Kittsee

Kittsee
Kopčany
obec
Kittsee
Erb
Oficiálny názov: Kittsee
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Burgenland
Okres	Neusiedl am See
Nadmorská výška	138 m n. m.
Súradnice	48°04′00″S 17°04′00″V / 48,06667°S 17,06667°V / 48.06667; 17.06667
Rozloha	19,3 km² (1 930 ha)
Obyvateľstvo	3 727 (1.1.2024)
Hustota	193,11 obyv./km²
Starosta	Johannes Hornek (ÖVP)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	2421
Kód	10711
Poloha obce na mape Rakúska
Webová stránka: http://www.kittsee.at
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kittsee (v minulosti aj Kittsee bei Pressburg, slov. Kopčany; maď. Köpcsény; chorv. Gijeca) je obec v Rakúsku v okrese Neusiedl am See, v bezprostrednej blízkosti bratislavských mestských častí Petržalka a Jarovce.

Žije tu 3 727 obyvateľov (1. január 2024).

Kittsee je známe hlavne vďaka rozsiahlemu počtu odrôd marhúľ. Vhodná klíma a vlastnosti pôdy dávajú tomuto ovociu výnimočnú arómu nielen na pálenie v obci, ale aj na predaj. V obci je rozvinuté aj vinárstvo na 30 ha, na hlinitej piesočnatej a štrkovej pôde sa darí najmä bielym odrodám viniča.

Historické územie obce Kittsee bolo väčšie než dnes. Po prvej svetovej vojne (začiatkom 20. rokov 20. storočia) bolo územie obce rozdelené medzi Rakúsko (t. j. dnešné Kittsee), Česko-Slovensko (dnešná južná Petržalka) a Maďarsko (dnešné západné Jarovce), pričom spomenutá maďarská časť po druhej svetovej vojne pripadla Česko-Slovensku – pozri o tom aj v článku Kopčany (Bratislava).

Obec Köpcsény (nem. Kittsee, slov. Kopčany) pôvodne patrila do Uhorska (resp. od jesene roku 1918 Maďarska), kde tvorila časť severných hraníc Mošonskej stolice (župy). Rakúsko si územie tejto obce nárokovalo (a malo ho mocnosťami schválené) už najneskôr v auguste roku 1919, ale spočiatku ho neobsadilo; naopak Česko-Slovensko, po schválení mocnosťami, obsadilo okrajové časti severovýchodného Kittsee už v auguste 1919 v rámci obsadzovania tzv. bratislavského predmostia (podrobnosti pozri v článku Bratislava-mestská časť Petržalka v kapitole Dejiny). Podľa Saintgermainskej zmluvy, ktorá bola účinná od júla 1920, sa územie obce Köpcsény/Kittsee rozdelilo medzi Rakúsko (západná časť obce a vlastné sídlo), Česko-Slovensko (severná a severovýchodná časť obce) a Maďarsko (malé územie v juhovýchodnej časti obce). V oblasti dnešnej Bratislavy konkrétne nová hranica Kittsee (čo bola vtedy zároveň štátna hranica Rakúska s Česko-Slovenskom a Maďarskom) prebiehala približne tam, kde je dnes diaľnica D2 v Petržalke (čiže trochu severnejšie než dnes), až po bod 1 km západne od sídla Janíkov dvor (Antonienhof), odkiaľ pokračovala približne zvislo na juh. Treba však poznamenať, že až do novembra 1921 Maďarsko protiprávne odmietalo vzdať sa Burgenlandu, takže vyššie spomínaná celá rakúska časť Kittsee de facto do novembra 1921 patrila k Maďarsku.

