Spoločnosť Ježišova

Spoločnosť Ježišova
znak jezuitského rádu
Základné informácie
Latinský názov	Societas Jesu
Krátky názov	SI alebo SJ, predtým: TJ
Motto	Ad maiorem Dei gloriam (K väčšej sláve Božej)
Patrón	svätý Jozef Panna Mária
Vznik	1534 1540 (oficiálne schválený pápežom Pavlom III.) 1814 (obnovený pápežom Piom VII.)
Zánik	1773 (rozpustený pápežom Klementom XIV.)
Typ	rehoľný rád
Úloha	pôvodne: evanjelizácia, podpora duchovno-intelektuálneho vzdelávania; dnes: misie a pastorácia
Zakladateľ	svätý Ignác z Loyoly svätý František Xaverský svätý Peter Faber Šimon Rodrigues Alfonz Salmerón Claude Joy Mikuláš Bobadilla Paschase Broët Jakub Laínez Ján Codure
Sídlo	Rím (Borgo San Spirito)
Generálny predstavený	Arturo Sosa
Pôsobenie	celosvetová organizácia
Jazyk	taliančina, latinčina alebo miestne jazyky
Celkový počet členov	približne 15 306
Ďalšie informácie
Wikimedia Commons	Spoločnosť Ježišova
Webová stránka	https://jezuiti.sk/

Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Jesu – skratka SJ) alebo Rád jezuitov alebo Jezuiti je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. V súčasnosti má okolo 20 000 členov. Jej činnosť sa sústreďuje na oblasť misií, vedy a pastorácie. Rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej na Slovensku si za meno píšu skratku SJ (vo svete sa používa aj SI a v Česku TJ). Táto mužská rehoľa nemá paralelnú ženskú vetvu, hoci sa mylne spája so ženskou Congregatio Jesu.

Spoločnosť Ježišovu založil Ignác z Loyoly v roku 1534. Bol prvým hlavným predstaveným rehole, ktorý sa nazýva generál. Rehoľu ústne schválil pápež Pavol III. 3. septembra 1539 a cirkevnoprávne ju potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540. Spoločnosť Ježišova bola v rokoch 1773 – 1814 po vonkajšom nátlaku (dočasne) zrušená.

• 1491 – narodenie Ignáca z Loyoly
• 1534 – 15. august – sľuby siedmich spoločníkov: Ignác z Loyoly (Bask), Peter Faber (Francúz), František Xaverský (Navarra), Alfonzo Salmeron, Jakub Lainéz a Nicolás de Bobadilla (Španieli) a Simão Rodrigues (Portugalčan)
• 1540 – pápež Pavol III. cirkevnoprávne potvrdil Spoločnosť Ježišovu bulou Regimini militantis Ecclesiae
• 1542 – Nicolás de Bobadilla prichádza do Viedne
• 1551 – založenie kolégia vo Viedni, na ktorom študovali aj Uhri (Slováci)
• 1552 – založenie kolégia v Ríme, ktoré malo slúžiť aj pre Uhorsko
• 1553 – ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh sa prvý raz stretáva s jezuitmi
• 1556 – 31. júl – smrť Ignáca z Loyoly
• 1561 – 1. januára - Ferdinand I. vydáva zakladajúcu listinu trnavského kolégia SJ
• 1561 – 23. apríl – príchod jezuitov do Trnavy
• 1567 – 15. september – zánik kolégia a odchod jezuitov z mesta (požiar a morová epidémia)
• 1586 – 27. jún - prevzatie Turčianskej prepozitúry jezuitmi (donačnú listinu vydal cisár Rudolf II.). Založenie kolégia v Kláštore pod Znievom.
• 1598 – nové kolégium v Šali
• 1604 – 21. február – príchod jezuitov do Košíc
• 1605 – jezuiti boli z Kláštora pod Znievom a zo Šale vyhnaní
• 1608 – príchod jezuitov na pozvanie arcibiskupa Františka Forgáča do Bratislavy
• 1609 – činnosť tlačiarne F. Forgáča v Bratislave, v ktorej pracujú aj jezuiti
• 1615 – 2. júl – založenie kolégia v Humennom grófom Jurajom Drugetom
• 1615 – druhé založenie kolégia v Trnave
• 1619 – vyhnanie jezuitov z Uhorska (povstanie Gabriela Betlena)
• 1619 – 7. september – smrť 3 košických mučeníkov (sv. Marek Križin, sv. Štefan Pongrác sv. Melichor Grodecký)
• 1622 – založenie jezuitskej misie na Spišskom Hrade
• 1625 – príchod jezuitov do Komárna
• 1626 – 11. september zakladajúca listina kolégia pri Dóme sv. Martina (dnes Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
• 1629 – návrat jezuitov do Humenného (smrť Gabriela Betlena)
• 1631 – 12. november – usadenie v Košiciach
• 1635 – 12. máj - založenie Trnavskej univerzity (poštátnenie univerzity v roku 1769)
• 1640 – 31. august - premiestnenie jezuitského kolégia z Humenného do Užhorodu
• 1645 – usadenie jezuitov na Skalke pri Trenčíne
• 1646 – otvorená tlačiareň v Trnave (do roku 1777)
• 1646 – 2. december – príchod jezuitov do Trenčína
• 1647 – školská činnosť na Spišskej Kapitule (založenie rezidencie 2. októbra 1948)
• 1648 – 1. máj – príchod jezuitov do Banskej Bystrice
• 1649 – otvorenie jezuitského gymnázia v Trenčíne
• 1649 – 19. november – príchod jezuitov do Banskej Štiavnice
• 1652 – príchod do Španej Doliny
• 1654 – založenie kolégia v Košiciach
• 1655 – otvorenie noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trenčíne
• 1657 – 26. február - založenie Košickej univerzity
• 1660 – 31. júl - príchod jezuitov do Skalice
• 1665 – 20. august – príchod jezuitov do Leopoldova (dnes väznica)
• 1671 – príchod jezuitov do Levoče (jezuiti prebrali kostol a dom po minoritoch)
• 1673 – 8. marec – príchod jezuitov do Prešova (18. marca otvárajú školu)
• 1686 – založenie rezidencie v Žiline (1691 otvárajú školu)

