Hagana

Hagana (hebr. ההגנה, doslova obrana) bola podzemná židovská vojenská organizácia, založená v roku 1920, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu v rokoch 1920-1948. Jednou z jej hlavných úloh bolo ochraňovať jišuv (židovské obyvateľstvo na území Palestíny). Briti považovali organizáciu za ilegálnu.

Predchodcom Hagany bol ha-Šomer (doslova Spolok strážcov) založený v roku 1909. Šlo o malú skupinku židovských imigrantov, ktorí za ročný poplatok strážili osady. Skupinka mala do 100 členov.

Predstavitelia jišuvu založili Haganu, aby chránila židovské poľnohospodárske osady, pretože sa po arabských nepokojoch v rokoch 1920 a 1921 domnievali, že Briti, ktorí získali od Spoločnosti národov mandát v Palestíne, nemajú ambíciu vojensky konfrontovať Arabov, ktorí v tom čase útočili na palestínskych Židov. V roku 1921 sa konal prvý kurz pre veliteľov Hagany organizovaný v Tel Avive a v Kfar Giladi.^[1] V rokoch 1920-1929 Hagane chýbalo silné centrálne vedenie. „Jednotky“ Hagany boli veľmi početne obmedzené a slabo vyzbrojené. Boli zložené prevažne zo židovských farmárov, ktorí začali brániť svoje farmy a kibucy. Úloha Hagany sa dramaticky zmenila po arabských nepokojoch v roku 1929, najmä po masakre v meste Hebron, ktorý bol ich súčasťou a ktorý viedol k etnickým čistkám a k vysťahovaniu všetkých Židov z Hebronu. Stala sa rozsiahlou organizáciou zahrňujúcou takmer všetku mládež a dospelých z židovských osád, rovnako ako tisíce obyvateľov miest. Získala cudzie zbrane a začala rozvíjať dielne na výrobu ručných granátov a jednoduchého vojenského vybavenia. Z netrénovaných milícií sa tak stala zárodočná armáda.

V roku 1936 bolo v radách Hagany okolo 10 000 mobilizovaných mužov a takmer 40 000 rezervistov. V rokoch 1936-1939, kedy prepuklo arabské povstanie v Palestíne, sa Hagana aktívne zapojila do ochrany britských záujmov a potlačenia arabskej revolty. Do velenia Hagany sa vtedy zapojil Jicchak Sade, ktorý presadzoval ofenzívnu taktiku spočívajúcu v odvetných výpadoch proti arabským ozbrojencom.^[2] Prvý takýto protiúder podnikla Hagana pod jeho velením v júni 1936, kedy špeciálna jednotka ha-Nodedet zasiahla v Judských horách v okolí Jeruzalema.^[3] Na financovanie rozvoja židovských vojenských síl na seba židovská komunita v mandátnej Palestíne roku 1938 uvalila daň kofer ha-jišuv.^[4] Jej zavedenie inicioval najmä sionistický funkcionár Aharon Cizling.^[5]

Aj keď britské úrady oficiálne Haganu neuznávali, britské tajné služby s Haganou spolupracovali. V rámci spolupráce s Britmi tak vznikla Židovská osadnícka polícia (Jewish Settlement Police), Židovská pomocná polícia (Jewish Auxiliary Police) a Špeciálne nočné oddiely (Special Night Squads). Skúsenosti z bitiek získané počas veľkého povstania boli veľmi užitočné v roku 1948 v arabsko-izraelskej vojne (vojna o nezávislosť).

V roku 1931 sa z Hagany odklonilo najpravicovejšie krídlo a utvorilo Irgun Cvai-Leumi (Národnú vojenskú organizáciu), viac známu ako Irgun (alebo ako jej hebrejská skratka, vyslovovaná ako „ha-Ecel“). Toto krídlo bolo nespokojné s politikou zdržanlivosti v okamihu, keď boli konfrontovaní s britským a arabským tlakom. Irgun sa rozštiepil v roku 1940 a jeho odnož sa stala známou ako Lechi (hebrejská skratka - Lochamej cherut Jisrael - Slobodní bojovníci Izraela - ako aj vďaka Britom známou ako „Sternov gang“, pomenovaný po ich vodcovi Avrahamovi Sternovi).

Briti od roku 1939 značne obmedzovali imigráciu Židov do Palestíny. Ako reakciu založila Hagana jednotky Palmach (Úderné jednotky, hebr. Plugot machac), ktoré organizovali aj ilegálnu imigráciu Židov do Palestíny. V uplynulej dekáde druhej imigračnej vlny (Haapala alebo Alija Bet) do Palestíny priviedli približne 100 000 Židov na viac než sto lodiach. Palmach organizoval aj demonštrácie proti britským imigračným kvótam.

Hagana spolupracovala v roku 1944 po atentáte na Lorda Moyna (britského ministra pre Blízky východ) na lapení, vypočúvaní a v niektorých prípadoch i na deportácii zainteresovaných členov skupiny Lechi. Táto akcia, nazvaná Saison (obdobie lovu) vážne demoralizovala Irgun a obmedzila jeho aktivity.

