Lízing

Lízing^[1] (do roku 1997^[2] [alebo dodnes nespisovne]: leasing; angl. (commercial) lease (arrangement), finance lease (arrangement), lease financing, nepresne alebo ako činnosť: leasing; čes., šp. leasing; nem. Leasing; fr. leasing, crédit-bail) je (nekrátkodobý) nájom investičného majetku či spotrebného tovaru (napríklad stroja, haly, zariadenia kancelárie, auta, chladničky), spravidla na dobu určitú, v užšom zmysle len ak sú riziká (a niektoré iné činnosti) súvisiace s predmetom tohto nájmu prenesené na nájomcu a/alebo nájomca má možnosť predmet nájmu nakoniec odkúpiť a/alebo prenajímateľom je špecializovaný podnik (tzv. lízingová spoločnosť). Podrobnosti definície pozri nižšie.

Zmluva, ktorá zakladá lízing, sa volá lízingová zmluva, zmluva o lízingu (prípadne v istých prípadoch zmluva o finančnom prenájme, zmluva o finančnom lízingu či zmluva o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci - porovnaj nižšie). Obdobie trvania lízingovej zmluvy sa volá doba lízingu (alebo prípadne doba nájmu).

Prenajímateľ pri lízingu sa volá lízingový prenajímateľ alebo poskytovateľ lízingu, nájomca pri lízingu sa volá lízingový nájomca, príjemca lízingu alebo lízingový klient.

Predmet nájmu pri lízingu, t. j. prenajímaný objekt, sa volá predmet lízingu alebo lízingový predmet.

Odplata pri lízingu (t. j. nájomné, prípadne vrátane poistného a pod.) sa volá lízingové nájomné, lízingový poplatok (resp. lízingové poplatky), lízingové úhrady či lízingové splátky, pričom nultá zvýšená splátka sa volá aj akontácia.^[3]

Lízing je kontinentálnoeurópsky pojem so sporným presným vymedzením. V závislosti od autora môže znamenať najmä niektorú z týchto možností:

• 1) Lízing je nájom - prípadne zmluva či dohoda o nájme - na určitú (spravidla nekrátku) dobu, a to obyčajne len takýto nájom investičného majetku (t. j. neobežného majetku) či spotrebného tovaru a v širšom zmysle aj zamestnancov (tzv. personálny lízing). Tento význam pojmu lízing je myslený ako ekvivalent anglického pojmu lease, ktorý v podstate znamená jednoducho zmluvu či dohodu o nájme na určitú (spravidla nekrátku) dobu (prípadne aj o nájme na niektoré typy neurčitej doby), resp. ako ekvivalent anglického pojmu leasing, ktorý znamená (pre)najímanie na určitú dobu alebo funguje ako prídavné meno od slova lease; pričom ale najmä v kontinentálnej Európe sa výraz lízing často obmedzuje len na komerčnú oblasť (t. j. na investičný majetok, spotrebný tovar, prípadne zamestnancov). Prominentným miestom výskytu takéhoto slovenského chápania pojmu lízing je napr. súčasný slovenský preklad textu IFRS.
• 2) Lízing je špeciálny druh nájmu veci (investičného majetku či spotrebného tovaru), ktorý je de facto na pomedzí medzi klasickým nájmom, kúpou na úver (resp. na splátky) a niekedy aj kúpou prenajatej veci. Presnejšie povedané, lízing je (obyčajne nekrátkodobý) nájom na určitú nevypovedateľnú dobu, pri ktorom sú riziká a úžitky (často aj údržba, opravy a počiatočný výber výzoru a iných parametrov) predmetu nájmu prenesené na nájomcu, pričom niekedy má nájomca aj možnosť predmet lízingu nakoniec odkúpiť do svojho vlastníctva alebo predĺžiť nájom za výrazne zníženú cenu. Prenajímateľom tu môže byť buď priamo výrobca (resp. predávajúci či dovozca) predmetu nájmu, alebo (oveľa častejšie) podnik zameraný na poskytovanie lízingu (tzv. lízingová spoločnosť), ktorým môže byť buď samostatný podnik (t.j. lízingová spoločnosť v užšom zmysle^[4]) alebo banka či podobný ústav.
• 3) To isté ako definícia č. 2 (prípadne 1), ale len ak nájomca má možnosť predmet lízingu nakoniec odkúpiť do svojho vlastníctva. Do roku 2003 sa v slovenských predpisoch tento význam označoval názvom nájom veci s právom kúpy prenajatej veci.
• 4) Lízing je alternatívne označenie nepriameho lízingu, t.j. len takého lízingu podľa definície č. 2 či 3 (prípadne 1), pri ktorom je prenajímateľom lízingová spoločnosť.