• 1701 – zriadenie rezidencie v Rožňave
• 1712 – 22. október zriadenie kolégia v Bratislave
• 1716 – otvorená tlačiareň v Košiciach (do roku 1774)
• 1729 – príchod jezuitov do Liptovského sv. Mikuláša
• 1750 – zriadenie gymnázia v Banskej Štiavnici
• 1753 – 1. január – príchod jezuitov do Pezinka (v novembri už učia)
• 1755 – zriadenie gymnázia v Rožňave
• 1773 – 21. júl – Spoločnosť Ježišova bola na nátlak európskych panovníkov pápežom Klementom XIV. zrušená všade, kde sa čítal pápežský dokument (breve – list Dominus ac Redemptor). Proti promulgácii sa kategoricky postavili dvaja európski monarchovia, pruský kráľ Fridrich II. Veľký a ruská cárovná Katarína II.
• 1780 – 2. február – otvorenie noviciátu v Polocku (Ruská ríša)
• 1783 – ústne schválenie Spoločnosti Ježišovej v Rusku Piom VI.
• 1801 – 7. marec – Pius VII. listom Catholicae fidei potvrdil rehoľu vo Všeruskej ríši
• 1814 – 7. august – Spoločnosť Ježišova obnovená pápežom Piom VII. 7. augusta 1814 bulou Sollicitudo omnium Ecclesiarum.
• 1820 – 25. marec – cár Alexander I. vyhostil jezuitov z Všeruskej ríše
• 1843 – zriadenie Rakúsko-Haličskej provincie Spoločnosti
• 1846 – 21. jún – ustanovenie Rakúskej provincie
• 1853 – 22. máj – založenie kolégia v Trnave (aj noviciát)
• 1864 – otvorenie kolégia v Bratislave
• 1871 – 3. máj – zriadená Rakúsko-uhorská provincia

