Japetus (mesiac)
| Japetus | |
 Japetus na fotke zo sondy Cassini, je tu vydieť jeho svetlú hemisféru spolu s veľkým kráterom Engelier (dole, približne v strede) spolu s vysokým rovníkovým pohorím napravo | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Giovanni Domenico Cassini |
| Dátum objavenia | 25. október 1671 |
| Satelit | Saturn |
| Iné označenia | Saturn VIII |
| Orbitálne (obehové) vlastnosti (Epocha: J2000,0) | |
| Veľká polos | 3 560 800 km |
| Excentricita | 0,28 |
| Perióda obehu | 79,3 dní |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 14,7° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 1 492,0 × 1 492,0 × 1 424 km |
| Plocha povrchu | 6 700 000 km² |
| Objem | (1,805635 ± 0,000375)×1021 km³ |
| Hmotnosť | 1,9739×1021 kg |
| Priemerná hustota | 1,088 ± 0,013 g/cm3 |
| Gravitácia na rovníku | 0,2553 m/s2 |
| Perióda rotácie | 79,3 d (viazaná rotácia) |
| Albedo | 0,04 – 0,5 |
| Priemerná povrchová teplota | ? K |
| Atmosférický tlak | bez atmosféry |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Japetus |
Japetus (iné názvy: Iapetus, Japetos, Saturn VIII) je prirodzený satelit planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami Titanu a Phoebe vo vzdialenosti 3,56 miliónov km. Objavil ho 25. októbra 1671 Giovanni Domenico Cassini a už jeho zaujala skutočnosť, že ho mohol pozorovať iba na jednej strane materskej planéty; na druhej ho svojim ďalekohľadom nedokázal nájsť. Dnes vieme, že je to spôsobené odlišným albedom oboch pologulí satelitu, z ktorých jedna odráža 3 – 5 % dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 %.
Stredným priemerom 1 436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi, za Titan a Rheu. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm3, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Až do preletu sondy Voyager 2 22. augusta 1981 mali astronómovia vo vzťahu k Japetu viac otázok ako odpovedí, záhadou boli najmä odlišné reflexívne schopnosti povrchu. Dnes v zásade existujú dve hypotézy, prečo má povrchová vrstva Saturnovho satelitu tak rôznorodý vzhľad – teória impaktov-sopiek a teória Phoebe. Obe vychádzajú z premisy, že anomáliou je tmavá pologuľa.
Prvá hypotéza predpokladá, že tmavý materiál sa na povrch dostal kombináciou sopečnej činnosti a impaktov. Druhá označuje za pôvodcu tmavého zafarbenia mesiac Phoebe, z ktorého mohol byť materiál vyvrhnutý impaktom a následne „zozbieraný“ Japetom. Nasvedčovala by tomu skutočnosť, že tmavá pologuľa je obrátená v smere obežnej dráhy satelitu (Japetus má viazanú rotáciu), takže by sa na nej prach a úlomky z Phoebe mohli naozaj usadzovať. Ani jedna hypotéza zatiaľ nebola dokázaná, proti druhej však svedčia najnovšie údaje o Phoebe, získané sondou Cassini.
Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímok Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímok sondy Voyager 2. Bolo zistené, že tmavá pologuľa (označovaná ako Cassini Regio) je rovnako ako pologuľa svetlá posiata množstvom kráterov – najväčší má priemer 600 km. Vedcov však prekvapilo zistenie, že v Cassini Regio sa pozdĺž rovníka tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1 300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je dosiaľ nejasné.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Japetus (mesiac)