Definíciu č. 2 (prípadne 3) alebo alternatívne definíciu č. 4 niektoré texty alternatívne označujú názvom finančný prenájom (= finančný lízing/kapitálový prenájom/kapitálový lízing; angl. finance lease/capital lease); konkrétne napr. v IFRS sa ako finance lease označuje definícia č. 2. Približným alebo presným opakom lízingu podľa definície č. 2 je pojem operatívny prenájom (= operatívny lízing/prevádzkový prenájom/prevádzkový lízing; angl. operating lease/operative lease), ktorý v podstate označuje klasický (obyčajne krátkodobejší) nájom v stredoeurópskom ponímaní. Definície dvojice pojmov finančný prenájom a operatívny prenájom nie sú celkom ustálené, tu sú uvedené len niektoré z nich.

V anglosaských štátoch existuje len anglické slovo lease (resp. ako činnosť či prívlastok: leasing) vo význame spomenutom v druhej vete definície č. 1, t. j. vo význame zmluva o nájme, resp. (pre)najímanie, na dobu určitú (Výnimku tvorí Québec, ktorý v anglickom znení svojho občianskeho zákonníka používa termín leasing v jeho kontinentálnoeurópskom význame ^[5]). Všetky ostatné (a teda užšie) významy slova lízing (t. j. definície č. 2 - 4 a čiastočne 1) sa k nám dostali z nemčiny, prípadne iných jazykov kontinentálnej Európy, v ktorých bolo slovo ako také (nem. Leasing, fr./šp. leasing, rus. лизинг - lizing a pod.) vytvorené mechanickým prevzatím anglického slova leasing.

Zdroje tejto kapitoly:^{[6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][2][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33]}

Slovo lízing/leasing sa v slovenčine a češtine vyskytuje od 60. rokoch 20. storočia.^[34][35][36]

Výhody lízingu:^[11]

• rozloženie ceny v čase (na rozdiel od kúpy nie je nutný kapitál na jednorazové zaplatenie predmetu lízingu)
• rýchlosť (vybavenie lízingu je spravidla rýchlejšie ako vybavenie úveru)
• nižšia cena (obstarávacia cena predmetu lízingu je nižšia vďaka dohode lízingovej spoločností s predajcom alebo pri nákupe priamo u koncernovej lízingovej spoločnosti, a poistenie je lacnejšie vďaka objemovým zľavám lízingových spoločností)
• skrátenie odpisovanie (pre podnikateľov možnosť skrátenia odpisovania)
• nepotrebnosť zabezpečenia (v zásade nevyžaduje ručiteľa ani iné zábezpeky na strane lízingového nájomcu)
• menej administratívy (na rozdiel napríklad od splácania úveru lízingová splátka zahŕňa aj poistné)
• nemennosť výšky splátok počas doby lízingu (toto však môže byť aj nevýhodou)

Nevýhody lízingu:

• vyššia cena (v splátkach je zaplatená aj služba a zisk lízingového prenajímateľa) ^{[chýba zdroj]}
• absencia vlastníctva (lízingový nájomca nie je vlastníkom predmetu lízingu)^{[chýba zdroj]}
• drahá vypovedateľnosť (výpoveď lízingovej zmluvy lízingovým nájomcom je spojená s vysokým penále)^{[chýba zdroj]}
• potreba akontácie (na začiatku potrebujete vlastné peniaze vo výške zhruba od 20 % kúpnej ceny predmetu lízingu)^[11]
• nutnosť poistenia (poistenie predmetu lízingu je nutnou podmienkou lízingovej zmluvy)^[11]

Lízing, resp. prenájom, môže skončiť:^{[chýba zdroj]}

• vrátením predmetu lízingu lízingovému prenajímateľovi
• odkúpením predmetu lízingu za zostatkovú cenu
• predĺžením doby prenájmu

Pri lízingu podľa definície č. 2 má doby platnosti lízingovej zmluvy obvykle 2 časti:^{[chýba zdroj]}

• neodvolateľná alebo nezrušiteľná doba: doba potrebná na amortizáciu prenajatého predmetu môže byť zrušená iba v prípade neplatenia nájomného alebo úpadku nájomcu,
• zvyšná doba: počas nej je možné odkúpiť zmluvný predmet od prenajímateľa alebo nájom predĺžiť.

Slovenské právo lízingovú zmluvu ako samostatný zmluvný typ neupravuje, ide teda o tzv. nepomenovanú zmluvu (Toto sa vlastne týka len finančného prenájmu, pretože operatívny prenájom podľa bežnej definície je vlastne v slovenskom práve upravený pod názvom nájomná zmluva). Vzhľadom na nejednoznačnosť pojmu lízing, môže mať lízingová zmluva rôzne podoby. Nasleduje opis charakteristiky lízingovej zmluvy prevažne spadajúcej pod vyššie uvedenú definíciu č. 3.

