[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Japetus (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Iapetus (mesiac))
Japetus

Japetus na fotke zo sondy Cassini, je tu vydieť jeho svetlú hemisféru spolu s veľkým kráterom Engelier (dole, približne v strede) spolu s vysokým rovníkovým pohorím napravo
Základné informácie
ObjaviteľGiovanni Domenico Cassini
Dátum objavenia25. október 1671
SatelitSaturn
Iné označeniaSaturn VIII
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos3 560 800 km
Excentricita0,28
Perióda obehu79,3 dní
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty14,7°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery1 492,0 × 1 492,0 × 1 424 km
Plocha povrchu6 700 000 km²
Objem(1,805635 ± 0,000375)×1021 km³
Hmotnosť1,9739×1021 kg
Priemerná hustota1,088 ± 0,013 g/cm3
Gravitácia na rovníku0,2553 m/s2
Perióda rotácie79,3 d
(viazaná rotácia)
Albedo0,04 – 0,5
Priemerná povrchová teplota? K
Atmosférický tlakbez atmosféry
Ďalšie odkazy
CommonsJapetus

Japetus (iné názvy: Iapetus, Japetos, Saturn VIII) je prirodzený satelit planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami Titanu a Phoebe vo vzdialenosti 3,56 miliónov km. Objavil ho 25. októbra 1671 Giovanni Domenico Cassini a už jeho zaujala skutočnosť, že ho mohol pozorovať iba na jednej strane materskej planéty; na druhej ho svojim ďalekohľadom nedokázal nájsť. Dnes vieme, že je to spôsobené odlišným albedom oboch pologulí satelitu, z ktorých jedna odráža 3 – 5 % dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 %.

Stredným priemerom 1 436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi, za Titan a Rheu. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm3, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Až do preletu sondy Voyager 2 22. augusta 1981 mali astronómovia vo vzťahu k Japetu viac otázok ako odpovedí, záhadou boli najmä odlišné reflexívne schopnosti povrchu. Dnes v zásade existujú dve hypotézy, prečo má povrchová vrstva Saturnovho satelitu tak rôznorodý vzhľad – teória impaktov-sopiek a teória Phoebe. Obe vychádzajú z premisy, že anomáliou je tmavá pologuľa.

Prvá hypotéza predpokladá, že tmavý materiál sa na povrch dostal kombináciou sopečnej činnosti a impaktov. Druhá označuje za pôvodcu tmavého zafarbenia mesiac Phoebe, z ktorého mohol byť materiál vyvrhnutý impaktom a následne „zozbieraný“ Japetom. Nasvedčovala by tomu skutočnosť, že tmavá pologuľa je obrátená v smere obežnej dráhy satelitu (Japetus má viazanú rotáciu), takže by sa na nej prach a úlomky z Phoebe mohli naozaj usadzovať. Ani jedna hypotéza zatiaľ nebola dokázaná, proti druhej však svedčia najnovšie údaje o Phoebe, získané sondou Cassini.

Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímok Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímok sondy Voyager 2. Bolo zistené, že tmavá pologuľa (označovaná ako Cassini Regio) je rovnako ako pologuľa svetlá posiata množstvom kráterov – najväčší má priemer 600 km. Vedcov však prekvapilo zistenie, že v Cassini Regio sa pozdĺž rovníka tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1 300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je dosiaľ nejasné.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]