• 1909 – 15. august – zriadená Uhorská provincia
• 1919 – 8. december – zriadená Česko-Slovenská viceprovincia
• 1922 – 7. august – zriadený dom v Ružomberku
• 1929 – 16. august – zriadená Česko-Slovenská provincia
• 1931 – 2. február – ustanovenie závislej Slovenskej viceprovincie (Táto „závislosť“ predstavovala iba právny pojem)
• 1938 – 23. august – ustanovenie nezávislej Slovenskej viceprovincie (provinciálom sa stáva Rudolf Mikuš)
• 1938 – zriadený dom v Spišskej Novej Vsi
• 1938 – 1. september – otvorenie gymnázia v Bratislave
• 1939 – spišský biskup Ján Vojtaššák dáva vedenie Malého seminára v Levoči jezuitom
• 1939 – 27. september – zriadený dom v Piešťanoch
• 1940 – prevzatie biskupského gymnázia v Levoči
• 1942 – 5. október – otvorenie Teologického inštitútu v Banskej Bystrici
• 1950 – zásah proti reholiam v Česko-Slovensku
• 1965 – generál Pedro Arrupe dáva podnety na nové orientácie Spoločnosti v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Spoločnosť dostala za úlohu čeliť ateizmu.
• 1969 – I. tajná návšteva Pedra Arrupeho na Slovensku
• 1983 – 13. september – nový generálny predstavený Peter-Hans Kolvenbach
• 1990 – vrátenie odňatých domov z roku 1950; začína sa organizovať život v Bratislavskej, Trnavskej, Piešťanskej, Ružomberskej a Košickej komunite.
• 1993 – 10. januára otvorený exercičný dom v Prešove
• 1994 – otvorený dom v Ivanke pri Dunaji
• 1995 – 7. september svätorečenie košických mučeníkov pápežom Jánom Pavlom II. v Košiciach a druhá návšteva generála
• 2001 – presťahovanie noviciátu z Trnavy do Ružomberka a tretia návšteva generála
• 2013 – 13. marec prvýkrát v histórii bol zvolený jezuitský pápež, František
• 2013 – 3. september zomrel Peter Bujko SJ, provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Vnútornú charakteristiku jezuitov najviac ovplyvňuje Ignácova kniha duchovných cvičení, exercicií. Z nej vychádzajú stanovy rádu. Pôsobnosť jezuitov je kdekoľvek kde ich pošle pápež, ktorému venujú svoj osobitný štvrtý sľub poslušnosti, ktorý pridávajú k zvyčajným trom rehoľným sľubom (chudoby, čistoty a poslušnosti). Najvyšším predstaviteľom rádu je generál, ktorý sa volí doživotne a sídli v Ríme.

Proces prijímania kandidátov začína dvojročným noviciátom, po ktorom novic skladá tri rehoľné sľuby. Definitívne prijatie nastáva po najmenej desiatich rokoch v ráde a po treťom skúšobnom roku. Generálny predstavený dovoľuje väčšine členov zložiť štvrtý sľub (poslušnosť pápežovi).

Vzhľadom na charakter činnosti Spoločnosti Ježišovej sa jej členovia necítia byť viazaní povinnosťou spoločnej modlitby v chóre.

Jezuiti pôsobia v 8 domoch:

Bratislava

Provincialát Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, kde sídli slovenský provinciál, ktorým je od 11. mája 2014 P. Rudolf Uher SJ.
Úrad prebral od P. Petra Bujka SJ., ktorý zomrel vo veku 45 rokov 3. septembra 2013.
Redakcie časopisov: POSOL, Viera a Život, Jezuiti dnes
Spravovanie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity
Školastikát Spoločnosti Ježišovej, kde mladí jezuiti sa pripravujú na svoje poslanie

Ivanka pri Dunaji

Duchovné centrum "Loyola"
Komunita seniorov, kde sú starší kňazi a bratia ale aj jezuitskí dobrovoľníci

Trnava

Vydavateľstvo Dobrá kniha, ktorá sa snaží tlačovým apoštolátom ovplyvňovať veriacich
jezuiti v tomto meste sú poverení pastoráciou vysokoškolákov

Piešťany

Exercičný dom Spoločnosti Ježišovej, kde sa dávajú duchovné cvičenia sv. Ignáca

Ružomberok

Noviciát Spoločnosti Ježišovej, kde sa mladí ľudia pripravujú na vstup do Spoločnosti Ježišovej
Jezuiti vypomáhajú v pastorácii vysokoškolákov

Prešov

Exercičný dom sv. Ignáca dom, kde sa dávajú duchovné cvičenia sv. Ignáca

Košice

Internát pre Gymnázium Tomáša Akvinského
Centrum Východ-Západ – prepájanie spirituality východu a západu.

