Opátka (okres Košice-okolie)
Opátka | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice-okolie |
Región | Abov |
Nadmorská výška | 462 m n. m. |
Súradnice | 48°47′14″S 21°03′32″V / 48,7873°S 21,0588°V |
Rozloha | 13,9 km² (1 390 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 110 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 7,91 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1324 |
Starosta | Štefan Klein[3] (nezávislý) |
PSČ | 044 65 (pošta Košická Belá) |
ŠÚJ | 521833 |
EČV (do r. 2022) | KS |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Opátka | |
Webová stránka: opatka.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Opátka (v minulosti Moldavská Opátka (Opaka) a Spišská Opátka (Opátka), maď. Apátka/Abaújopáka, Opáka/Szepesapátka) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Vznikla spojením Moldavskej a Spišskej Opátky v roku 1944.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o obci je datovaná v roku 1324, kde sa spomína ako Apokapotoka - čo je pôvodný starosloviensky názov odvodený od slova Opoka. Opoka znamená kameň, skala, skalná riečka. Od r.1390 osada nesie už len názov Opoka. Už v roku 1311 je však spomínaný les - Silva Nigra (čierny les), ktorý získalo mesto od kontroverzného palatína Omodeja.
Zvláštnosťou je, že Opátka bola dlho rozdelená na 2 časti - Moldavskú a Spišskú župu, pričom obe mali svoj mlyn, cintorín aj krčmu. V roku 1808 - v čase rozkvetu baníctva bola najviac obývaná - okolo 500 ľudí (v súčasnosti ich je okolo 86). V tom čase mala obecného richtára, bubeníka, pastiera.
Po zastavení ťažby medenej rudy a následnom odstavní a zrušení medenej huty (zrejme kvôli nerentabilnosti) niekedy koncom 19. storočia Opátka postupne hospodársky, ekonomicky i spoločensky upadala. Obživou zostali miestne lesy a v nich pestovné a ťažbové práce a muži nachádzali prácu aj v baniach v susednej obci Zlatá Idka. Neskôr sa zamestnali aj v zlievárenskej fabrike v susednej obci Košické Hámre. Okolo roku 1930 mala obec Opátka už iba okolo 150 – 160 obyvateľov. 1868 bola obec premenovaná na dnešnú Opátku.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Floriána, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. Úpravami prešiel v roku 1845.[4] Kostol má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami. Veža s korunnou rímsou s terčíkom je ukončená barokovou helmicou s laternou.
- Správa medených hámrov, technická pamiatka, jednopodlažná neskorobaroková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou zo 70. rokov 18. storočia.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Opátka (okres Košice-okolie)