Odliv mozgov

Odliv mozgov (angl. brain drain) je slangový výraz označujúci emigráciu najmä vysokokvalifikovaných ľudí do zahraničia za lepšími pracovnými príležitosťami alebo životnou úrovňou.^[1] Najčastejšie migrácia prebieha z rozvojových do rozvinutých krajín. K tomuto javu môže dôjsť na geografickej, organizačnej i priemyselnej úrovni. Na druhej strane príliv mozgov (anglicky brain gain) opisuje situáciu v krajinách, kam títo ľudia imigrujú.^[2]

Medzi následky odlivu mozgov radíme stratu zisku na daniach, ktoré by migranti odviedli, ak by zostali v krajine pôvodu. Môžeme teda predpokladať, že vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí emigrujú, predstavujú najvyššiu fiškálnu stratu štátu. Podstatná je aj strata ľudského kapitálu, čiže nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v krajinách, ktoré nedokážu vytvárať dostatočné stimuly na udržanie tejto dôležitej skupiny.  Vyššiu úroveň ľudského kapitálu majú ľudia pracujúci kreatívne a ktorí sú schopní rýchlo sa adaptovať a reagovať na zmeny. Krajiny stratou emigrantov strácajú potenciálne HDP, ktoré mohli vytvoriť. Môžeme hovoriť aj o ušlej pridanej hodnote na domácom pracovnom trhu. Štáty podliehajú aj strate inovatívnych nápadov, ktoré rozvíjajú podnikanie, podporujú expanziu, a tým sa podieľajú na tvorbe nových pracovných miest. Zároveň sú aj podstatným lákadlom pre investorov zo zahraničia. Ďalším dôsledkom odlivu mozgov je znížený ekonomický rast štátu a tým aj pokles jeho konkurencieschopnosti. Migrácia má za následok i populačné zmeny v štátoch . V štátoch východnej Európy sa veľkosť populácie značne zmenšila za posledné štvrťstoročie najmä pre nízku pôrodnosť a migráciu. Naopak krajinám, kam migranti prichádzajú, sa takto upravuje miera starnutia populácie a zvyšuje sa ich percento obyvateľov v produktívnom veku.^[3][4]

Pojem odliv mozgov (z ang. brain drain) bol prvýkrát použitý Kráľovskou spoločnosťou vo Veľkej Británii po tom, ako bol zaznamenaný zvýšený nárast emigrácie vedcov a technických odborníkov po roku 1950. Tí odchádzali po druhej svetovej vojne zo západnej Európy do Spojených štátov za prísľubom lepších pracovných a životných podmienok.^[5] Dnes sa už za odliv mozgov pokladá odchod všetkých vzdelaných profesionálov z jednej krajiny do druhej a to zo všetkých pracovných oblastí.^[1]

Z hľadiska spôsobu možno odliv mozgov rozdeliť na tieto typy^[1]:

• geografický – nastáva, keď talentovaní profesionáli opúšťajú krajinu alebo región v prospech inej krajiny
• organizačný – pracovníci opúšťajú spoločnosť, kvôli nedostatku príležitostí či stability alebo za prísľubom ľahšie dosiahnuteľných kariérnych príležitostí inde
• priemyselný – pracovníci úplne opúšťajú dané priemyselné odvetvie a hľadajú prácu v inej oblasti

V roku 2015 bolo zaznamenané, že až 244 miliónov ľudí (3,3% svetovej populácie) žije mimo svojej krajiny pôvodu. V EÚ žije približne 21,8 milióna ľudí, ktorí nie sú jej občanmi a až 13,3 milióna občanov EÚ žijú v inej ako svojej členskej krajine.^[6][7]

Rozoznávame dva základné typy situácii, v ktorých ľudia migrujú. V prvom prípade ide o negatívne dôvody takzvané push faktory, tj. občan je okolnosťami vo svojej domovskej krajine nútený sa odsťahovať. Naopak ak sú dôvodom presťahovania lepšie podmienky v cieľovej krajine, hovoríme o motivačnom migračnom faktore, takzvanom pull faktore.^[8]

Prenasledovanie kvôli náboženstvu, etnicite, rase, kultúre, či politickému zmýšľaniu je jedným z hlavných dôvodov odchodu. Krajiny s nestabilným politickým systémom, či s prebiehajúcim vojnovým konfliktom sú tie s najväčším počtom emigrantov.