Zmluvné strany lízingovej zmluvy sa obyčajne označujú názvami lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca.

Lízingom sa na účely lízingovej zmluvy rozumie (a teda účelom zmluvy je) prenechanie predmetu lízingu počas dohodnutej doby za odplatu do užívania lízingového nájomcu, pričom lízingový prenajímateľ sa zaväzuje po uplynutí tejto dohodnutej doby lízingu umožniť lízingovému nájomcovi odkúpenie predmet lízingu za dohodnutú cenu a za ostatných podmienok stanovených v lízingovej zmluve. Lízingová zmluva väčšinou odkazuje na ustanovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa uzavrie po ukončení doby lízingu. Lízingový nájomca obyčajne lízingovú zmluvu nesmie počas doby lízingu vypovedať, ledaže by zaplatil príslušné pokuty za predčasné ukončenie zmluvy.

Na začiatku lízingového vzťahu lízingový prenajímateľ predmet lízingu buď už vlastní, alebo ho získa do svojho vlastníctva (teda kúpi) na základe žiadosti lízingového nájomcu a pre jeho potrebu. Lízingová zmluva je väčšinou obsiahnutá v jednej listine spolu s príslušnou kúpnou zmluvou medzi výrobcom (resp. predávajúcim či dovozcom) predmetu lízingu a lízingovým prenajímateľom (pozor na zámenu s kúpnou zmluvou, ktorou na konci lízingový nájomca odkupuje predmet lízingu).

Okamihom odovzdania a prevzatia predmetu lízingu sa lízingový nájomca (tak ako pri každom nájme) nestáva právnym vlastníkom (čiže vlastníkom v pravom slova zmysle) tohto predmetu, jeho právnym vlastníkom zostáva lízingový prenajímateľ; lízingový nájomca sa stane právnym vlastníkom tohto predmetu, až keď (a ak) využije spomínanú možnosť odkúpenia tohto predmetu. Lízingový nájomca je však tzv. ekonomickým vlastníkom^[13] predmetu lízingu.

Neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy sú obyčajne aj všeobecné obchodné podmienky; v nich je napríklad uvedené, že nebezpečenstvo (t. j. riziko) škody na predmete lízingu podľa zmluvy prechádza na lízingového nájomcu spravidla už od momentu prevzatia predmetu lízingu.

O prevzatí predmetu lízingovej zmluvy sa spíše preberací protokol.

Náležitosti lízingovej zmluvy (popri preambule a záverečných ustanoveniach zmluvy) sú:

• identifikácia lízingového prenajímateľa a lízingového nájomcu (názov/meno a priezvisko, adresa/sídlo/bydlisko, DIČ)
• opis predmetu lízingu
• cena predmetu lízingu, výška lízingovej splátky a kúpna cena pri riadnom ukončení lízingovej zmluvy
• identifikácia prvej zvýšenej splátky alebo zálohy na nájomné, zálohy na kúpnu cenu
• deň odovzdania predmetu lízingu
• dátum ukončenia lízingovej zmluvy
• splátkový kalendár
• spôsob platenia poistného
• opravy a technické zhodnotenie, užívanie predmetov, vlastnícke práva, údržba a ošetrovanie predmetu lízingu
• penále z omeškania
• zmluvné pokuty za porušenie podmienok
• ustanovenia o ukončení lízingovej zmluvy
• dátum platnosti a dátum účinnosti lízingovej zmluvy.

Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, lízingová zmluva končí:

• uplynutím doby lízingu (čiže doby, na ktorú bol lízing dohodnutý)
• prevodom vlastníctva na lízingového nájomcu (čiže odkupom predmetu lízingu lízingovým nájomcom)
• dohodou medzi lízingovým prenajímateľom a lízingovým nájomcom (napríklad pri predčasnom splatení)
• trvalým vylúčením predmetu z činnosti a zaplatením všetkých splátok
• ďalším prenájmom.

Lízingový prenajímateľ (t. j. spravidla lízingová spoločnosť) môže od zmluvy odstúpiť, ak:

• lízingový nájomca neplatí lízingové splátky
• bolo s lízingovým nájomcom začaté konkurzné alebo vyrovnávacie riadenie alebo ak inak ukončil podnikateľskú činnosť
• dodávateľ odstúpil od kúpnej zmluvy ešte pred dodaním predmetu
• lízingový nájomca porušuje lízingovú zmluvu podstatným spôsobom
• lízingový nájomca premiestnil svoje sídlo alebo bydlisko mimo územia Slovenska.