Ferdinand Takáč

Ferdinand Takáč
jezuita, politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ
Biografické údaje
Narodenie	27. jún 1920 Chorvátsky Grob, Slovensko
Úmrtie	6. apríl 2013 (92 rokov) Bratislava, Slovensko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti)
Kňaz
Kňazská vysviacka	23. január 1955 (34 rokov) Ján Chryzostom Korec biskup tajnej cirkvi
Odkazy
Ferdinand Takáč
Biografický portál

Ferdinand Takáč SJ, Dr.h.c. alebo aj Ferdiš Takáč (* 27. jún 1920, Chorvátsky Grob – † 6. apríl 2013, Bratislava) bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, rehoľník – jezuita, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ.

Narodil sa v rodine potomkov chorvátskych vysťahovalcov žijúcich v Chorvátskom Grobe. Študoval v Senci a Bratislave, kde na reálnom gymnáziu zmaturoval. Právnickú fakultu navštevoval v Záhrebe, štúdiá kvôli matkinej smrti a druhej svetovej vojne nedokončil.^[1]

Koncom vojny sa stal žiakom chorvátskeho kňaza Tomislava Poglajena – Kolakoviča, ktorý významne ovplyvnil hlavne bratislavských vysokoškolákov zo Svoradova a založil spoločenstvo Rodina. Takáč prekladal Kolakovičove texty do slovenčiny.

Za svoju činnosť a aktivitu, napríklad pri záchrane rodákov z nemeckého zajatia vo Vrútkach, bol Takáč začiatkom roka 1945 v Bratislave zatknutý Gestapom. Tu si odsedel okolo šesť týždňov, počas ktorých bol pomerne kruto vypočúvaný. Len koniec vojny ho zachránil pred transportom do koncentračného tábora na území Tretej ríše.^[2]

Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako novinár v redakcii denníka Čas, ktorý bol blízky Demokratickej strane. Za túto stranu sa v roku 1946 aj angažoval. Ako novinár sa zúčastnil na viacerých pojednávaniach súdu s Dr. Jozefom Tisom, bývalým prezidentom Slovenského štátu.^[3]

V júli 1948 vstúpil Takáč do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. V noviciáte prežil "barbarskú noc" z 13. na 14. apríla 1950. Internovaný bol v Jasove a Podolínci.

Po zásahu komunistického štátu voči reholiam pracoval tri roky v púchovskom Matadore, neskôr v Trenčíne v knižnici podniku Keramoprojekt.

Po absolvovaní štúdia predpísaného jezuitskou rehoľou ho v Bratislave 23. januára 1955 biskup Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil za kňaza. Prvú svätú omšu celebroval 2. februára 1955 v prítomnosti tiež tajne vysväteného kňaza Jozefa Porubčana SJ na Skalke pri Trenčíne.

31. júla 1955 Takáča zatkla komunistická Štátna bezpečnosť. Za svoju náboženskú činnosť bol odsúdený na 8 rokov väzenia, z ktorých si odsedel päť. Dôvodom odsúdenia za "velezradu" bolo napríklad to, že v Belušských Slatinách dával študentom duchovné cvičenia.

Vyšetrovaciu väzbu strávil v Žiline v bývalom saleziánskom dome. Po odsúdení prešiel viacerými ťažkými väznicami a pracovnými tábormi Valdice – Kartouzy, Pankrác, Ruzyně, Jáchymov, Rtyně. Počas väznenia pracoval v bani a brúsil olovené sklo.^[4]

Po prepustení na amnestiu v roku 1960 pracoval v Bratislave ako opravár výťahov, rovnako ako jeho svätiaci biskup Ján Chryzostom Korec. Počas odmäku okolo roku 1968 bol novinárom v redakcii Katolíckych novín, odkiaľ musel s nástupom tzv. normalizácie odísť.

Neskôr pôsobil 18 rokov ako duchovný u rehoľných sestier satmárok (Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta) v Slatinke pri Lučenci.

Na sklonku života žil v senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji.

Páter Ferdinand Takáč zomrel po prevezení do nemocnice v Bratislave 6. apríla 2013.

Pochovaný je na cintoríne v Chorvátskom Grobe.

V septembri 2014 počas dní obce Chorvátsky Grob bol Ferdišovi Takáčovi odhalený pamätník pri kostole Krista Kráľa.

Ferdinand Takáč je autorom rozsiahleho chorvátsko – slovenského slovníka (cca 700 strán a viac ako 50 000 hesiel).

Okrem tohto slovníka napísal 411 stranový slovník obce Chorvátsky Grob, ktorý reflektuje špecifický jazyk chorvátskej diaspory na Slovensku.

Je autorom autobiografickej trilógie, v ktorej okrem svojho života, väzenia a svojej rodiny opisuje dejiny rodnej obce a dejiny Chorvátov v hornom Uhorsku.

Dlhodobo sa venoval prekladateľskej činnosti. Do slovenčiny z chorvátskeho originálu preložil takmer tridsať knižných titulov, najmä náboženského charakteru.

Za svoju činnosť dostal viacero vyznamenaní. Na Filozofickej fakulte v Záhrebe mu bol udelený titul Doctor honoris causa.

• Hrvatsko – Slovački rječnik; Chorvátsko – Slovenský slovník, Školska Knjiga-Zagreb, 1999
• Uzničke uspomene Hrvata isusovca za komunizma u Slovačkoj, Biblioteka Svjedoci i uzori - 9, Filozofsko-teološki institut Družbe Isusove - Matica slovačka - Zagreb, Zagreb, 2006
• Voljeti ljude naučio me život. Matica slovenská Záhreb, 2008
• Život ma naučil mať ľudí rád. Väzenské spomienky slovenského Chorváta jezuitu - Dobrá kniha 2008
• Rječnik sela Hrvatski Grob. Horvatansko-hrvatsko-slovački rječnik sa slovačko-horvatanskim i hrvatsko-horvatanskim indeksom. Institut za hrvatski jezik i jezikoslovlje, 2004
• Sága môjho rodu, Emauz, Čadca, 2009
• Tamo daleko, daleko – od mora. Matica slovenská Záhreb, 2011
• Tam ďaleko od mora. Spomienky. Obec Chorvátsky Grob, 2012

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand Takáč