Saison síce pozastavil Irgun, neukončil však spoluprácu medzi Haganou a Sternovou skupinou. Tieto tri skupiny mali odlišné funkcie, slúžili na odsun Britov z Palestíny a mali učiniť z Palestíny židovský štát. Menachem Begin, veliteľ Irgunu, v roku 1944 vyhlásil: „V skutočnosti existuje rozdelenie úloh; jedna organizácia háji individuálny terorizmus (Lechi), iná vedie sporadické vojenské operácie (Irgun) a existuje tretia organizácia, ktorá sa pripravuje na svoju konečnú úlohu v rozhodujúcej vojne.“

Hoci sionistické vedenie v Palestíne rozhnevalo vydanie britskej Bielej knihy z roku 1939, David Ben Gurion, predseda Židovskej agentúry určil postup vzťahov sionistov s Britmi následovne:„Budeme bojovať vo vojne proti Hitlerovi, ako keby Biela kniha neexistovala a budeme bojovať proti Bielej knihe, akoby nebola žiadna vojna.“ Irgun však zaujal oveľa extrémnejší postoj, ktorý začal v roku 1944 bombardovaním britských zariadení.

V prvých rokoch druhej svetovej vojny požiadali Briti Haganu znova o spoluprácu, obávajúc sa prelomenia Osi v severnej Afrike. Jicchak Sade sa v tom čase podieľal na príprave plánov na prípadnú obranu severnej Palestíny pred očakávaným nacistickým útokom.^[6] Keď bol ale Rommel v roku 1942 porazený pri Al-Alamajne, Briti prestali mohutne podporovať Haganu. Britská armáda oznámila v roku 1943, po dlhej sérii požiadavkov a zamietavých reakcií, vznik židovskej brigádnej skupiny (Jewish Brigade Group). Hneď ako mohli od roku 1940 palestínski židia vstúpiť do britskej armády, bolo to prvý raz, kedy výlučne židovská vojenská jednotka slúžila vo vojne pod židovskou vlajkou. Židovskú brigádnu skupinu tvorilo 5 000 vojakov a bola rozmiestnená v septembri 1944 v Taliansku. Brigádu rozpustili v roku 1946.

Celkovo slúžilo v britskej armáde počas vojny viac než 30 000 palestínskych židov.

19. mája 1941 vytvorila Hagana Palmach (skratka pre Plugot machac, dosl. úderné jednotky), polovojenskú sekciu, ktorá sa zameriavala na poskytovanie výcviku mladým. Nikdy však nebola veľká. V roku 1947 mala len 5 bataliónov (zhruba 2000 mužov), ale ich členovia nezískali iba telesné a základné vojenské zručnosti, osvojili si aj vodcovské schopnosti, ktoré im neskôr umožnili nástup na veliteľské pozície v budúcej izraelskej armáde.

Po vojne Hagana pokračovala v protibritských operáciách v Palestíne, ako aj v oslobodzovaní internovaných imigrantov z tábora Atlit, bombardovaní cestnej siete, sabotážach radarových zariadení a základní britskej polície. Pokračovala aj v organizovaní ilegálnej imigrácie.

28. mája 1948, menej než dva týždne po založení štátu Izrael 14. mája 1948, dočasná vláda vytvorila Izraelské obranné sily, ktoré sa stali následníkom Hagany. Mimo zákon sa tak ocitla podpora akýchkoľvek iných ozbrojených síl. Irgun spochybnil rozhodnutie, ktoré viedlo ku krátkemu stretu medzi Haganou a Irgunom. Nakoniec Irgun zložil zbrane a Menachem Begin premenil svoje milície na politickú stranu - Cherut.

Medzi známych členov Hagany patria: Jicchak Rabin, Ariel Šaron, Rechavam Zeevi, Dov Hoz, Moše Dajan, a Dr. Ruth Westheimer.

Česko-Slovensko malo už pred vojnou veľmi dobré vzťahy so sionistickým hnutím. Hrôzy holokaustu tieto vzťahy ešte umocnili. Veľmi dôležitá bola vojenská pomoc, ktorú Česko-Slovensko Hagane poskytlo.

V máji a júni 1948, v čase, keď prebiehala veľká kríza izraelského štátu, sa organizoval letecký most Žatec-Bari-Haifa, ktorým sa do Izraela prepravovali československé zbrane.

1. ↑ NAOR, Mordecai. The 20th Century in Eretz Israel. Kolín n.Rýnom : Könemann, 1998. Ďalej len: The 20th Century in Eretz Israel. ISBN 3-89508-595-2. S. 117. (po anglicky)
2. ↑ Yitzhak Sadeh [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2012-11-13]. Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ The 20th Century in Eretz Israel. s. 193-196
4. ↑ The 20th Century in Eretz Israel. s. 204
5. ↑ The Signatories of the Declaration of the Establishment of the State of Israel [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2012-11-14]. Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ The 20th Century in Eretz Israel. s. 230

• Palmach

Brynda, H. - Český rozhlas, Česko, svět a Evropa. Díl čtvrtý: česko-izraelské vztahy I. [online] [12-10-2003], citované 25.12.2006, URL: <http://www.radio.cz/cz/clanek/46190/limit?anketa=2>

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hagana na českej Wikipédii.