V roku 1923 boli v inkriminovanej oblasti vykonané hraničné úpravy, ktorými vznikli medzi Česko-Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom hranice prebiehajúce už tam, kde prebieha aj súčasná hranica medzi Rakúskom a Slovenskom a súčasná hranica medzi mestskými časťami Bratislava-Petržalka a Bratislava-Jarovce. Podľa tejto novej hranice z roku 1923 sa teda územie historickej uhorskej obce Köpcsény definitívne rozdelilo medzi Rakúsko (západná časť obce a vlastné sídlo), Česko-Slovensko (dnešná juhozápadná a južná Petržalka) a Maďarsko (dnešné západné Jarovce; od roku 1947 súčasť Česko-Slovenska a od roku 1972 aj priamo súčasť Bratislavy). Konkrétne do Česko-Slovenska/Slovenska od roku 1923 patria z územia historickej uhorskej obce Köpcsény tieto územia:

• rozsiahle časti dnešnej južnej bratislavskej Petržalky, a to nielen lokalita dnes v Petržalke (stále ešte) označovaná ako Kopčany, ale aj približne dnešné lokality Vojenský dvor a Zadné lúky, ako aj približne dnešné miestne časti Lúky (bez Draždiaka) a Petržalka-Juh (čiže Janíkov dvor, iný názov: Kopčiansky nový majer^[1]; nem. Antonienhof), lokalita Petržalka-Východ 4 a malá časť na ľavom brehu Dunaja (t. j. kúsok severnej časti bývalého ostrova Kopáč). Petržalka mala za prvej ČSR veľmi úzke vzťahy s Kittsee; viacerí obyvatelia Kittsee vlastnili pozemky na území Petržalky.
• západná časť územia dnešnej bratislavskej mestskej časti Jarovce (Jarovce, vrátane tejto bývalej časti Kittsee, patrili po prvej svetovej vojne ako samostatná obec naďalej Maďarsku, ale po druhej svetovej vojne pripadli Česko-Slovensku a od roku 1972 sú súčasťou Bratislavy)

Zdroje k predchádzajúcim dvom odsekom: ^{[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14]}

Do roku 1850 pod Kittsee/Köpcsény (a teda aj do Mošonskej župy) patril aj majer Flantschendorf, čiže územie dnešných petržalských lokalít Kapitulské pole, Kapitulský dvor a južná časť dnešnej miestnej časti Pečniansky les (územie po Pečnianske rameno). V roku 1850 sa toto územie stalo súčasťou vtedajšej obce Petržalka (a teda aj Bratislavskej župy). ^[15][16]

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 v obci žilo 94,7 % Rakúšanov a 5,3 % iných národností. Majoritným rodným jazykom bola nemčina (89,8 %) nasledovaná chorvátskym jazykom (2,2 %), maďarčinou (1,5 %) a srbčinou (1,2 %). Podľa vierovyznania sa väčšina obyvateľov (88,6 %) hlásila k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, 3,4 % boli evanjelici a. v., 1,5 % pravoslávni kresťania a 1,4 % obyvateľov sa hlásilo k islamu.^[17]

Obec je, podľa článku z februára 2018, najrýchlejšie rastúca v Rakúsku. Aj vďaka 1350 Slovákom. Od roku 2011 sa počet obyvateľov zvýšil z 2200 na 3000.^[18]

(v súkromnom vlastníctve – nie je prístupný verejnosti)

Pôvodný kopčiansky hrad na vyvýšenine (kopec – odtiaľ pravdepodobne pochádza aj slovenský názov Kopčany^{[chýba zdroj]}) na okraji starého ramena Dunaja pochádza z 12. storočia, trojposchodová štvorkrídlová stavba s pravouhlým dvorom bola pravdepodobne postavená posledným Arpádom ako hraničné opevnenie proti Rakúsku. Z novostavby zámku v 16. a 17. storočí sa zachovali rôzne pozostatky; točité schody s erbom na nádvorí a osemuholníková veža. Za zámkom sa nachádza dobre udržiavaný židovský cintorín.

