pečate. V dostupných prameňoch na Slovensku, ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť pečať s originálnym znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti, v Štátnom archíve v Bytči, ani v Archíve Slovenského ústavu geodézie a kartografie v Bratislave sa takáto pečať nenachádza. Keďže obec Lazisko je pomerne mladá obec, nemožno vylúčiť, že v minulosti azda ani nemala pečatidlo s vlastným znamením. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom bolo potrebné pristúpiť k tvorbe úplne nového erbu.

Návrh erbu vychádza z ideového námetu vedenia obce. Erb obce Lazisko tvorí: V modrom poli štítu zelený vrch, v dolnej časti strieborná (biela) kosa a sekera so zlatými (žltými) násadami.

Keďže pri tvorbe erbu nebolo možné vychádzať z histórie, bol vytvorený nový návrh erbu, ktorý prešiel týmito zmenami:

Prvý návrh[1]

Druhý návrh[2]

Schválený návrh[3]

Starosta:

• František Púčik

Zástupca starostu:

• Ing. Pavol Droppa

K historicky významným objektom patrí zvonica so zvonom z roku 1930. Zvon odlial Alois Kurdel z Trnavy.

Spoločensky významnú infraštruktúru v obci predstavuje evanjelický drevený artikulárny kostol z roku 1774, nachádzajúci sa síce v katastrálnom území Svätý Kríž, no ľudia ho považujú za súčasť obce. Kostol je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.^[4]

K sociálnej vybavenosti patrí obchod so zmiešaným tovarom a pohostinstvom.

K vybavenosti obci patrí Kultúrny dom, Dom smútku a Požiarna zbrojnica.

V obci sa nachádza zdroj pitnej vody, je zavedený vodovod a k dispozícii sú aj studne s vyhovujúcou kvalitou vody. Obec sa pripravuje na výstavbu kanalizácie, ktorá zatiaľ chýba. Z energetického hľadiska je posilnená novou elektrickou sieťou, plynofikovaná nie je. Obec patrí pod uzlový telefónny obvod Liptovský Mikuláš, je tu veľmi dobré pokrytie telekomunikačnými signálmi, vrátane mobilných.

Pre športové a rekreačné využitie slúži futbalové ihrisko.

Územie obce je zaujímavé svojimi turistickými trasami k Hradisku, kde sú zachované zvyšky púchovskej kultúry. K turisticky pekným trasám patria výstup na Sinú a k Mošnickej jaskyni.

Vďaka vynikajúcim prírodným podmienkam, zachovanou ľudovou architektúrou je Liptov jedným z najvyhľadávanejších regiónov cestovného ruchu na Slovensku. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Žilinského samosprávneho kraja v Liptovskej kotline. Liptov poskytuje veľmi dobré podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, ale najmä pre zimné športy. Vyhľadávané turistické atrakcie v okolí obce:

• Drevený artikulárny evanjelický kostol

Patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európy. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastrálnom území obce Svätý Kríž.

2 km

• Aquapark TATRALANDIA

Tatralandia je najväčší aquapark na Slovensku, v Čechách a Poľsku. prevádzka aquaparku je celoročná vďaka termálnej vode, ktorá pochádza ešte z dôb dávno minulých – z pred približne 40 miliónov rokov. Minerálna voda Tatralandie blahodárne pôsobí na pohybové a dýchacie ústrojenstvo.

13 km

• Demänovská jaskyňa Slobody

Demänovská jaskyňa Slobody sa nachádza v Demänovskej doline a je najkrajšou jaskyňou rozsiahlej sústavy Demänovských jaskýň na severnej strane Nízkych Tatier. Vytvorila sa v sivomodrých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v šiestich poschodiach.

22 km

• Demänovská ľadová jaskyňa

Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza vo vstupnej časti Demänovskej doliny a zahŕňa najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň. Vytvorila sa v sivomodrých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v štyroch pod sebou sa tiahnucích poschodiach.

20 km

• Jasná – Chopok

Nachádza na severných svahoch Chopka v Národnom parku Nízke Tatry a patrí k najvyhľadávanejším a najrozsiahlejším strediskám zimných športov a letnej turistiky v Slovenskej republike. Je zaradené do 1. kategórie stredísk cestovného ruchu s medzinárodným významom.

