Jascha Heifetz
| Jasha Heifetz | |
 litovsko-americký husľový virtuóz | |
| Narodenie | 2. február 1901 Vilnius, Litva |
|---|---|
| Úmrtie | 10. december 1987 (86 rokov) Los Angeles, Kalifornia, USA |
| Odkazy | |
| Webstránka | jaschaheifetz.com |
| Commons |  Jascha Heifetz |
Jascha Heifetz (* 2. február 1901, Vilnius, Litva – † 10. december 1987, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol americký husľový virtuóz.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v židovskej rodine vo Vilniuse, v hlavnom meste Litvy, vtedy ešte súčasti Ruska. Existujú rozpory ohľadom dátumu jeho narodenia, niektorí autori ho datujú o rok, dva skôr do roku 1899, alebo 1900. Je to spôsobené tým, že jeho matka ho chcela urobiť o dva roky mladším, aby vyzeral ako hudobný zázrak.
V detstve hral na štvrťových husličkách, ktoré mu daroval otec Ruvn Heifetz (učiteľ huslí a koncertmajster divadelného orchestra). Jeho prvým učiteľom bol práve otec, neskôr ho učil Ilya D. Malkin a vo veku 7 rokov verejne debutoval v meste Kovno (dnes Kaunas). Odohral Mendelssohnov koncert e mol. Následne začal študovať na petrohradskom konzervatóriu v slávnej triede Leopolda Auera keď mal 9 rokov a už o tri roky neskôr ho oslavovali ako geniálne dieťa s nesmiernym hudobným talentom.
V ďalších rokoch koncertoval v Nemecku, Rakúsku a Škandinávii. V roku 1914 vystupoval s Berlínskou filharmóniou pod vedením Arthura Nikischa. Po vypuknutí Ruskej revolúcie emigrovala celá rodina napriek ťažkostiam do Ameriky. Tam už ako 16-ročný zrelý huslista debutoval v slávnej Carnegie Hall 27. októbra 1917. Vyvolal senzáciu a na nasledujúci deň sa stal americkým husľovým idolom. Počas prvého roku jeho pobytu v Amerike absolvoval okolo 30 vystúpení v New Yorku.
V roku 1925 získal americké občianstvo a presťahoval sa do pohodlného domu v Beverly Hills (Kalifornia), kde žil až do svojej smrti. Heifetz urobil svoje prvé nahrávky ešte v Rusku počas rokov 1910-11 ako študent u Auera. Existencia týchto nahrávok nebola veľmi známa, až po jeho smrti boli niektoré znova vydané. Krátko po jeho debute v Carnegie Hall, Heifetz urobil prvé nahrávky pre Victor Talking Machine Company, Heifetz zostal u tejto spoločnosti a jej nasledovníka RCA Victor po celú svoju kariéru.
Keď dosiahol 60 rokov, po polstoročí intenzívneho koncertovania, začal postupne menej a menej vystupovať. Svoj posledný verejný recitál odohral v roku 1972. Zvyšok života sa venoval učeniu. Heifetz vlastnil husle 1714 Dolphin Stradivarius, 1736 Carlo Tononi, a 1742 ex David Guarneri, del Gesu, posledné používal a vlastnil až do svojej smrti. Husle Dolphi Stradivarius v súčasnosti vlastní Nippon Music Foundation. Husle Tononi, ktoré Heifetz použil pri svojom debute v Carnegie Hall v roku 1917 zanechal Sherry Klossovi, svojmu asistentovi a slávne husle Guarneri sú podľa poslednej vôle Heifetza uložené v San Francisco Legion of Honor Museum a môže sa na nich hrať len pri špeciálnych príležitostiach známymi huslistami.
Počas svojho života sa preslávil najmä dokonalým technickým štýlom hry. Dokonca bol istého času obviňovaný z priam mechanickej, strohej hry, čo sa odzrkadľovalo v jeho vážnom správaní. Jeho diskografie obsahuje vyše 80 albumov. Nahrával až do svojich 70 rokov. Zložil dokonca pop pieseň pod pseudonymom Jim Hoyl s názvom „When You Make Love To Me (Don't Make Believe)“, ktorú spievala Margaret Whiting.
Bolo mu udelených mnoho vyznamenaní. Získal množstvo Grammy Awards, z najvýznamnejších snáď Lifetime Achievement Award v roku 1989.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jascha Heifetz