Demografické faktory ako vek, rodinný stav alebo pohlavie patria medzi základné ukazovatele toho, aké typy ľudí odchádzajú do zahraničia. Najväčšia migračná skupina sú muži vo veku od 24-30 rokov a až 74% migrantov je vo veku 20-64 rokov.^[9] Tieto faktory majú veľký dopad na rast ekonomiky a na mieru nezamestnanosti krajín, z ktorých obyvateľstvo odchádza.^[10]

Medzi základné ekonomické faktory sa radí výška mzdy, pracovné príležitosti, výška životného štandardu a príležitosti k štúdiu.^[11] Zo zhoršujúcimi sa ekonomickými podmienkami v krajine sa miera emigrácie zvyšuje. V roku 2017 Medzinárodná organizácia práce (ILO), zistila, že približne 164 miliónov ľudí, láka do zahraničia prísľub nájdenia si zamestnania. Toto číslo predstavuje až dve tretiny všetkých medzinárodných migrantov.^[12]

Klimatickí utečenci, sú migranti, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu pôvodu, v dôsledku náhlej alebo narastajúcej zmeny životného prostredia, ktoré sa natoľko zhoršilo, že nepriaznivo ovplyvňovalo životné podmienky a prostredie už nebolo bezpečné na život. Môže tak nastať v prípade zhoršujúcej sa klimatickej situácie, či prírodných katastrof. Často sa táto situácia spája aj s inými príčinami ako sú konflikty, zvýšený nárast populácie a chudoba.^[13][14]

Za posledných 15 rokov sa populácia ľudí žijúcich na Slovensku znížila približne o 300 tisíc (podľa Centrálneho registra poistencov), čo predstavuje 5% slovenského obyvateľstva. Najväčší pokles nastal po vstupe do Európskej únie, kedy sa v rokoch 2004 a 2005 znížil počet poistencov o 200 tisíc. Odliv značnej časti obyvateľstva zhoršuje demografickú situáciu spojenú so starnutím obyvateľstva. Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko najrýchlejšie starnúca krajina v Európskej únii. Pri dnešných číslach na 100 občanov Slovenska v aktívnom veku (15-64 rokov) pripadá 19 ľudí starších ako 65 rokov, podľa predpovedí ich počet stúpne na takmer 40 do roku 2040.^[6]

Za posledných 15 rokov sa populácia ľudí žijúcich na Slovensku znížila približne o 300 tisíc (podľa Centrálneho registra poistencov), čo predstavuje 5% slovenského obyvateľstva. Najväčší pokles nastal po vstupe do Európskej únie, kedy sa v rokoch 2004 a 2005 znížil počet poistencov o 200 tisíc.^[15] Odliv značnej časti obyvateľstva zhoršuje demografickú situáciu spojenú so starnutím obyvateľstva. Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko najrýchlejšie starnúca krajina v Európskej únii. Pri dnešných číslach na 100 občanov Slovenska v aktívnom veku (15-64 rokov) pripadá 19 ľudí starších ako 65 rokov, podľa predpovedí ich počet stúpne na takmer 40 do roku 2040.^[16]

Ako najčastejší dôvod odchodu do zahraničia označujú Slováci v zahraničí kvalitu vzdelania nasledujúc s lepšou platenou prácou v zahraničí, dočasnou alebo dlhodobou.^[17] Ďalšími dôvodmi sa javia byť túžba po zdokonalení sa v cudzom jazyku, no i túžba vyskúšať si život v zahraničí, spoznanie iných kultúr a krajín.^[18]

Ako hlavný dôvod návratu na Slovensko označujú Slováci návrat ku koreňom, túžbu vychovávať dieťa v domovine, zmena politickej kultúry alebo konkrétnu pracovnú ponuku, ktorá ich presvedčí sa vrátiť. Podľa prieskumov sa emociálny vzťah ku Slovensku javí ako dôležitejší než iné pragmatické dôvody. Naopak, hlavné dôvody proti návratu na Slovensko sú korupcia, radikalizácia spoločnosti, životná úroveň ľudí či úroveň vzdelávacieho systému.^[17]

Dôsledky odchodu pracovnej sily majú priame ekonomické dopady. Z absolventov vysokých škôl odchádza do zahraničia 14%, čo tvorí ročne stratu 44,8 milióna eur verejných investícií do vysokoškolského vzdelávania^[15]. Štát ale nepriamo prichádza aj o príjem z daní a odvodov. Tie tvoria podľa výpočtov INESSu z roku 2017/2018 stratu v hrubom 13 540 € na pracujúceho emigranta ^[19]. Únik mozgov následne spomaľuje rast slovenskej ekonomiky, kedy od roku 2000 znížil odchod vysokoškolsky vzdelaných občanov kumulatívny rast HDP o o 3,8 percentuálnych bodov, čo predstavuje dokopy približne 308 eur ročne a 2,2% HDP na obyvateľa.^[15]

Netreba ale zabúdať aj na chýbajúce ľudské zdroje. Slovensko už dlhší čas bojuje s nedostatkom zdravotníckeho personálu, najmä zdravotníckych sestier. Podľa údajov IZP nám momentálne chýba 3500 lekárov a približne 2000 ďalších lekárov je v dôchodkovom veku. Nedostatok zdravotníckych sestier sa odhaduje na 4 200. Pri takto stúpajúcich počtoch nám do roku 2030 bude chýbať skoro 10 000 zdravotníckych sestier. Nakoľko počty lekárov sa postupne zvyšujú, ich nedostatok bude do roku 2030 približne 3140^[20].