35 km

Začiatky telovýchovy siahajú do roku 1946, kedy bola založená Dobrovoľná športová organizácia SOKOL. Založila sa na základe Futbalového oddielu. Futbal sa dovtedy hrával na lúke, ktorá patrila urbáru, medzi bránkami postavenými zo skál. Hra bez pravidiel vyzerala niekedy i tak, že na ihrisku hralo mužstvo aj s 15-timi hráčmi. Rozhodca bol vždy volený hráčmi.

V roku 1950 bol Futbalový klub riadne prihlásený do okresnej súťaže. Od tejto doby sa začali hrávať riadne zápasy so skutočnými rozhodcami. Ako každý začiatok, aj tento bol ťažký. Hlavné problémy boli v tom, že neboli nijaké skúsenosti s hrou v okresnej súťaži. Boli sme zaradení do skupiny, kde hrali tie najlepšie mužstvá z okresu. Napríklad Ploštín, Sokolče, Palúdzka a iné, s ktorými sme prehrávali 14:0 alebo 15:0. Ani toto však nevedelo odradiť a začali spoločne trénovať pod vedením Benjamína Droppu, ktorý mal aké také znalosti pravidiel futbalu. 15.3.1951 bolo dobudované ihrisko, na ktorom sa 18.3.1951 odohral aj prvý zápas medzi JTO – SOKOL Palúdzka II a JTO – SOKOL Lazisko s výsledkom 5:4. Hneď nato bolo futbalové mužstvo začlenené do skupiny spolu s Ploštínom, Sokolčami, Palúdzkou II, Paludzou, Partizánskou Ľupčou, Ľubeľou, Liptovskou Marou, Dúbravou a Pavčinou Lehotou, v ktorej sme skončili na 9. mieste.

Obrat nastal v roku 1953, kedy pribudol k futbalovému oddielu aj cyklistický a ľahkoatletický. Futbalový oddiel sa po počiatočnom neúspechu postavil na nohy a v okresnej súťaži sa umiestnil na 4. mieste. Na okresnej spartakiáde, ktorá sa konala v Liptovskej Ondrašovej, náš oddiel hral nerozhodne s DYNAMOM Palúdzka, ktorý toho času hrával majstrovstvá kraja. V ľahkoatletických súťažiach, v ženských disciplínach obsadzovala Ľudmila Droppová všetky prvé miesta. V súťaži mužov sme mali zastúpenie len v dvoch disciplínach. Bol to beh na 100 m a v štafete 4x100 m. V behu na 100 m obsadil Vladimír Tutura 5. miesto. Štafeta v zložení Ján Droppa, Vasil Nestor, Pavol Kelovský a Vladimír Tutura obsadila 1. miesto. V cyklistických pretekoch na 15 km obsadili naše pretekárky : Droppová 1. miesto a Kubová 2. miesto. Táto spartakiáda bola akýmsi odrazovým mostíkom pre tie oddiely, ktoré tam boli zastúpené.

Najkrajšie výsledky dosiahla Ľudmila Droppová z ľahkoatletického oddielu na celoštátnych pretekoch v cezpoľnom behu, ktorý sa konal v Zábřehu na Morave, 1. miesto. V tomto roku bola vybratá do reprezentačného družstva ČSR. Reprezentovala našu republiku na Medzinárodnom stretnutí s Francúzskom v behu na 800 m, kde obsadila 3. miesto.

V cyklistickom oddiely sa tvrdým a poctivým tréningom vypracovala Blažena Kubová na jednu s popredných pretekárok našej republiky. V celkovom rebríčku obsadila 3. miesto a na Slovensku nebola porazená po 3 roky. Reprezentovala nás v Poľsku.

Telovýchovná Jednota združovala 35 členov v týchto oddieloch:

• futbalový
• lyžiarsky
• cyklistický
• ľahkoatletický
• turistický
• volejbalový

V roku 1961 lyžiarsky oddiel zorganizoval preteky o pohár Blatníka. Neskôr sa začína s organizovaním pretekov " Memoriál Vladimíra Tuturu" v dvojkombinácii. V okresnej súťaži IV. triedy obsadil futbalový oddiel 4. miesto, ktorá sa každoročne stávala čoraz tvrdšou a vyskytovalo sa veľa zranení.

• www.lazisko.sk