Juraj Sklenár

Juraj Sklenár
slovenský historik a učiteľ
Narodenie	20. február 1744 Tiba, Slovensko
Úmrtie	30. január 1790 (45 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Juraj Sklenár (Sklenar, Szklenár) (* 20. február 1744, Tiba – † 31. január 1790, Bratislava) bol slovenský historik a učiteľ.

Roku 1764 vstúpil v Trenčíne do jezuitskej rehole, študoval na univerzite v Košiciach, bol doktor filozofie. Pôsobil ako gymnaziálny učiteľ v Levoči, potom od roku 1770 postupne v Prešove, Košiciach a Trnave. Po zrušení rehole roku 1773 sa stal profesorom vyššej triedy rétoriky a prodirektorom gymnázia v Bratislave. V rokoch 1788-1789 bol riaditeľom tohto gymnázia. Bol výborný pedagóg, vyučoval niekoľko predmetov, v Bratislave i slovenčinu.^[1]

Napísal dielo Vetustissimus Magnae Moraviae situs (1784) o polohe Veľkej Moravy a „zaujatí vlasti“ starými Maďarmi, ktoré viedlo k nacionalistickým sporom s maďarským historikom menom I. Katona. Územie Veľkej Moravy umiestnil až k územiu Srbska. Vydal viaceré príležitostné básne a ódy, inauguračné prejavy pri otváraní šk. roku na bratislavskom gymnáziu, spis o prírodných zvláštnostiach Uhorska (Rariora... ), v ktorých informoval o nálezoch zlata a drahých kovov i o zvláštnych rastlinách a zvieratách. Historický charakter má jeho kniha o pôvode a genealógii šľachtického rodu Baťánovcov (Origo...). Najvýznamnejšie je jeho dielo Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov na ňu (Vetustissimus...), ktoré vyvolalo polemiku s maďarským historikom Š. Katonom, poznačenú obojstrannou nacionálnou neznášanlivosťou. Pod vplyvom osvietenského kriticizmu prehodnotil v ňom Anonymovu kroniku, bránil politickú rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. S Jurajom Fándlym prepracoval a doplnil dielo J. Papánka Compendiata historia gentis Slavae. Jeho diela o Veľkej Morave mali národnoobranný charakter a napriek niektorým vecným nesprávnostiam obrodne pôsobili na národné zmýšľanie bernolákovskej i štúrovskej generácie.

• Vetustissimus Magnae Moraviae situs et primus in eam Hungarorum ingressus ... (1784)
• Rariora naturae monumenta in Hungaria occuratia (1780)
• Synchronisticon Josepho e comitibus Battyany... (1776)
• Oratio inauguralis occasione instauratarum Posonii litterarum (1776)
• Onomasticon honoribus Mariae Thereseiae ... (1777)
• Origo et genealogia illustris Battyaniorum gentis ... (1778)
• Hypercriticon examinis vetustissimi M. Moraviae situ ... (1788)

• Rariora naturae monumenta in Ungaria occurentia.... Posonii : Typ. I. M. Landerer, 1780. 39 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

• SKLENÁR, Juraj. In: Slovenský biografický slovník V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 272.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.