Ivan Štrpka

Ivan Štrpka
slovenský básnik, prozaik, textár a prekladateľ
Narodenie	30.6.194430. jún 1944 (80 rokov) Hlohovec, Slovensko
Odkazy
Commons	Ivan Štrpka
Biografický portál

Ivan Štrpka (* 30. jún 1944, Hlohovec) je slovenský básnik, prozaik a textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci.

Narodil sa v učiteľsko-úradníckej rodine, časť detstva strávil v obci Pata a vzdelanie získaval vo Veľkom Záluží, v Seredi a po krátkej pauze pokračoval v štúdiu v rokoch 1963 – 1969, kedy študoval odbor slovenčina – španielčina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po maturite pracoval v geologickom prieskume, počas štúdia na vysokej škole pôsobil zároveň aj ako redaktor v literárnych časopisoch (Mladá tvorba, Kultúrny život). Od roku 1970 bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1971 – 1973 bol redaktorom vydavateľstva Tatran. Od roku 1973 pôsobil ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. V druhej polovici 80. rokov sa stal najprv šéfredaktorom časopisu Mladé rozlety, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého periodika Literárny týždenník a v rokoch 1990 – 1993 bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život. V období rokov 1999 – 2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid.

Prvé básne začal uverejňovať v roku 1961 v časopise Mladá tvorba, no knižného debutu sa dočkal až v roku 1969, kedy mu vyšla zbierka básní Krátke detstvo kopijníkov. Vo svojich dielach sa snaží vyjadriť zážitkový a fantazijno-rozprávkový svet svojho detstva, ktorý mu splýva s bájnym dávnovekom ľudstva. Charakteristickou črtou pre jeho básne je odhodlanie k často riskantnému činu, preverovanie mravnej, ale aj fyzickej spôsobilosti postáv, prechádzanie od reality do fantazijna, prelínanie dvoch svetov, ale taktiež časté používanie zátvoriek, ktoré napomáhajú oddeľovať tieto svety a uvedomovať si ich rozdielnosť. Svojou tvorbou prostredníctvom spochybňovania nemennosti významových, ideológiou utvrdzovaných, dominánt univerza prispieva k odhaľovaniu emočnej individuality človeka, revoltuje proti dobovému kolektivizmu, ktorý sa snažil z človeka spraviť mašinu. S osobným nasadením Repkovej poézie sa spája polysémantickosť. V 70. rokoch bola autorovi aj pre jeho politické názory dočasne pozastavená publikačná činnosť.

Okrem vlastnej tvorby sa venoval i písaniu textov piesní, ktoré boli určené výlučne pre Deža Ursinyho a sú neobyčajným zjavom v slovenskej populárnej hudbe. Taktiež sa venuje prekladom z portugalčiny, španielčiny, taliančiny, maďarčiny a arabčiny. Jeho diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov. Vzácne používa pseudonym František Osoba.

• 1969 – Cena Ivana Kraska
• 1995 – Cena asociácie spisovateľských organizácií Slovenska
• 1997 – Cena Dominika Tatarku
• 2003 – Cena Tatra banky
• 2004 – Cena Jána Ondruša
• 2019 – Sieň Slávy Panta Rhei roka 2019 v Panta Rhei Awards - Cena knižnej múzy
• 2021 – Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ^[1]

Pôvodné zbierky:

• Krátke detstvo kopijníkov (1969)
• Tristan tára (1971)
• Teraz a iné ostrovy (1981)
• Pred premenou (1982)
• Správy z jablka (1985)
• Modrý vrch (1988)
• Všetko je v škrupine (Poznámky z cesty) (1989)
• Krásny nahý svet (1990)
• Rovinsko, juhozápad: Smrť matky (1995)
• Medzihry: Bábky kratšie o hlavu (1997)
• Majster Mu a ženské hlasy (1997)
• Bebé: Jedna kríza (2001)
• Hlasy a iné básne (2001)
• 25 básní (2003)
• Tichá ruka: Desať elégií (2006)
• Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (2009)
• Fragment (rytierskeho) lesa (2016)
• Kam plášť, tam vietor (2018)
• Hermovská chôdza (2022)

Súborné zbierky:

• Básne I. (2008)
• Básne II. (2013)
• Básne III. (2014)

Preložené zbierky:

• Die dreibeinige Nachtigall: Eine Auswahl von Gedichten der Einsamen Läufer (1994) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom, do nemčiny
• Zwischenspiele: Puppen (um) einen Kopf kürzer (1997), do nemčiny
• Planície, sudoeste e outros poemas (1999), do portugalčiny
• Rovinsko, sud-vestul: Moartea mamei (2000), do rumunčiny
• Ironična sjanka (Иронична сянка) (2003), do bulharčiny
• Vesti iz jabuke (Вести из јабуке) (2008), do srbčiny
• Cicha ręka: Dziesięć elegii (2009), do poľštiny

• Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995)
• Rukojemník (1999)
• Tibet: Dalajláma na Slovensku, lákavá cesta láskavosti (2000) – s Martinom Slobodníkom, Slávkou Breierovou a Miroslavou Putišovou
• Na samý okraj (písania) (2006)
• Pohybliví v pohyblivom (2007) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom
• Pohybliví nehoria (2009) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom
• Kadlečík & Štrpka (2012) – s Ivanom Kadlečíkom, kniha obsahuje CD Andreja Šebana Improvizácie I.
• Poker s kockami ľadu (2014) – s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom
• Žiť svoju báseň (2018) – rozhovory Jána Štrassera s Ivanom Štrpkom

• Giovanni Boccaccio: Dekameron (1969) – s Mikulášom Pažitkom
• Miguel de Cervantes Saavedra: Príkladné novely. Medzihry. Pedro de Urdemalas (1979) – s Vladimírom Olerínym, Víťazoslavom Hečkom, Tomášom Janovicom a Pavlom Hrachom
• Doporučené listy: Antológia mladej maďarskej poézie (1981) – s Vojtechom Kondrótom, Jánom Buzássym, Milou Haugovou, Danielou Hivešovou, Jánom Štrasserom, Lýdiou Vadkertiovou-Gavorníkovou a Milanom Valášekom
• Jorge Luis Borges: Labyrint (1992) – s Nelidou Noskovičovou a Jánom Buzássym
• Fernando Pessoa: Plurália tantum (1996) – s Petrom Zsoldosom
• Med a jed: Deväť portugalských básnikov (1998) – s Petrom Zsoldosom
• Zakresľovanie do mapy: Azory a ich básnici (2000) – s Petrom Zsoldosom

Ivan Štrpka je autorom prevažnej časti slovenských textov pre art rockového hudobníka Deža Ursinyho, s ktorým v rokoch 1978 – 1994 spolupracoval na 11 štúdiových albumoch a iných projektoch. Úryvky z niekoľkých Štrpkových publikovaných básní sú zhudobnené aj na elektronicko-industriálnom albume Krv čiernobielych fotografií (2015), spoločnom diele interpretov Imiafan a Martin Burlas.

• Profil Ivana Štrpku na stránke Literárneho informačného centra Archivované 2009-02-07 na Wayback Machine