Johann Listy dal v roku 1668 postaviť zámok Neues Schloss zo starého veľkostatku. Renesančná budova bola za kniežaťa Esterházyho (1730 – 1740) prestavaná v barokovom štýle. Zámok neskôr patril rodu Batthyány (Baťáň), ich rodový erb sa nachádza na mreži nad hlavným vstupom, na mreži balkóna a na strope vstupnej haly. V zámku sa konali svadby dcér Jozefa Batthyánya (1836 – 1897) – v roku 1882 sa tu vydávala Antónia za Fridricha Pongrácza, v roku 1886 Ludovika za Teodora Batthyána, v roku 1891 Blanka za Vojtecha Pálffyho z červenokamenskej línie rodu a v roku 1894 Alžbeta za Alexandra Pálffyho (Vojtechovho druhostupňového bratranca). V zámku žil aj Jozefov syn – blahoslavený Ladislav knieža Batthyány-Strattmann (1870 – 1931), lekár, ktorého pomník sa nachádza na ulici oproti hlavnému vchodu do parku. Po získaní obcou v r. 1969 bol zámok od základov zrenovovaný a zatarasené arkády čestného dvora boli sprístupnené. V roku 1973 tu bolo otvorené etnografické múzeum, rozsiahla výstavná zbierka ľudovej kultúry z východnej a južnej Európy. Hlavný vchod do parku so železnými mrežami zdobil pôvodne rakúsko-francúzsky pavilón na parížskej svetovej výstave v roku 1900. Pri juhovýchodnom nároží zámku sa nachádza kamenný oblúk, majúci na severnom preklade vytesaný čiastočne deštaurovaný text, ktorý možno prepísať takto: „COMES IOAN ... PETVS IN KOPCZEN S C R ... CONS CAMER // SVB AVSPICIO DEI SANCTI TVTELA PII PRINCIPIS LEOPOLDI AVGVSTI VNGARIAE AERE // NON EXIGVO ET INGENIO LISTIANO HAEC ERECTA FVEREL“.

Štíhly, hladký stĺp s bohato zdobenou hlavicou a pietou sa nachádza na ceste smerom do Bratislavy. Na podstavci sa nachádzajú erb rodu Batthyány (Baťáň) a rok 1752. Prícestný kríž pripomína dávnu tragédiu, ktorá sa udiala na ceste do Bratislavy. V roku 1948 bol stĺp zrenovovaný.

Stĺp Svätej Trojice je morový stĺp na trávniku s postavami sv. Rocha a Sebastiána, pochádzajúci z r. 1727. Na prednej strane sa nachádza reliéf Madony a Sv. Trojice. V rokoch 1998 – 1999 bol stĺp kompletne zrekonštruovaný.

Pohanská veža je pozostatkom Kostola svätého Michala zo zaniknutého stredovekého osídlenia Lebern a ako jediná stavba prežila turecké nájazdy v r. 1529.

V Kittsee sa už pred rokom 1250 nachádzal románsky kostol v strede obce. Starý Kostol sv. Pankráca bol počas tureckých nájazdov (1529) úplne zničený, v r. 1548 znovu postavený. V rokoch 1735 – 1736 sa začala stavba nového kostola na konci obce, ktorý úplne zhorel v r. 1795. Kostol postavený v roku 1808 bol počas 2. svetovej vojny vyhodený do vzduchu, takže v r. 1948 – 1952 musel byť postavený úplne nový kostol. Vysoký, trojloďový kostol s vstavanou západnou vežou bol postavený podľa štýlu baziliky. Na hlavnom oltári sa nachádza baroková drevené súsošie Ukrižovaného z 18. storočia.

V Kittsee sa kladie veľký dôraz na ekológiu, a to najmä na triedenie odpadu. Približne 80 % odpadu sa vytriedi priamo v domácnostiach (ľahké plastové obaly, bioodpad, papier, sklo, plechové obaly). Tento vytriedený odpad je následne druhotne spracovávaný.

• 
  Neues Schloss v Kittsee
• 
  Heidenturm
• 
  Tabuľa na poľnej ceste pri vjazde z Bergu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kittsee

• www.kittsee.at
• Tourist Channel – Kittsee
• Rodokmeň rodu Batthyány so vzťahom ku Kittsee