[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Krvný obeh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krvný obeh u človeka – červenou sú označené tepny, modrou žily

Krvný obeh alebo cirkulácia krvi je pohyb krvi v organizme zabezpečovaný činnosťou srdca.

Malý (pľúcny) krvný obeh

[upraviť | upraviť zdroj]

Malý krvný obeh sa začína v pravej komore. Do nej priteká odkysličená krv z pravej predsiene. Z pravej komory vychádza pľúcnicový kmeň (truncus pulmonalis), ktorý sa rozvetvuje na pravú a ľavú pľúcnu tepnu. Tie vedú odkysličenú krv k pravým a ľavým pľúcam. Na začiatku pľúcnice sa nachádza polmesiačkovitá (semilunárna) chlopňa, ktorá zabezpečuje jednosmerný tok krvi z pravej komory do pľúcnice.

V pľúcnych kapilárach sa krv okysličí a je ďalej vedená štyrmi pľúcnymi žilami (z pravých aj ľavých pľúc vychádzajú po dve pľúcne žily) do ľavej predsiene srdca.

Veľký (telový) krvný obeh

[upraviť | upraviť zdroj]

Po naplnení ľavej predsiene okysličenou krvou z pľúc sa tlakom krvi otvorí dvojcípa chlopňa (mitrálna chlopňa) a krv prechádza do ľavej komory. Odtiaľ je vyvrhnutá do srdcovnice (aorty). Na jej začiatku sa tiež nachádza polmesiačikovitá chlopňa. Aorta sa otáča doľava dozadu k chrbtici a vytvára oblúk. Z oblúka aorty vystupujú smerom k hlave tri tepny: ramenohlavová tepna, ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Aorta potom pokračuje smerom nadol ako hrudníková aorta a ďalej ako brušná aorta, ktorá sa rozvetvuje na ďalšie menšie tepny, ktorými sa krv dostáva do kapilárnej siete.

V kapilárnej sieti dochádza k odovzdaniu kyslíka tkanivám výmenou za oxid uhličitý. Odkysličenú krv zbierajú žily z celého tela, ktoré sa spájajú do väčších a väčších ciev až nakoniec vytvárajú hornú a dolnú dutú žilu. Tie napokon ústia do pravej predsiene, kam privádzajú odkysličenú krv z celého organizmu.

Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu. Odkysličená krv sa zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do koronárneho splavu(sinus coronarius). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

Krvný obeh plodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Krvný obeh plodu sa vyznačuje viacerými osobitosťami. Funkciu pľúc, t. j. okysličovanie krvi a odvádzanie oxidu uhličitého, zabezpečuje placenta. Z nej prúdi okysličená krv pupočnou žilou (vena umbilicalis). Časť okysličenej krvi sa privádza cez pečeňové riečisko do tela a zvyšok je odvádzaný žilami do pravej predsiene. Tu sa mieša okysličená a odkysličená krv, ktorá sem priteká dutými žilami. Časť krvi sa z pravej predsiene dostáva do ľavej predsiene cez otvor v predsieňovej priehradke. Zvyšok krvi potom prúdi do pravej komory a odtiaľ do pľúcnice. Krv z ľavého srdca a aj väčšina krvi z pľúcnice (prostredníctvom ductus arteriosus, spojky medzi pľúcnicou a srdcovnicou) sa napokon dostáva do srdcovnice, odkiaľ je odvádzaná pupočnými tepnami do placenty.

Po pôrode sa musí uzatvoriť otvor v predsieňovej priehradke a aj cievne spojky (napr. ductus arteriosus), ktoré zabezpečujú krvný obeh plodu. Ak sa tak nestane, dochádza po pôrode k tzv. obehovým skratom, t. j. krv neprúdi tým smerom, ktorým má, ale aj určitými odbočkami (napr. otvorom v predsieňovej priehradke z ľavej predsiene, kde je väčší tlak, do pravej predsiene alebo cez neuzavretú cievnu spojku zo srdcovnice do pľúcnice). Do pravej časti srdca potom prúdi viac krvi ako by malo a táto časť je potom preťažená. V neskorších štádiách sa môže skrat obrátiť a krv začne prúdiť z pravého srdca do ľavého. Do veľkého obehu sa dostáva veľké množstvo neokysličenej krvi, čo sa prejavuje modrastým sfarbením, najmä na perách a slizniciach – cyanóza.

Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, musí srdce pumpovať krv pod tlakom, aby sa zabezpečilo jej prúdenie. Tlak krvi pôsobí na steny ciev a spôsobuje ich pružné napätie.

Keďže srdce vyvrhuje krv v pulzoch, tlak krvi nie je stále rovnaký. Ovplyvňujú ho aj elastické vlastnosti tepien. Najvyšší tlak krvi v tepnách sa označuje ako systolický a dosahuje 14-16 kPa (100 – 120 mmHg). Najnižší tlak krvi v tepnách sa nazýva diastolický a jeho normálne hodnoty sú 8-11 kPa (60 – 80 mmHg). Tlak krvi meriame u človeka najčastejšie v ramennej tepne. Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvný obeh

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.