• Ignác z Loyoly (1541 – 1556)
• Diego Laínez (1558 – 1565)
• František Borgia (1565 – 1572)
• Everard Mercurian (1573 – 1580)
• Claudius Aquaviva (1581 – 1615)
• Mutio Vitelleschi (1615 – 1645)
• Vincent Carafa (1646 – 1649)
• František Piccolomini (1649 – 1651)
• Luigi Gottifredi (1652 – 1652)
• Goswin Nickel (1652 – 1664)
• Gian Paolo Oliva (1664 – 1681)
• Charles de Noyelle (1682 – 1686)
• Thyrsus González (1687 – 1705)
• Michelangelo Tamburini (1706 – 1730)
• Franz Retz (1730 – 1750)
• Ignác Visconti (1751 – 1755)
• Luigi Centurioni (1755 – 1757)
• Lorenzo Ricci (1758 – 1775) (1773 bola Spoločnosť Ježišova zrušená)
• Tadeusz Brzozowski (1814 – 1820) (1814 bola Spoločnosť Ježišova obnovená)
• Alojz Fortis (1820 – 1829)
• Joannes Philippus Roothaan (1829 – 1853)
• Pierre Jean Beckx (1853 – 1887)
• Anton Mária Anderledy (1887 – 1892)
• Louis Martin (1892 – 1901)
• Franz Xaver Wernz (1906 – 1914)
• Wladimir Ledóchowski (1915 – 1942)
• Jean Baptiste Janssens (1946 – 1964)
• Pedro Arrupe (1965 – 1983)
• Peter-Hans Kolvenbach (3. september 1983 – 18. január 2008)
• Adolpho Nicolás (19. január 2008 – )

K 1. januáru 2003 mala Spoločnosť Ježišova vyhlásených 48 svätých (34 mučeníkov a 14 vyznávačov) a 148 blahoslavených (139 mučeníkov a 9 vyznávačov).

• sv. Ignác z Loyoly – zakladateľ rehole
• sv. František Xaverský – misionár v Indii
• sv. Peter Fáber – duchovný vodca
• sv. Peter Kanízius – napísal prvý katechizmus
• sv. Andrej Bobola – poľský mučeník
• sv. Alojz Gonzága – patrón študentov
• Peter Claver – misionár v Amerike
• Edmund Campion – mučeník v Anglicku
• Štefan Pongrác a Marek Križin – Svätí košickí mučeníci

• Alfred Delp – zavraždený počas II. svetovej vojny
• Baltasar Gracián – filozof, spisovateľ
• Anthony de Mello – indický jezuita, známy svojimi netradičnými meditáciami (tzv. Sadhana – Cesta k Bohu).
  • Jozef Ratzinger mal voči týmto meditáciám výhrady
• Ferdinand Perier – arcibiskup Kalkatský
• Matteo Ricci – misionár v Číne
• Karl Rahner – teológ
• Tomáš Špidlík – teológ, kardinál
• Pierre Teilhard de Chardin – filozof a paleontológ
• František - rodným menom Jorge Mario Bergoglio, do svojej voľby za pápeža arcibiskup v Buenos Aires

• Ján Babjak – emeritný prešovský arcibiskup a metropolita
• Peter Dubovský – biskup
• Juraj Dolinský – historik, dekan teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
• Michal Fedor - gréckokatolícky kňaz, historik, zakladateľ Centra spirituality Východ - Západ Michala Lacka SJ v Košiciach
• Maximilián Hell – astronóm, matematik, fyzik
• Pavol Hnilica – biskup
• Vendelín Javorka – kňaz, misionár, prvý rektor Russica
• Dominik Kaľata – biskup
• Ján Chryzostom Korec – kardinál a nitriansky biskup
• Michal Kumorovitz – kňaz, teológ, fyzik
• Michal Lacko - gréckokatolícky kňaz, historik, vysokoškolský profesor
• Milan Lach – bratislavský pomocný biskup
• Ferdinand Takáč – kňaz, väzeň za vieru, prekladateľ, spisovateľ, autor chorvátsko - slovenského slovníka
• Cyril Vasiľ – arcibiskup, košický eparchiálny biskup, predtým sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme

Niekedy je možné sa stretnúť s preneseným slovným spojením „jezuita“ - čo znamená cieľavedomý, dobrý manipulátor, namyslený.

• "Jezuiti : Spoločnosť Ježišova (SJ)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 65-69. ISBN 80-7141-183-3
• "Tovaryšstvo Ježíšovo - jezuité." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. s. 83-86. ISBN 80-7192-222-6
• CSONTOS, Ladislav (ed.): Jezuitské školstvo včera a dnes : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie 12. októbra 2006 v Trnave. Trnava : Dobrá kniha pre Ústav dejín Trnavskej univerzity a pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2006, 215 s. ISBN 80-7141-545-6

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spoločnosť Ježišova

• Jezuiti - Spoločnosť Ježišova na Slovensku
• The Jesuit Curia in Rome - The House of the Superior General – Spoločnosť Ježišova vo svete